Keď sa povie Vitra, objaví sa stolička

Spoločnosť Vitra má už pätnásť rokov svoje zastúpenie aj na Slovensku, kde ponúka svoje produkty navrhnuté špičkovými svetovými dizajnérmi. Vitra je najväčším výrobcom kancelárskych stoličiek v Európe, ale vyrába aj stoly, stoličky, kancelársky nábytok a zároveň napomáha zariaďovať interiéry budov a kancelárií. Aj pod vplyvom tejto slávnej značky zo Švajčiarska sa v našich končinách začína rozlišovať medzi dobrým dizajnom a gýčom.

Vitra vznikla ako rodinný podnik v Birsfeldene neďaleko Bazileja v roku 1950, pričom na Slovensku vystupuje ako dcérska spoločnosť Vitra v Českej republike. Cez svojich obchodných partnerov v Bratislave a Košiciach šíri povedomie o dobrom dizajne, ktoré sa podľa výkonného riaditeľa Vitry v ČR a SR Jiřího Zavadila „výrazne zlepšilo“. „Samozrejme, ani zďaleka to nie je rovnaké ako v škandinávskych krajinách alebo Nemecku, kde kultúra bývania je na inej úrovni,“ zdôrazňuje Jiří Zavadil. „U nás chcú ľudia stále kupovať veľa a za málo peňazí.“

Dizajn – drahá zbytočnosť?

Slovo dizajn nadobudlo v uplynulom období až inflačné rozmery – vznikali dizajnové projekty, spojenie dizajn prostredia sa vyskytovalo v sociológii aj environmentálnej politike, často sa používal pojem dizajnový nábytok, ktorý bol synonymom čohosi luxusného, ale aj predraženého, čo inak nemá žiadnu inú hodnotu. „A pritom dizajn je niečo úplne iné,“ vysvetľuje Jiří Zavadil. „Ak sa rozprávame o produktoch, tak dizajn je do istej miery aj proces vzniku a zdokonaľovania výrobku, ktorý obsahuje parametre funkčnosti, ergonómie, ceny a kvality. Ak sú tieto parametre v rovnováhe a fungujú, tak môžeme hovoriť o dobrom dizajne výrobku.“

Spojenie Vitry a Arteku v jednom interiéri: (sprava doľava) kreslo Lounge Chair (Vitra, dizajn: Charles & Ray Eames, 1956), svietidlo Pendant A331 (dizajn: Alvar Aalto, 1953), stolček Table 915 (dizajn: Alvar Aalto, 1932), kreslo Armchair 42 (Artek, Alvar Aalto, 1932)

Dizajn sa často dotýkal aj módnosti, no mnohí tvorcovia sa tomuto označeniu bránia a rovnako ho odmieta aj J. Zavadil. Tvrdí, že dizajn je buď dobrý alebo zlý a štýlovo sa neriadi sezónnymi prejavmi módnych kolekcií. „Rozhodujúci je funkčný trojuholník,“ hovorí riaditeľ Vitry. „Dobrý dizajnér nemôže fungovať bez výrobcu, rovnako ako bez predajcu. Samozrejme, dizajnér si môže vymýšľať a tvoriť sám, ale ak sa chce dostať ku komerčnému úspechu, nutne musí spolupracovať s výrobcom. K žiadanému výsledku ho dostane znalosť materiálov a technológie, pričom finálnou fázou je predaj. Ten je zväčša zastrešený výrobcom, ktorý daný kus nábytku umiestňuje na trhu.“

Klasické Panton Chair (Vitra, dizajn Verner Panton, 1958-1967)

Osobnosti a falzifikáty

Vitra sa od začiatku svojej existencie profilovala cez výrazné autorské osobnosti, pričom k prvým zásadným medzníkom patrilo stretnutie majiteľov Williho a Eriky Fehlbaumovcov so slávnym manželským párom Charlesom a Rayom Eamesovcami. Títo dvaja americkí dizajnéri nasmerovali Vitru k novej filozofii i koncepcii, ktorá od roku 1957 začala vyrábať podľa ich návrhov. Legendárne kreslo s podnožkou od manželov Eamesovcov patrí vôbec k prvým, ktoré Vitra začala vyrábať, a doteraz patrí k vlajkovým lodiam spoločnosti. K Eamesovcom sa neskôr pridali také mená ako George Nelson, Jean Prouvé, Isamu Noguchi, Tadao Ando, Zaha Hadid, Phillipe Starck, Antonio Citterio, Mario Bellini, či Ron Arad. Ich diela sú klenotmi zbierky vo Vitre Design Museum v nemeckom Weile nad Rýnom, ktoré navrhol architekt Frank. O. Gehry.

Neprehliadnuteľná stolička zo série Plywood Group LCW (Vitra, dizajn: Charles & Ray Eames, 1956)

Vitra má aj ďalší primát – bola prvým výrobcom na svete, ktorému sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia podarilo vyrobiť kancelársku stoličku so synchrónnou mechanikou. Významným medzníkom pre spoločnosť bol aj rok 2004 a uvedenie domáceho nábytku. K posledným akvizíciám Vitry patrí fínska spoločnosť Artek, ktorú kedysi založil fínsky architekt a dizajnér Alvar Aalto s manželkou Ainou. „Artek bude i naďalej fungovať ako samostatný subjekt, ale obidve spoločnosti sa budú zaoberať možnosťami synergie ich prevádzkových činností,” dodal J. Zavadil. „Tieto možnosti sa týkajú najmä výroby, distribúcie a logistiky. Koncom uplynulého roka sme mali vydarenú prezentáciu Artek-u v showroomoch bratislavských spoločností Iluma a Kabinet, ktoré ukázali verejnosti výsledky ich vzájomnej spolupráce.”

Unikátny dizajn Vitry sa však dostal aj do pozornosti rôznym „chytrákom”, ktorí chceli prísť k výsledkom jednoduchšou cestou – a tak začali falzifikovať jej produkty. „Je pravda, že s tým permanentne a tvrdo bojujeme,“ hovorí Jiří Zavadil. „Od našich obchodných partnerov sa ku mne pravidelne dostanú kusy nábytku, ktoré sú falzifikátmi našich návrhov. V koordinácii s materskou centrálou to rieši naše vlastné právne oddelenie, no celá agenda je časovo i finančne značne náročná. Snažíme sa aj o elimináciu kópií v kamenných obchodoch, ako aj u ďalších predajcov, no niekedy je to boj s veternými mlynmi. My sa však nevzdáme…“

Nápadité kreslá Armchair 400 a 401 (dizajn: Alvar Aalto, 1936, 1933)

Potomok majiteľov Vitry Rolf Fehlbaum v jednom rozhovore vyhlásil, že hoci je ich spoločnosť o výrobe, je to zároveň kultúrny projekt, ktorý chce nastaviť úroveň vnímania dizajnu nábytku. Jiří Zavadil dodáva, že nárast predaja výrobkov Vitry v uplynulých rokoch naznačuje, že táto cesta prináša ovocie.

text: Ľudovít Petránsky
foto: Vitra

Článok bol zverejnený v časopise ASB.