Kilometre vย komplikovanรฝch podmienkach
Budovanie komunikรกciรญ predstavuje dรดleลพitรฝ aspekt rozvoja regiรณnov. Pritom ich vรฝstavba vyลพaduje nielen dostatok financiรญ, ale predovลกetkรฝm รบsilia. Najmรค, ak ide oย trasy vytvorenรฉ vย nรกroฤnom terรฉne. Podobnรฝm prรญkladom je รบsek diaฤพnice D3 medzi Hriฤovskรฝm Podhradรญm aย ลฝilinou (Strรกลพov). Pribliลพne desaลฅkilometrovรก trasa predstavuje jeden zo zaujรญmavรฝch dokumentov sรบฤasnej praxe vรฝstavby ciest. Realizรกcia komunikรกcie si vyลพiadala nepatrnรฉ obmedzenie verejnej dopravy aย zvolenรฉ technolรณgie umoลพnili minimalizovaลฅ ฤas vรฝstavby vodorovnej konลกtrukcie aj napriek nรกroฤnรฉmu zakladaniu objektov. Na vรฝstavbe diaฤพniฤnรฉho รบseku sa podieฤพali tri realizaฤnรฉ spoloฤnosti โ Doprastav (50โ%), Vรกhostav-SK (30โ%) aย Strabag (20โ%), ktorรฉ na รบฤely jeho vybudovania vytvorili Zdruลพenie Strรกลพov. Vedรบcim zdruลพenia bola spoloฤnosลฅ Doprastav.
Stรบpanie aย prudkรฉ klesanieรsek diaฤพnice D3 Hriฤovskรฉ Podhradie โ ยญลฝilina (Strรกลพov) zaฤรญna vย kriลพovatke, kde sa stretรกva sย diaฤพnicou D1. Od Hriฤovskรฉho Podhradia potom pokraฤuje do Poฤพska sย napojenรญm na privรกdzaฤ ลฝilina. Celkovรก dฤบลพka diaฤพnice mรก pribliลพne 10โkm, priฤom na tejto trase museli zhotovitelia vyrieลกiลฅ mnoลพstvo krรญลพenรญ sย komunikรกciami ฤi inลพinierskymi sieลฅami โ hneฤ na zaฤiatku kriลพovatku diaฤพnic D1 aย D3, potom mimoยญรบrovลovรฉ napojenie na Letisko ลฝilina, ฤi napojenie na privรกdzaฤ ลฝilina, ktorรฝ sa nachรกdza na konci tohto รบseku. Vย spomenutej ฤasti diaฤพnice D3 sa zรกroveล vรฝrazne zaฤรญna meniลฅ terรฉn.
Kรฝm pre diaฤพnicu D1 je charakteristickรฝ priestor inundรกcie Vรกhu, diaฤพnica D3 prechรกdza do oblasti pahorkatรญn aย ฤalej do veฤพmi prudko zvaลพujรบceho sa รบzemia pred ลฝilinou vย tesnej blรญzkosti ลกtรกtnej cesty, ลพelezniฤnej trate, kanalizaฤnรฉho zberaฤa aย priehrady Hriฤov. Vedie ponad ลพelezniฤnรบ traลฅ vย smere ลฝilina โ Bratislava aย stanicu Dolnรฝ Hriฤov, ลกtรกtnu cestu vย rovnakom smere, ako aj ponad miestnu komunikรกciu. Na tejto trase mรดลพu motoristi vidieลฅ mnoลพstvo mostnรฝch objektov, ktorรฝch dฤบลพka predstavuje takmer 5ย km. Zรกrubnรฉ aย opornรฉ mรบry sa vybudovali vย dฤบลพke takmer 2 km.
Vย รบseku Hriฤovskรฉ Podhradie โ ลฝilina (Strรกลพov) sa realizovali rozliฤnรฉ druhy mostov โ prefabrikovanรฉ, monolitickรฉ, budovanรฉ technolรณgiou letmej betonรกลพe ฤi technolรณgiou letmej montรกลพe sย prieฤne delenou konลกtrukciou, ktorรก sa montuje pomocou montรกลพneho sรบboru. Eลกte vย rรกmci projektu sa navrhli rozliฤnรฉ technolรณgie vรฝstavby, ale po sรบลฅaลพi sa sฤasti zmenili. Bolo dรดleลพitรฉ, aby sa poฤas roka aย niekoฤพkรฝch mesiacov dokรกzala uviesลฅ do prevรกdzky ฤasลฅ diaฤพnice Vrtiลพรฉr โ Hriฤovskรฉ Podhradie. Poฤas vรฝstavby sa tieลพ rieลกil problรฉm seizmicity vย prรญpade takmer vลกetkรฝch objektov, pretoลพe zadanie sa touto รบlohou nezaoberalo.
