Kilometre vย komplikovanรฝch podmienkach
Galรฉria(10)

Kilometre vย komplikovanรฝch podmienkach

Budovanie komunikรกciรญ predstavuje dรดleลพitรฝ aspekt rozvoja regiรณnov. Pritom ich vรฝstavba vyลพaduje nielen dostatok financiรญ, ale predovลกetkรฝm รบsilia. Najmรค, ak ide oย trasy vytvorenรฉ vย nรกroฤnom terรฉne. Podobnรฝm prรญkladom je รบsek diaฤพnice D3 medzi Hriฤovskรฝm Podhradรญm aย ลฝilinou (Strรกลพov). Pribliลพne desaลฅkilometrovรก trasa predstavuje jeden zo zaujรญmavรฝch dokumentov sรบฤasnej praxe vรฝstavby ciest. Realizรกcia komunikรกcie si vyลพiadala nepatrnรฉ obmedzenie verejnej dopravy aย zvolenรฉ technolรณgie umoลพnili minimalizovaลฅ ฤas vรฝstavby vodorovnej konลกtrukcie aj napriek nรกroฤnรฉmu zakladaniu objektov. Na vรฝstavbe diaฤพniฤnรฉho รบseku sa podieฤพali tri realizaฤnรฉ spoloฤnosti โ€“ Doprastav (50โ€‰%), Vรกhostav-SK (30โ€‰%) aย Strabag (20โ€‰%), ktorรฉ na รบฤely jeho vybudovania vytvorili Zdruลพenie Strรกลพov. Vedรบcim zdruลพenia bola spoloฤnosลฅ Doprastav.

Stรบpanie aย prudkรฉ klesanie
รšsek diaฤพnice D3 Hriฤovskรฉ Podhradie โ€“ ยญลฝilina (Strรกลพov) zaฤรญna vย kriลพovatke, kde sa stretรกva sย diaฤพnicou D1. Od Hriฤovskรฉho Podhradia potom pokraฤuje do Poฤพska sย napojenรญm na privรกdzaฤ ลฝilina. Celkovรก dฤบลพka diaฤพnice mรก pribliลพne 10โ€‰km, priฤom na tejto trase museli zhotovitelia vyrieลกiลฅ mnoลพstvo krรญลพenรญ sย komunikรกciami ฤi inลพinierskymi sieลฅami โ€“ hneฤ na zaฤiatku kriลพovatku diaฤพnic D1 aย D3, potom mimoยญรบrovลˆovรฉ napojenie na Letisko ลฝilina, ฤi napojenie na privรกdzaฤ ลฝilina, ktorรฝ sa nachรกdza na konci tohto รบseku. Vย spomenutej ฤasti diaฤพnice D3 sa zรกroveลˆ vรฝrazne zaฤรญna meniลฅ terรฉn.

Kรฝm pre diaฤพnicu D1 je charakteristickรฝ priestor inundรกcie Vรกhu, diaฤพnica D3 prechรกdza do oblasti pahorkatรญn aย ฤalej do veฤพmi prudko zvaลพujรบceho sa รบzemia pred ลฝilinou vย tesnej blรญzkosti ลกtรกtnej cesty, ลพelezniฤnej trate, kanalizaฤnรฉho zberaฤa aย priehrady Hriฤov. Vedie ponad ลพelezniฤnรบ traลฅ vย smere ลฝilina โ€“ Bratislava aย stanicu Dolnรฝ Hriฤov, ลกtรกtnu cestu vย rovnakom smere, ako aj ponad miestnu komunikรกciu. Na tejto trase mรดลพu motoristi vidieลฅ mnoลพstvo mostnรฝch objektov, ktorรฝch dฤบลพka predstavuje takmer 5ย km. Zรกrubnรฉ aย opornรฉ mรบry sa vybudovali vย dฤบลพke takmer 2 km.

Vย รบseku Hriฤovskรฉ Podhradie โ€“ ลฝilina (Strรกลพov) sa realizovali rozliฤnรฉ druhy mostov โ€“ prefabrikovanรฉ, monolitickรฉ, budovanรฉ technolรณgiou letmej betonรกลพe ฤi technolรณgiou letmej montรกลพe sย prieฤne delenou konลกtrukciou, ktorรก sa montuje pomocou montรกลพneho sรบboru. Eลกte vย rรกmci projektu sa navrhli rozliฤnรฉ technolรณgie vรฝstavby, ale po sรบลฅaลพi sa sฤasti zmenili. Bolo dรดleลพitรฉ, aby sa poฤas roka aย niekoฤพkรฝch mesiacov dokรกzala uviesลฅ do prevรกdzky ฤasลฅ diaฤพnice Vrtiลพรฉr โ€“ Hriฤovskรฉ Podhradie. Poฤas vรฝstavby sa tieลพ rieลกil problรฉm seizmicity vย prรญpade takmer vลกetkรฝch objektov, pretoลพe zadanie sa touto รบlohou nezaoberalo.

