Centrála ČSOB

3. júla 2017

Sledovaný projekt Zuckermandel v širšom centre Bratislavy na nábreží Dunaja sa začína postupne kompletizovať. Ako prvá bola skolaudovaná Centrála ČSOB, ktorá má za sebou prvé mesiace prevádzky. Aká je a čo priniesla?

Jednoduchá odpoveď by znela, že je to prísľub, ktorý posúva nielen tvorbu podobných administratívnych objektov. Aj v kontexte dlhoočakávaného Zuckermandelu bude dominantou, ktorá však nechce exhibovať v tejto oživenej lokalite. Dominancia vyplýva z polohy ČSOB pri centrálnom verejnom priestore na novom Messerschmidtovom námestí, ako aj z jej objemu a funkčného významu.

Ako upozorňuje architekt Peter Bouda, v minulosti sa mestské časti obvykle koncentrovali a rozrastali v okolí významných budov, ako boli kostoly, radnice, pošty, banky, paláce alebo kultúrne inštitúcie, ktoré sa stali ich identifikačným znakom a určovali ich charakter. V podhradí to voľakedy bola budova bývalého vojenského arzenálu a kostola a v súčasnosti to bude objekt nového ústredia ČSOB.

Rieka a Bralo

Objekt centrály upúta v exteriéri svojou skladbou dvoch prepojených hmôt a fasádou, ktorá je obložená prírodnou pálenou tehlou teplej farby. Plochy podporujú vnímanie tejto architektúry ako srdca celého developmentu. Aké je architektonické i koncepčné zdôvodnenie tohto vonkajšieho výsledku? „Výraz objektu reaguje na vnútornú dispozíciu a hierarchiu významu administratívnych priestorov,“ odpovedá Peter Bouda.

„V prvom rade sa návrh vyrovnáva s tým, že zóna podhradia je predmetom pamiatkového záujmu, kde krajský pamiatkový úrad stanovil limity na rozmery a monotónnosť fasád. Taktiež mal požiadavku, aby nové architektúry reagovali na drobnejšiu parceláciu pôvodnej zástavby. V druhom rade návrh reaguje na relatívne veľký objem budovy banky, ktorý vyplynul z lokalitného programu a ktorého ambíciou bolo sa harmonicky integrovať do nového priestorového konceptu.

Severojužná orientácia ponad Žižkovu ulicu a pozícia v centre lokality v susedstve chráneného krajinného útvaru, skalného výbežku Malých Karpát, a pešej pobytovej lávky vedúcej ponad nábrežnú komunikáciu sa nám zdala byť optimálna. Budova takto spojila masív a zeleň hradného kopca s Dunajom a stromoradím priľahlej promenády.“

Stredovú časť objektov Rieka a Bralo tvoria zastrešené vykurované átriá. Každé z átrií má odlišný charakter a zameranie. Južné átrium – Rieka – nadväzuje na hlavný vestibul, bistro a klientske zasadačky, severné átrium – Bralo – je spojené s kantínou. Centrálny vstup do budovy smeruje z nábrežia do bloku Rieka, vedľajšie vstupy do oboch blokov s recepciami sú aj zo Žižkovej ulice.

Parkovacie priestory sú situované v podzemných úrovniach pod budovou. Vjazd do nich je priamo z nábrežnej komunikácie. „Budovy sú nazvané Rieka a Bralo na základe polohy bližšie k Dunaju, resp. hradnému bralu,“ približuje Branislav Straka, člen predstavenstva ČSOB. „Toto označenie sa nám veľmi osvedčilo aj v praxi a zamestnanci si na naň pri orientácii rýchlo zvykli. Názvoslovie sme využili aj pri značení vnútorných priestorov, ako sú napríklad názvy zasadačiek a rokovacích miestností.“

Komplexný systém správy

Vnútorný priestor je riadený komplexným systémom správy budov, kde sa využíva rekuperácia, automatické tienenie a vetranie pre najefektívnejšie hospodárenie s energiami. V objekte je riadená výmena vzduchu, monitorované chladenie a vykurovanie, spotreba vody a elektrickej energie.

