Klenot Panenskej je obnovený, zanedbaná ulica musí počkať. Nahliadnite do zrekonštruovaného Domu hudby

Georgievitsov palác, nazývaný Dom hudby, bol ešte pred rokmi v dezolátnom stave. Časť pamiatky bola dokonca neprístupná a zatvorená. To sa dnes konečne zmenilo. Rekonštrukcia trvajúca od roku 2022 sa skončila a Bratislava získala zrekonštruovaný palác, ktorý sčasti zlepšil aj vizuál dnes zanedbanej ulice. Panenská však potrebuje komplexnú obnovu, na ktorú dlhé roky čaká. A ešte aj bude.

Zanedbaná ulica so vzácnymi pamiatkami

Je srdcom tzv. evanjelickej štvrte a vznikla už v stredoveku. Panenská ulica v historickom centre Bratislavy má bohatú históriu. Pôvodne išlo o ulicu bratislavských remeselníkov a vinohradníkov, jej význam bol však v 16. storočí bezvýznamný. Dôležitosť Panenskej postupne rástla potom, ako sem bolo premiestnené cirkevné centrum evanjelikov z vnútorného mesta.

Na ulici sa začal sústreďovať spoločensko-kultúrny život a v 18. storočí tu boli postavené najvzácnejšie budovy. Parcely vyplnili dva evanjelické kostoly, fara, ale aj prvá bratislavská sieň starožitností. Množstvo domov vzniklo s charakterom šľachtických palácov, väčšina je baroková alebo klasicistická.

Číta sa to dobre. Nie je ale všetko zlato, čo sa blyští. Panenská ulica je cenná a vzácna lokalita Bratislavy, očakávania 21. storočia ale nespĺňa. Miesto je v zúboženom stave, čo si môžete pozrieť v galérii na konci článku. Ľudí víta chátrajúci verejný priestor, rozbité chodníky i asfalt na ceste. Niekoľko budov malo to šťastie a za posledné roky prešli kvalitnou rekonštrukciou, väčšina však zostala v beznádeji, čo pred časom platilo aj o Georgievitsovom paláci – Dome hudby.

Vyše 130-ročný palác s najstaršou hudobnou školou v Bratislave

Postavený bol v rokoch 1890 až 1891 a začiatkom 20. storočia patril rodine Georgievits de Apadia, od čoho je odvodený aj jeho názov – Georgievitsov palác. Sídlili tu rôzne sociálne a edukačné spolky a v druhej svetovej vojne bolo v budove zriadené talianske veľvyslanectvo, dôsledkom čoho bol k palácu pristavaný protiletecký kryt, ktorý tu stojí dodnes.

Začiatkom 60. rokov bola do paláca presťahovaná Bulharská škola a od roku 1990 až po súčasnosť je budova domovom Základnej umeleckej školy (ZUŠ) Miloša Ruppeldta, ktorá je najstaršou hudobnou školou v Bratislave. Hudba z tohto miesta znela Panenskou ulicou dlhé roky a stala sa neodmysliteľnou súčasťou atmosféry celej lokality.

Neobarokový palác pravdepodobne vznikol podľa projektu viedenského architekta bratislavského pôvodu Viktora Rumpelmayera. Postavený bol ako atraktívny dvojpodlažný objekt s trojkrídlovou dispozíciou a priľahlým nádvorím, na ktorého vyvýšenej časti bol umiestnený park s pomníkom speváčky Oľgy Trebitschovej z roku 1919.

Celkovo ide o príťažlivú stavbu s dôležitou históriou, ale aj ojedinelým dispozičným riešením a mnohými umeleckoremeselnými detailmi na fasáde aj v interiéri. Budova ale v 21. storočí už nedokázala plnohodnotne plniť úlohu vzdelávacej inštitúcie. Dôvodom bol zlý technický stav objektu či vysoká miera opotrebovania, ktorá už nezodpovedala súčasným štandardom.