Mostnรฉ objekty
Zย hฤพadiska nรกroฤnosti realizรกcie vystupuje do popredia hneฤ niekoฤพko objektov. Prvรบ skupinu predstavujรบ mostnรฉ objekty sย dฤบลพkou 700ย m, ktorรฉ premosลฅujรบ ลพelezniฤnรบ traลฅ aย ลกtรกtnu cestu vedรบcu zo ลฝiliny do Bratislavy. Tvorรญ ich monolitickรก konลกtrukcia realizovanรก na skruลพi aย zaloลพenรก na veฤพkopriemerovรฝch pilotรกch. Pred samotnou vรฝstavbou bolo treba poprekladaลฅ mnoลพstvo kรกblov vย oblasti ลพelezniฤnej stanice Hriฤov, prestavaลฅ trolejovรฉ vedenie aย zriadiลฅ novรฉ nรกstupiลกte, aby sa dosiahol poลพadovanรฝ rozbeh vlakovรฝch sรบprav idรบcich zo stanice popod zriadenรฉ neutrรกlne pole. Takisto sa musel vybudovaลฅ prรญstup kย stavbe.
ลคaลพkosti spรดsobila silnรก zima na prelome rokov 2005 aย 2006, ktorรก znaฤne komplikovala preklรกdky kรกblov. Doslova neprekonateฤพnรฝm problรฉmom bolo uvoฤพnenie staveniska vย mieste zรกrodkov, ktorรฝ bol pre vรฝstavbu limitujรบci. Pri samotnej vรฝstavbe sa pouลพili vyลกลกie triedy betรณnov, aby sa vozรญky mohli presรบvaลฅ vย rรฝchlejลกรญch ฤasovรฝch sledoch. ฤasลฅ betonรกลพe sa realizovala na skruลพi. Po tรฝchto รบskaliach sa podarilo vย oktรณbri 2006 vybudovaลฅ hrubรบ stavbu aย most dokonฤiลฅ. Vzhฤพadom na nepriaznivรฉ poฤasie sa vyuลพili aj nezvyฤajnรฉ technolรณgie, naprรญklad novรก technolรณgia peฤatenia mladรฉho betรณnu alebo suลกenie mostovky prรบdovรฝm motorom.
Poslednรบ ฤasลฅ tejto skupiny objektov tvoril monolitickรฝ most ponad ลกtรกtnu cestu, ktorรฝ nadvรคzuje na predchรกdzajรบci mostnรฝ objekt. ฤas vรฝstavby jeho ฤพavej ฤasti (dฤบลพka 700ย m) predstavovala 15 mesiacov. Spustenie ฤasti diaฤพnice D1 Vrtiลพรฉr โ Hriฤovskรฉ Podhradie umoลพnilo uviesลฅ do premรกvky prvรฝ รบsek diaฤพnice D3. Sรบbeลพnรฝ most vedรบci vย pravej ฤasti bol po skรบsenostiach sย ฤพavou ฤasลฅou uลพ len rutinnou zรกleลพitosลฅou.
Zรกrubnรฝ mรบr aย opornรฉ mรบry
ฤalลกia skupina objektov sa nachรกdza na konci stavby vย km 5,0 โ 6,5. Vย uvedenom priestore trasa diaฤพnice prechรกdza vo svahu kopca Prรญkrik, ktorรฉho nรกzov napovedรก, ลพe ide oย รบzemie prudko sa zvaลพujรบce. Pred zaฤiatkom samotnรฝch prรกc bolo treba zrealizovaลฅ preklรกdky kรกblov aย vedenรญ vysokรฉho napรคtia, vybudovaลฅ ochranu kanalizaฤnรฉho zberaฤa pilotovacou stenou, zriadiลฅ nad zberaฤom geodosku, zrealizovaลฅ odlesnenie aย spevnenie podloลพia nรกsypu ลกtrkopieskovรฝmi pilotami pred oporou, odkiaฤพ ลกtartovala technolรณgia prieฤne delenรฝch konลกtrukciรญ.
Ako prvรฝ sa musel zrealizovaลฅ objekt takzvanรฉho zรกrubnรฉho mรบra, ktorรฝ zaisลฅuje vรฝkopovรฉ svahy hlbokรฉho zรกrezu diaฤพnice. Systรฉm vรฝstavby spoฤรญval vย postupnom odkopรกvanรญ etรกลพรญ sย vรฝลกkou 2,5ย m, ich zabezpeฤenie klincovanรญm, torkrรฉtom, vybudovanรญm ลพelezobetรณnovรฝch rebier, kotevnรฝch vencov aย lanovรฝch kotiev. Takto zabezpeฤenรฝ svah sa obkladal antikorรณznou bunkovou mreลพovinou vyplnenou kamenivom frakcie 32 โ 63โmm aย humusovou hlinou, na ktorรบ sa striekal hydroosev. Vรฝลกkovรฝ rozdiel jestvujรบceho terรฉnu aย รบpravy zรกrezu vย tejto ฤasti bol 56ย m, preto ลฅaลพkosti spรดsoboval najmรค prรญstup kย realizรกcii. Rรฝchlosลฅ vรฝstavby sa musela prispรดsobiลฅ potrebe dokonalรฉho vytvrdnutia koreลa kotvy pred predpรญnanรญm.
