Knižnica známa vďaka streche

Pri pochopení celého konceptu Ballardskej knižnice sa nemožno zaobísť bez poznatkov o tejto od nás veľmi vzdialenej lokalite v Spojených štátoch. Ballard je štvrť v Seattli, kam sa dá dostať priamo z centra mesta rovnomenným starým mostom cez kanál Salmon Bay.

Obyvateľstvo tradične škandinávskeho pôvodu tvorí členskú základňu takých krajanských organizácií ako Synovia Nórska a knižnica je vzdialená niečo vyše kilometra od Nordic Heritage Museum, čo je jediné múzeum venované osudom Škandinávcov v USA. Projektanti z firmy Bohlin Cywinski Jackson očividne vychádzali z genia loci a podarilo sa im evokovať kultúrne bohatstvo etnika presláveného stavbou lodí.

Ponášky na Vikingov
Budova je orientovaná východo-západným smerom a plochá strecha, ktorá sa na oboch krajoch dvíha, vytvára profil ľahučkého oblúka. Väčšmi sa vypína na západnej strane, kde môže pripomenúť plachtu vikingských lodí – drakkarov alebo legendárne krídlo zdobiace prilbu. Strecha tu cloní pred najprudším slnkom veľké podstrešné okná s clonami riadenými senzormi. Do interiéru prúdi dostatok svetla aj vďaka siedmim strešným oknám. Až 86 % plochy budovy je osvetlených denným svetlom.  

Strechu nesú mohutné trámy z borovice ťažkej (priemer 45 cm, dĺžka 12,2 m), podopreté siedmimi radmi stĺpov, navrhnutými tak, aby tvarom aj neutrálnym náterom boli vizuálne maximálne diskrétne.

Prísna subordinácia
Rovnako potlačené je priečelie. Pôdorys má totiž členitý obrys a vnútrajšok budovy vzbudzuje dojem, akoby ho „vsunuli“ pod už hotovú strechu. Najvýraznejší prvok priečelia, zasadačka na severozápadnom rohu, pôsobí ako prístavba, keďže so stavbou nie je výškovo zintegrovaná. Prvok pripomínajúci lodnú provu však prekvapujúco preniká hlboko do interiéru a zámer „prieniku“ je zrejmý aj tým, že zvonku aj zvnútra má plášť z rovnakých galvanizovaných kovových platní.

Podobne autonómna ako vonku, kde strecha vytvára na dvoch uličných stranách hlboké verejné priestory, je aj v priestrannom interiéri (maximálna svetlosť 910 cm). Funkčne vyčlenené časti tu majú podobu boxov s jednotným tmavým náterom, nad ktorými sa vypína trámová konštrukcia. Táto idea strechy bude architektov z firmy Bohlin Cywinski Jackson zrejme ďalej inšpirovať – na rezidencii na jednom z ostrovov San Juan v štáte Washington, ktorá sa práve stavia, ju uplatnili v celkom asymetrickej podobe.

Šesť klimatických zón
Pre ekologickú koncepciu budovy je však podstatná averzná strana strechy. Dôležitosť tohto miesta podčiarkuje vyhliadková plošina, odkiaľ ju môžu obdivovať návštevníci. Tým, čo sa nechce stúpať po točitých schodoch, poslúži periskop priamo pri výpožičnom pulte. Čo sa dá cezeň vidieť?

Okrem neďalekých štítov Olympic Mountains, ležiacich východným smerom, najmä to, ako sa darí rastlinám na streche. Rastliny chránia strechu pred prehrievaním. Prevažuje tu tučnolistý trsnatý rozchodník, ktorý sa vyskytuje aj u nás. Rastliny sú nasadené do biologicky rozložiteľného kokosového vlákna rozprestretého na vrstve hliny. Jej optimálna hrúbka je okolo 15 cm, aby zrážková voda nepretekala vrstvou do kanalizácie. Pod hlinou je tvarovaná plastiková fólia slúžiaca ako rezervoár vody na zavlažovanie (postačuje približne 4 cm vrstva). Profil strechy podmienil vznik šiestich plôch s odlišnou mikroklímou, vyššie položené časti vysychajú skôr, v nižších sa lepšie zadržiava voda a sú lepšie chránené pred brízami, ktoré tu prevažujú. Podľa expertízy medzinárodne renomovanej americkej stavebnej firmy Magnusson Klemencic takýto systém až trojnásobne predlžuje životnosť strechy.

Unikátny typ okien
V najvyššom bode strechy je sedemnásť solárnych panelov (5 kW). Z aktívnych systémov OEZ je však v rámci USA unikátne použitie PV okien nemeckej výroby s ultratenkou vrstvou amorfného silikónu (SCHOTT Solar ASI^® glass), ktoré sú inštalované v stredisku mestských služieb do krivky, aby sa optimalizoval čas vystavenia okien slnečnému žiareniu.

Z množstva ekologických prvkov treba vyzdvihnúť nábytok, ktorý pre budovu zvlášť vyrobili podľa návrhu Bohlin Cywinski Jackson z kvalitnej javorovej preglejky bez odpadu a ručným skladaním. Strešné hrady lepili z viacerých kusov, aby chránili staré vzácne ihličnaté stromy. Za zmienku stojí aj ventilačný systém riadený senzormi kvality vzduchu a osvetlenie parkovacích plôch v suteréne svetlíkmi.