Budova musela spĺňať aj podmienky estetického vzhľadu pri pohľade z hradného kopca a s týmto sme sa v spolupráci s architektmi vysporiadali použitím extenzívnej zelenej strechy a kapotážou technológií na streche. Statická doprava je ukrytá v podnoží celého komplexu a tak je minimalizovaný jej vplyv na stvárnenie vnútrobloku.

„Projekt bol náročný na spracovanie hlavne precíznosťou detailov, ktoré museli spĺňať vysoké technické aj estetické nároky a ladiť s celkovým dizajnom budovy,“ hovorí Ing. hovorí hlavná inžinierka projektu Michaela Machová, zo spoločnosti Konstrukt Plus. „Aby sme splnili zadanie klienta je budova navrhnutá podľa najprísnejších svetlotechnických a teplotechnických požiadaviek a s vysokými nárokmi na akustiku.

Obtiažnosť projektu zvyšovalo aj veľké množstvo profesií, bolo potrebné skĺbiť až 17 čiastkových projektov vrátane samostatného projektu interiéru. Kvalita a výber materiálov v projekte boli prispôsobené vysokým požiadavkám enviromentálnej certifikácie BREEAM.

Aktívny a pozitívny pracovný priestor

Vedenie banky sa snažilo prostredie šiť na mieru, pričom sa pýtalo na potreby svojich zamestnancov. Dokonca ešte aj výberu lokality pre novú centrálu predchádzal zamestnanecký prieskum dochádzania do práce, aby bola pre nich lokalita čo najdostupnejšia. A čo sa odohráva vo vnútri? Aj z takého konzervatívneho prostredia, akým je centrála banky pre 1 300 zamestnancov, sa dá vytvoriť psychologicky a sociálne pozitívne prostredie.

V otvorených priestoroch je dostatok priestorov na ad hoc mítingy, chill out zóny, priestory na telefonovanie, koncentráciu a pod. „Naším cieľom bolo, aby budova poskytovala vysokú kvalitu pracovných podmienok v súlade s požiadavkami na moderné pracovisko a požiadavkami na vyšší kvalitatívny štandard – tzv. Activity based workplace“, hovorí Branislav Straka. Nechýbajú vybrané typy „activity based“ nábytku, napríklad elektrické stoly, pri ktorých môžu zamestnanci pracovať aj postojačky, akustické pohovky a zóny, barové sedenie a podobne.

V interiéri sú použité nadčasové konzervatívne farby orientované na prírodu. K drobným prekvapeniam patrí, že korporátna tzv. cynaová farba sa nachádza v interiéri iba v minimálnej miere. Ako zdôrazňuje Branislav Straka, počet zariadení určených na kopírovanie či tlačenie je znížený o polovicu, čím chce banka prispieť k znižovaniu spotreby papiera, teda k šetreniu životného prostredia. Aj preto sú napríklad známe tabule – tzv. flipcharty – nahradené popisovateľnými stenami.

Zelená a priateľská k okoliu

Administratívny objekt je aj v ďalších charakteristikách, ako aj technológiách ústretový k prostrediu, pričom aktuálne prebieha proces certifikácie budovy na stupeň BREEAM Excellent. Na budove Bralo sa nachádza zelená strecha spolu s terasou pre zamestnancov a terasa sa nachádza aj na streche budovy Rieka. „Počas výstavby sme sa zamerali na znižovanie VOC – prchavých látok v interiéri, na použitie recyklovateľných materiálov s prihliadnutím na technologické a výrobné možnosti,“ upozorňuje Branislav Straka.