Mostnรฉ objekty
Zย hฤพadiska nรกroฤnosti realizรกcie vystupuje do popredia hneฤ niekoฤพko objektov. Prvรบ skupinu predstavujรบ mostnรฉ objekty sย dฤบลพkou 700ย m, ktorรฉ premosลฅujรบ ลพelezniฤnรบ traลฅ aย ลกtรกtnu cestu vedรบcu zo ลฝiliny do Bratislavy. Tvorรญ ich monolitickรก konลกtrukcia realizovanรก na skruลพi aย zaloลพenรก na veฤพkopriemerovรฝch pilotรกch. Pred samotnou vรฝstavbou bolo treba poprekladaลฅ mnoลพstvo kรกblov vย oblasti ลพelezniฤnej stanice Hriฤov, prestavaลฅ trolejovรฉ vedenie aย zriadiลฅ novรฉ nรกstupiลกte, aby sa dosiahol poลพadovanรฝ rozbeh vlakovรฝch sรบprav idรบcich zo stanice popod zriadenรฉ neutrรกlne pole. Takisto sa musel vybudovaลฅ prรญstup kย stavbe.

ลคaลพkosti spรดsobila silnรก zima na prelome rokov 2005 aย 2006, ktorรก znaฤne komplikovala preklรกdky kรกblov. Doslova neprekonateฤพnรฝm problรฉmom bolo uvoฤพnenie staveniska vย mieste zรกrodkov, ktorรฝ bol pre vรฝstavbu limitujรบci. Pri samotnej vรฝstavbe sa pouลพili vyลกลกie triedy betรณnov, aby sa vozรญky mohli presรบvaลฅ vย rรฝchlejลกรญch ฤasovรฝch sledoch. ฤŒasลฅ betonรกลพe sa realizovala na skruลพi. Po tรฝchto รบskaliach sa podarilo vย oktรณbri 2006 vybudovaลฅ hrubรบ stavbu aย most dokonฤiลฅ. Vzhฤพadom na nepriaznivรฉ poฤasie sa vyuลพili aj nezvyฤajnรฉ technolรณgie, naprรญklad novรก technolรณgia peฤatenia mladรฉho betรณnu alebo suลกenie mostovky prรบdovรฝm motorom.

Poslednรบ ฤasลฅ tejto skupiny objektov tvoril monolitickรฝ most ponad ลกtรกtnu cestu, ktorรฝ nadvรคzuje na predchรกdzajรบci mostnรฝ objekt. ฤŒas vรฝstavby jeho ฤพavej ฤasti (dฤบลพka 700ย m) predstavovala 15 mesiacov. Spustenie ฤasti diaฤพnice D1 Vrtiลพรฉr โ€“ Hriฤovskรฉ Podhradie umoลพnilo uviesลฅ do premรกvky prvรฝ รบsek diaฤพnice D3. Sรบbeลพnรฝ most vedรบci vย pravej ฤasti bol po skรบsenostiach sย ฤพavou ฤasลฅou uลพ len rutinnou zรกleลพitosลฅou.

Zรกrubnรฝ mรบr aย opornรฉ mรบry
ฤŽalลกia skupina objektov sa nachรกdza na konci stavby vย km 5,0 โ€“ 6,5. Vย uvedenom priestore trasa diaฤพnice prechรกdza vo svahu kopca Prรญkrik, ktorรฉho nรกzov napovedรก, ลพe ide oย รบzemie prudko sa zvaลพujรบce. Pred zaฤiatkom samotnรฝch prรกc bolo treba zrealizovaลฅ preklรกdky kรกblov aย vedenรญ vysokรฉho napรคtia, vybudovaลฅ ochranu kanalizaฤnรฉho zberaฤa pilotovacou stenou, zriadiลฅ nad zberaฤom geodosku, zrealizovaลฅ odlesnenie aย spevnenie podloลพia nรกsypu ลกtrkopieskovรฝmi pilotami pred oporou, odkiaฤพ ลกtartovala technolรณgia prieฤne delenรฝch konลกtrukciรญ.

Ako prvรฝ sa musel zrealizovaลฅ objekt takzvanรฉho zรกrubnรฉho mรบra, ktorรฝ zaisลฅuje vรฝkopovรฉ svahy hlbokรฉho zรกrezu diaฤพnice. Systรฉm vรฝstavby spoฤรญval vย postupnom odkopรกvanรญ etรกลพรญ sย vรฝลกkou 2,5ย m, ich zabezpeฤenie klincovanรญm, torkrรฉtom, vybudovanรญm ลพelezobetรณnovรฝch rebier, kotevnรฝch vencov aย lanovรฝch kotiev. Takto zabezpeฤenรฝ svah sa obkladal antikorรณznou bunkovou mreลพovinou vyplnenou kamenivom frakcie 32 โ€“ 63โ€‰mm aย humusovou hlinou, na ktorรบ sa striekal hydroosev. Vรฝลกkovรฝ rozdiel jestvujรบceho terรฉnu aย รบpravy zรกrezu vย tejto ฤasti bol 56ย m, preto ลฅaลพkosti spรดsoboval najmรค prรญstup kย realizรกcii. Rรฝchlosลฅ vรฝstavby sa musela prispรดsobiลฅ potrebe dokonalรฉho vytvrdnutia koreลˆa kotvy pred predpรญnanรญm.