Zo schátraného jedinečné

V posledných marcových dňoch tohto roka sme priniesli exkluzívny článok o prebiehajúcej rekonštrukcii Domu hudby. Generálna obnova bola iniciovaná hlavným mestom, ktoré disponovalo stavebným povolením už v roku 2018, muselo byť však predĺžené do roku 2020 a projekt magistrát rozdelil na etapy.

S prvou fázou, ktorá bola financovaná z dotácií, sa napokon začalo v roku 2022. Zrekonštruovaný bol strešný plášť vrátane zastrešenia novobudovanej koncertnej sály v podkroví. Uskutočnili sa aj všetky výkopové a búracie práce Zrealizovala sa súvisiaca časť prác na zdravotechnike a elektroinštaláciách. Tieto práce boli dokončené v termíne, teda v septembri roka 2023.

Na rad prišla druhá etapa rekonštrukcie – historický palác. Po osobnej návšteve národnej kultúrnej pamiatky v marci tohto roka bolo zrejmé, že ide o výnimočnú rekonštrukciu, ktorá bola v tomto období v pokročilom štádiu realizácie. Odhalená bola zrekonštruovaná fasáda z uličnej časti, ako aj časť fasády vo dvore, ktoré boli ešte pred rokmi v hanebnom stave. Obnovené boli aj ozdobné i umelecké prvky, kazetové stropy a práce sa postupne blížili k svojmu záveru.

Ten sa napokon dostavil. Hlavné mesto dnes úspešne otvorilo obnovený Dom hudby, ktorý sa stal šperkom Panenskej ulice. „Som presvedčený, že do takýchto projektov sa oplatí investovať. Sú to miesta, kde vznikajú a rozvíjajú sa záujmy, talenty či komunity. Napriek tomu boli dlhé roky zanedbávané. Zatekajúce strechy, plesnivé steny, narušená statika, zariadenie staršie ako ja,“ povedal primátor Matúš Vallo na dnešnej tlačovej konferencii (včera oslávil 47 rokov).

„Palác nám roky doslova chátral pred očami. Mnohé priestory tu boli v takom zlom stave, že boli nepoužiteľné a dlhé roky zatvorené. Pravá strana budovy bola takmer 20 rokov nepoužitá,“ zhodnotil Vallo, ktorého doplnil aj námestník primátora Jakub Mrva: „Rekonštrukciou Domu hudby nekončíme. Momentálne máme rozrobené ďalšie tri investície a v prípravnej fáze sú ďalšie, ktoré chceme zrealizovať či už do konca tohto volebného obdobia, alebo v tom ďalšom.“

„Posledná generálna rekonštrukcia Georgievitsovho paláca bola v 60. rokoch minulého storočia. Takže ďalších 60 rokov sa s budovou nič nerobilo, strecha bola v dezolátnom stave. Podarilo zrekonštruovať všetky zachované vzácne prvky,“ povedal redakcii ASB architekt rekonštrukcie Matúš Ivanič.

Dom hudby bude prevádzkovať Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS), čo znamená, že organizované podujatia budú pre verejnosť. „Architektúra a umenie mali k sebe vždy blízko a my sme veľmi radi, že umelcom otvárame nové možnosti na prezentáciu ich tvorby vo výnimočnom historickom priestore,“ povedala riaditeľka BKIS Katarína Hulíková.

Tri koncertné sály aj auditórium na nádvorí pre stovky ľudí

Plánom bolo objekt vyčleniť pre dve kultúrne ustanovizne: Dom hudby a Základnú umeleckú školu Miloša Ruppeldta. Prvá menovaná inštitúcia bude sídliť v pravom krídle prízemia a druhá sa bude nachádzať naproti v ľavom krídle. Výhodou tohto dispozičného riešenia je najmä oddelená prevádzka oboch orgánov.

Rekonštrukcia so sebou priniesla aj veľa ďalších zlepšení. V paláci pribudol výťah, ktorý prepája tri podlažia budovy. Zachované a zrepasované boli schodiská, ale aj pôvodná mramorová podlaha so šachovnicovým vzorom. V niektorých častiach sa nanovo vylialo terazzo a podlaha bola doplnená novými dubovými parketami.