„V časti budovy – najmä v spoločných priestoroch – sme implementovali LED osvetlenie. Pracujeme na koncepte použitia dobíjateľných batérií vo väčšine spotrebičov. Čo sa týka HVAC, používame technológiu adiabatického chladenia vzduchu, priebežne optimalizujeme systém automatického tienenia interiéru a čiastočne regulujeme vetranie podľa skutočnej produkcie CO₂ v interiéroch.“

O komfortnú vnútornú klímu priestorov novej centrály ČSOB sa stará centrálny riadiaci systém, ktorý predstavuje súčasnú technologickú špičku a to z pohľadu rozsahu nasadenia, použitia komunikačných technológií v segmente správy objektov, ale aj svojím dosahom na energetickú náročnosť objektu.

„Synergia centrálnej správy hlavných energetických uzlov objektu, tieniaceho systému fasády/strechy a integrácia riadenia všetkých dôležitých koncových zariadení až po samotné pracovisko zamestnanca do jedného celku, dáva spolu s dôslednou kontrolou koncovej spotreby základ pre dosiahnutie maximálnej energetickej úspornosti,“ hovorí Ing. J. Čierny, špecialista MaR.

„Okamžitá informovanosť o stave technického zázemia objektu a technická podpora, ktorú správe objektu poskytuje nasadený riadiaci systém, dáva predpoklad udržania funkčnosti objektu aj počas riešenia dielčích poruchových/neštandardných situácií.“

Vetranie, vykurovanie, chladenie

„Vetranie objektu je riešené prostredníctvom centrálnych rekuperačných vzduchotechnických jednotiek, ktoré zabezpečujú filtráciu, ohrev, chladenie a vlhčenie /odvlhčenie prívodného vzduchu.
„V samotných kancelárskych priestoroch je prívod vzduchu a chladenie prostredníctvom aktívnych chladiacich trámov umiestnených v podhľade,“ upozorňujú Ing. M. Betušťák a Ing. M. Petruška zo spoločnosti Klimakonzult. „Aktívne chladiace trámy sú pripojené na chladiace médium vodu, z centrálneho zdroja chladu. Vykurovanie objektu je riešené hlavne konvekčnými parapetnými vykurovacími telesami.

Hlavným zdrojom tepla je kaskáda troch kondenzačných kotlov s pretlakovými plynovými horákmi. Doplnkovým zdrojom je odpadné teplo z centrálneho zdroja chladu. Odpadné teplo je využívané na vykurovanie objektu v prechodnom období a na ohrev teplej vody pre kantínu.“
Centrála ČSOB má teda za sebou prvé mesiace prevádzky, ktorá potvrdila opodstatnenosť architektonického konceptu a priniesla niekoľko sviežich momentov do súčasnej tvorby administratívneho priestoru.

ČSOB CENTRÁLA

Miesto: Polyfunkčné mestské centrum Zuckermandel, Žižkova 11, Bratislava-Staré Mesto
Developer: Bratislavské podhradie, s. r. o.
Investor: ČSOB Centrála, s. r. o.
Generálny projektant po stavebné povolenie: Bouda Masár architekti, s.r.o.
Autori stavby: Juraj Almássy, Peter Bouda, Laura Jakabčínová, Richard Čečetka, Ivan Masár, Katarína Šiarniková
Generálny projektant projektu pri realizácii: Konstrukt Plus s. r. o.
Hlavní inžinieri projektu: Michaela Machová, Martin Komorník
Projekčný tím: Matúš Maras, Slavomír Harkot
Autorský dohľad pri realizačnom projekte: Bouda Masár architekti, s. r. o.
Začiatok a koniec výstavby: september 2014 – marec 2017
Úžitková plocha: 34 820 m²
Kancelárske a spoločné priestory: 20 680 m²
Veľkosť zastavanej plochy: 4 416 m²
Garáže, sklady a technologické miestnosti: 13 300 m²
Manažér výstavby: GLEEDS ČR, o. z., GLEEDS Slovensko
Vzduchotechnika, chladenie, ústredné kúrenie: KLIMAK, s. r. o.
Hydroizolácia na strechách, terasách a balkónoch, realizácia tepelných izolácií a časti klampiarskych konštrukcií na strechách: TOR, spol .s r. o.