ฤŽalลกรญmi objektmi vย uvedenom รบseku sรบ opornรฉ mรบry pravej ฤasti diaฤพnice. Zakladajรบ sa na mikropilotรกch aย zabezpeฤujรบ ich ลกikmรฉ lanovรฉ kotvy. Driek opornรฉho mรบru predstavuje ลพelezobetรณnovรฝ zรกklad, prvรบ ฤasลฅ mรบru tvoria kameลˆobloky aย druhรบ prefabrikรกty sย ลฅahanรฝmi kotvami zย tenzaru.

Obzvlรกลกลฅ veฤพkรฝ ฤasovรฝ problรฉm znamenala realizรกcia opornรฉho mรบru, ktorรฝ sa nachรกdzal pod zรกrubnรฝm mรบrom. Musel sa totiลพ vybudovaลฅ ako prvรฝ aย nedovoฤพoval sรบฤasnรฉ spustenie prรกc. Vรฝstavba vย roku dokonฤenia stavby 2007 bola kritickรฝm bodom, keฤลพe priniesla komplikรกcie pri snahe zosรบladiลฅ vรฝstavbu zรกrubnรฉho mรบru, opornรฉho mรบru aย estakรกdy.

Nรกroฤnรก estakรกda
Estakรกda predstavuje kฤพรบฤovรฝ mostnรฝ objekt, keฤลพe vedie cez mimoriadne nรกroฤnรฝ terรฉn. Trasa mostnรฉho objektu zย veฤพkej ฤasti prechรกdza strmรฝm svahom รบdolia rieky Vรกh. Morfolรณgiu รบzemia charakterizujรบ prรญkre zosuvnรฉ svahy nad vodnou nรกdrลพou Hriฤov aย rovinatรฝ terรฉn รบdolnej nivy Vรกhu, vyplnenรฝ bahennรฝmi sedimentmi sย ฤastรฝmi zamokreninami aลพ baลพinami. Samotnรฉ zaloลพenie dilataฤnรฉho celku objektu sa realizovalo vย mieste baลพรญn na veฤพkopriemerovรฝch pilotรกch.

Zostรกvajรบce celky mostnรฉho objektu sa vย ฤasti strmรฝch zosuvnรฝch svahov zakladali pod objektmi zรกrubnรฝch mรบrov aย opornรฝch mรบrov na mikropilotรกch sย postupnรฝm stupลˆovitรฝm odkopom, ktorรฝ sa zabezpeฤoval klincovanรญm aย torkrรฉtom. Stupลˆovitรฉ zรกklady istia ลกikmรฉ lanovรฉ kotvy. Veฤพkรฝm problรฉmom zย ฤasovรฉho hฤพadiska bola realizรกcia objektov vย blรญzkosti stรกlej premรกvky na verejnej komunikรกcii.

Spodnรบ stavbu mostov tvorรญ dvojica kruhovรฝch pilierov sย priemerom 1,8 (2,1) m aย vรฝลกkou do 15ย m. Nosnรบ konลกtrukciu predstavuje spojitรฝ nosnรญk uloลพenรฝ na loลพiskรกch, ktorรฝ dokรกลพe odolรกvaลฅ vย seizmickej oblasti siedmeho stupลˆa. ฤŒasลฅ objektov tvoria segmenty prieฤne delenรฝch konลกtrukciรญ sย vรฝลกkou 3 m.

Druhรก ฤasลฅ estakรกdy sa zhotovila zย pozdฤบลพnych tyฤovรฝch prefabrikรกtov sย dฤบลพkou 36ย m, uloลพenรฝch na dvojicu pilierov, na ktorรฝch sa nachรกdzali prefabrikovanรฉ รบloลพnรฉ prahy. Pre vรฝslednรฝ estetickรฝ efekt sa museli zrealizovaลฅ aj nรกroฤnรฉ terรฉnne รบpravy pod mostom. Vybudovalo sa tu viac ako 2ย 500ย m priekop, odvodลˆovacรญch kaskรกd, 12ย 000 m2 svahov sa spevnilo hexagonรกlnym pletivom aย lomovรฝm kameลˆom. Zrekonลกtruoval sa starรฝ opornรฝ mรบr aย vybudoval novรฝ gabiรณnovรฝ mรบr. Realizรกtori รบseku diaฤพnice D3 medzi Hriฤovskรฝm Podhradรญm aย ลฝilinou sa postarali oย to, aby ฤalลกรญ kus cesty ubiehal vodiฤom rรฝchlejลกie. Rieลกenรญm vo svahovitom terรฉne sa vลกak jazda stรกva sรบฤasne zaujรญmavรฝm zรกลพitkom.

Pohฤพad zย cesty I/18 na estakรกdu (SO 219-11) Estakรกda (SO 219-00)

Anna Salvovรก
Spracovanรฉ zย podkladov spoloฤnosti Doprastav
Foto: Doprastav

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise ASB.

Najฤรญtanejลกie