Dispozičnými úpravami sa zlepšila celková funkčnosť stavby a rozšírila sa aj kapacita tried základnej umeleckej školy, ktorých bude 38. Nové triedy vznikli aj nahradením konštrukcie krovu, pričom ZUŠ bude mať k dispozícii aj nové kancelárie. Hudba sa bude zo zrekonštruovaného objektu ozývať aj v naďalej, keďže sa v paláci nachádzajú až tri koncertné sály.

Tou najvýznamnejšou je sieň so zasklenou strechou a pochôdznou zasklenou podlahou, ktorá vznikla využitím povalového priestoru nad svetlíkom centrálneho schodiska a vnútornej haly. Koncertná sieň bude disponovať plochou 121 štvorcových metrov a pojme 83 osôb, pričom zasklenú podlahu bude tvoriť raster matovaných štvorcov.

Prístupná bude reprezentatívnym historickým schodiskom, ktoré je do úrovne druhého podlažia spoločné so ZUŠ. Ďalej pokračuje troma novými schodiskovými ramenami až do koncertnej sály. Originálne bude aj foyer Domu hudby. To privíta návštevníkov presvetleným priestorom vďaka na mieru vytvorenej laterne, ktorá dizajnovo odkazuje na zasklený strop predsália v bývalom paláci, tzv. piano nobile.

Dom hudby má obsahovať aj priestory pre verejnosť. Na prízemí vznikla kaviareň, ktorá bude zariadená atypicky riešeným barom umiestneným vedľa vstupu z foyer. Na stenách bude použitý galerijný závesný systém na výstavy, ktorý bude okrem kaviarne inštalovaný aj v miestnosti galérie.

 Dominantným prvkom Domu hudby je však nádvorie, kde vznikla letná scéna na usporadúvanie koncertov pod holým nebom. Auditórium vytvoria exteriérové stohovateľné stoličky, ich počet bude závisieť od očakávanej návštevnosti, dvor ale pojme až 250 návštevníkov.

Pôvodne komunikovaná cena rekonštrukcie bola 4,3 milióna eur. Náklady sa však zvýšili na 5,9 milióna eur, pričom milión eur poskytlo Ministerstvo školstva SR a zvyšok financoval magistrát zo svojho rozpočtu.

Panenská ulica musí počkať

K rekonštrukcii sa pripojilo aj bratislavské Staré Mesto, ktoré sa vyjadrilo aj k verejnému priestoru. „Panenská ulica je krásnym miestom komunít, umenia, vzdelávania aj pravidelných susedských akcií. Dobrá spolupráca a komunikácia medzi mestom a mestskou časťou nás primali zrekonštruovať časť chodníka vedúceho popred Dom hudby,“ povedal na tlačovej konferencii starosta Matej Vagač.

„Po technickej a materiálovej stránke sme sa riadili štandardmi hlavného mesta, nájdete tu teda známu a kvalitnú dlažbu, s ktorou by sme chceli v zóne Panenská pokračovať,“ dopĺňa starosta Starého Mesta. Táto iniciatíva však v najbližšom období nebude pokračovať.

„Je na to hotový celý projekt. Naše finančné možnosti sú však limitované, zatiaľ sa nám podarilo obnoviť Konventnú a nedávno aj Lýcejnú ulicu. Z projektu teda vždy zoberieme nejakú časť a pokračujeme. Je to vec schvaľovania rozpočtu. Celú zónu Panenská, na ktorú je projekt hotový, ale nie sme schopní z nášho rozpočtu opraviť,“ priznal starosta Matej Vagač.

Významná ulica v srdci historického centra, ktorá nespĺňa nároky 21. storočia, bude aj naďalej chátrať. Menšie zlepšenia sa síce dostavili s rekonštrukciou Domu hudby, opravený kúsok chodníka pred pamiatkou je ale skutočne málo.

Panenská je dnes však lepšou, a to vďaka generálnej rekonštrukcii Domu hudby, ktorý bude na tejto ulici pre svoju kvalitu a ukážkovosť vyčnievať. Chodiť doň však návštevníci budú po rozbitých chodníkoch a cestách, čo uberie z celkovej atmosféry, ako aj reprezentatívnosti ulice.