ฤalลกรญmi objektmi vย uvedenom รบseku sรบ opornรฉ mรบry pravej ฤasti diaฤพnice. Zakladajรบ sa na mikropilotรกch aย zabezpeฤujรบ ich ลกikmรฉ lanovรฉ kotvy. Driek opornรฉho mรบru predstavuje ลพelezobetรณnovรฝ zรกklad, prvรบ ฤasลฅ mรบru tvoria kameลobloky aย druhรบ prefabrikรกty sย ลฅahanรฝmi kotvami zย tenzaru.
Obzvlรกลกลฅ veฤพkรฝ ฤasovรฝ problรฉm znamenala realizรกcia opornรฉho mรบru, ktorรฝ sa nachรกdzal pod zรกrubnรฝm mรบrom. Musel sa totiลพ vybudovaลฅ ako prvรฝ aย nedovoฤพoval sรบฤasnรฉ spustenie prรกc. Vรฝstavba vย roku dokonฤenia stavby 2007 bola kritickรฝm bodom, keฤลพe priniesla komplikรกcie pri snahe zosรบladiลฅ vรฝstavbu zรกrubnรฉho mรบru, opornรฉho mรบru aย estakรกdy.
Nรกroฤnรก estakรกda
Estakรกda predstavuje kฤพรบฤovรฝ mostnรฝ objekt, keฤลพe vedie cez mimoriadne nรกroฤnรฝ terรฉn. Trasa mostnรฉho objektu zย veฤพkej ฤasti prechรกdza strmรฝm svahom รบdolia rieky Vรกh. Morfolรณgiu รบzemia charakterizujรบ prรญkre zosuvnรฉ svahy nad vodnou nรกdrลพou Hriฤov aย rovinatรฝ terรฉn รบdolnej nivy Vรกhu, vyplnenรฝ bahennรฝmi sedimentmi sย ฤastรฝmi zamokreninami aลพ baลพinami. Samotnรฉ zaloลพenie dilataฤnรฉho celku objektu sa realizovalo vย mieste baลพรญn na veฤพkopriemerovรฝch pilotรกch.
Zostรกvajรบce celky mostnรฉho objektu sa vย ฤasti strmรฝch zosuvnรฝch svahov zakladali pod objektmi zรกrubnรฝch mรบrov aย opornรฝch mรบrov na mikropilotรกch sย postupnรฝm stupลovitรฝm odkopom, ktorรฝ sa zabezpeฤoval klincovanรญm aย torkrรฉtom. Stupลovitรฉ zรกklady istia ลกikmรฉ lanovรฉ kotvy. Veฤพkรฝm problรฉmom zย ฤasovรฉho hฤพadiska bola realizรกcia objektov vย blรญzkosti stรกlej premรกvky na verejnej komunikรกcii.
Spodnรบ stavbu mostov tvorรญ dvojica kruhovรฝch pilierov sย priemerom 1,8 (2,1) m aย vรฝลกkou do 15ย m. Nosnรบ konลกtrukciu predstavuje spojitรฝ nosnรญk uloลพenรฝ na loลพiskรกch, ktorรฝ dokรกลพe odolรกvaลฅ vย seizmickej oblasti siedmeho stupลa. ฤasลฅ objektov tvoria segmenty prieฤne delenรฝch konลกtrukciรญ sย vรฝลกkou 3 m.
Druhรก ฤasลฅ estakรกdy sa zhotovila zย pozdฤบลพnych tyฤovรฝch prefabrikรกtov sย dฤบลพkou 36ย m, uloลพenรฝch na dvojicu pilierov, na ktorรฝch sa nachรกdzali prefabrikovanรฉ รบloลพnรฉ prahy. Pre vรฝslednรฝ estetickรฝ efekt sa museli zrealizovaลฅ aj nรกroฤnรฉ terรฉnne รบpravy pod mostom. Vybudovalo sa tu viac ako 2ย 500ย m priekop, odvodลovacรญch kaskรกd, 12ย 000 m2 svahov sa spevnilo hexagonรกlnym pletivom aย lomovรฝm kameลom. Zrekonลกtruoval sa starรฝ opornรฝ mรบr aย vybudoval novรฝ gabiรณnovรฝ mรบr. Realizรกtori รบseku diaฤพnice D3 medzi Hriฤovskรฝm Podhradรญm aย ลฝilinou sa postarali oย to, aby ฤalลกรญ kus cesty ubiehal vodiฤom rรฝchlejลกie. Rieลกenรญm vo svahovitom terรฉne sa vลกak jazda stรกva sรบฤasne zaujรญmavรฝm zรกลพitkom.
Pohฤพad zย cesty I/18 na estakรกdu (SO 219-11) | Estakรกda (SO 219-00) |
Anna Salvovรก
Spracovanรฉ zย podkladov spoloฤnosti Doprastav
Foto: Doprastav
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise ASB.