Kolónia malých bytov v Bratislave
Do diskusie okolo tzv. najmenšieho bytu začiatkom 30. rokov 20. storočia prispel aj Emil Belluš svojím projektom kolónie malých bytov na vtedajšej bratislavskej periférii – terajšej Miletičovej a Trenčianskej ulici. Magistrát mesta sa snažil riešiť veľkú bytovú núdzu. Za 13 dní architekt vypracoval urbanistické, architektonické a technické riešenie, ktoré vo svojej dobe predstavovalo nesporne progresívny prístup k zvládnutiu tohto problému.
Popri Weinwurmovej a Vécseiho Novej dobe a UNITASE, Quastlerovom Hinrich-hofe na Prievozskej ulici a ďalších väčších či menších príkladoch názoru na tzv. najmenší byt prináša Belluš novátorské riešenie – súbor 10 voľne stojacich obytných domov. Majú (s výnimkou jedného na Miletičovej ul.) pôdorysný tvar písmena H. V strednom trakte je schodisko a 2 spoločné kúpeľne (jedna pre ľavý a jedna pre pravý trakt). V bočných traktoch sú v každom podlaží 4 byty, z ktorých každý pozostáva z predsiene, kuchyne, obývacej izby, komory a toalety. Niektoré z domov mali na prízemí obchodné priestory.
Objednávateľom projektu bol mestský magistrát, ktorý zamýšľal vypísanie architektonickej súťaže. Tlak na urýchlené riešenie bol však taký silný, že sa vec riešila priamym zadaním Bellušovi, ktorý v priebehu 13 dní vypracoval kompletný projekt. Rovnako rýchlo prebehlo aj povoľovacie konanie. Stavba domov sa začala 14. augusta 1930 a do začiatku decembra bolo pod strechou nových 300 bytov. Kolónia mala mať názov Štyristo bytov na Miletičovej. Pravdepodobne sa najskôr uvažovalo o takomto počte, nakoniec sa však nerealizoval.
Architektúra niesla typické znaky bellušovskej kvality a hoci bola neskôr terčom kritiky M. Kusého, čas ukázal, že Belluš tu vytvoril dielo, ktoré svojou flexibilitou a urbanistickou skladbou predbehlo dobu. Časť z domov je dnes zrekonštruovaná, s upravenými dispozíciami, tak aby spĺňali súčasný štandard. Žiaľ, architektonická kvalita väčšiny nadstavieb je katastrofálna. Je nepochopiteľné ako mohli úrady povoliť toto znehodnotenie Bellušovej architektúry. Pritom stačilo málo – požadovať jednotný spôsob riešenia nadstavieb, ktorý by rešpektoval pôvodnú architektúru a jej charakter ako v prípade práve realizovanej nadstavby na Trenčianskej ulici (vizualizácia na tejto strane). Dobrí architekti to dokážu bez problémov urobiť.
Dnes je súbor z urbanistického hľadiska, našťastie, ešte nenarušený. Jeho architektonické hodnoty sú, žiaľ, nenávratne zničené. Bez následkov.
Ortofotomapa Bratislavy s vyznačením domov Kolónia malých bytov na Miletičovej a Trenčianskej ulici
Ortofotomapa © Eurosense, s. r. o., 2008
| Emil Belluš (1899 – 1979) – je najvýznamnejšou osobnosťou slovenskej architektúry 20. storočia. Podieľal sa na založení architektonického školstva, ako prvý predseda viedol po roku 1945 Spolok slovenských architektov, založil a redigoval viaceré architektonické časopisy, ale najmä svojou tvorbou ovplyvnil vývoj slovenskej architektúry. Viaceré jeho diela ako napr. Kolonádový most v Piešťanoch, mlyn NUPOD v Trnave, či bývalá Národná banka v Bratislave patria k vrcholným dielam slovenskej funkcionalistickej architektúry. Na jeho počesť od roku 1990 Spolok architektov Slovenska udeľuje Cenu E. Belluša za celoživotné architektonické dielo. |
prof. Štefan Šlachta
Foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
