Prečo neoceňujeme záhradné centrá každý rok?

Záhradné centrum vo Veselom pri Piešťanoch je jednou zo stavieb, ktoré sa chvália minuloročným CE ZA ARom, a čo je dôležitejšie, v tomto segmente netradičnou architektúrou. Ocenené „záhradníctvo“ u nás nenájdeme na každom kroku. Možno je to tým, že v tomto prípade, ako sme zistili, nejde len o záhradníčenie...

Koncept stavby sa podľa architekta Adama Lukačoviča aj investora (spoločnosť Plantex) rodil postupne. „Vízia spočiatku nebola úplne jasná. Vyvíjala sa postupne rozhovormi s investorom, výjazdami za dobrými príkladmi do zahraničia a formovaním lokalitného programu. Dôležitú rolu zohrala aj expertka na záhradné centrá z Anglicka, s ktorou sme konzultovali prevádzkové riešenie,“ približuje autor.

Rozhodujúce teda bolo, že návrh vznikal v súlade s businessovým konceptom, aký sa u nás tiež nevidí až tak často. „Chceli sme a chceme ponúknuť ľuďom zážitok a odbornosť, aby nemali pocit, že nakupujú v obyčajnej priemyselnej hale v meste, “ hovorí Tomáš Václavek, manažér záhradného centra.

„Ovocinárstvo a pestovanie má vo Veselom viac ako 100-ročnú tradíciu, na ktorú sme chceli nadviazať, bola tu aj šľachtiteľská stanica,“ dopĺňa ho kolegyňa Mária Bednárová. Pekný tovar si podľa investora zaslúži pekné miesto. Aby naplnil túto časť konceptu zadávateľa, rozhodol sa Adam Lukačovič vytvoriť galériu zelene ako súčasť modulárneho konceptu, ktorý sa nezameriava len na jednu funkciu.

Už teraz nejde nejde len o predaj záhradkárskych potrieb a rastlín. Súčasťou fungujúceho objektu (zrealizované sú 2 etapy z plánovaných 6)je aj farmársky predaj sezónneho ovocia a zeleniny, v budúcnosti by mala pribudnúť aj ďalšie služby ako napríklad reštaurácia, kancelárie a ďalšie. Koncept sa bude vyvíjať podľa požiadaviek  (nielen) záhradkárskej komunity, ktorú k sebe pritiahne a budovy sa mu funkčne prispôsobia.

Záhradné centrum ako premenlivý zážitok

Podľa predstáv zadávateľa mala teda budova, resp. budovy, podporiť zážitkovosť na rôznych úrovniach, prispôsobiť sa rôznym aktivitám, ktoré spája pestovanie v tom najširšom zmysle slova. „Vedeli sme, že sa funkčná náplň môže trocha meniť, rovnako aj usporiadanie priestoru.

Požiadavky na prevádzku sa v podstate menia za pochodu a treba sa im prispôsobiť, resp. prijať, že nikdy nebude všetko nalinkované, ako sa to spočiatku zamýšľalo v projekte. To je výzvou doteraz. Pre investora aj pre mňa,“ hovorí Adam Lukačovič o tom, v čom bolo zadanie pre neho výzvou. Ďalej približuje, ako sa tieto aspekty pretavili  do návrhu,

„Výsledná inšpirácia pre stvárnenie záhradného centra zohľadňovala vidiecky charakter lokality, potrebnú modularitu pre etapizáciu výstavby a maximalizovanie vizuálnej otvorenosti a presvetlenia priestorov. Vďaka tomu vznikla charakteristická skladba traktov so sedlovými strechami a výraznými štítmi, ktoré majú vo finále vytvoriť novú uličnú čiaru v areáli Plantexu. Objekt plní primárne svoju rolu ako obálka pre to, čo sa deje vo vnútri. Hlavný motív galérie zelene zostáva, ale so zmenou ročných období sa toto stvárnenie mení.“

Zariadené rastlinami

Práve zapojenie samotnej zelene do formovania priestoru a atmosféry mnohých vrátane poroty zaujalo. Aby sa z predajného artikla stal estetický, využil architekt oceľovú konštrukciu objektu. Priznal ju ako jednoduchý prvok, vďaka čomu vynikla práve zeleň. Štíty sedlových striech posúvajú záhradné centrum z anonymity „mestskej krabice“ do kontextu vidieckej a komunitnej zástavby.

Čo majú spoločné galérie a skleníky?

Galérie aj skleníky potrebujú svetlo. Celozasklené štíty a polykarbonátové steny a svetlíky ho distribuujú užitočne aj efektne. Vďaka tomu bolo možné priestor rozdeliť na nevykurovanú (akoby skleníkovú) a vykurovanú časť s plnými stenami. Aby svetla a tepla bolo v lete tak akurát, plní funkciu tienenia predsadený drevený obklad. Pri pohľade na fasádu sa tak zároveň posilňuje dojem, že ide o modernú variáciu tradičnej vidieckej zástavby.

Prečo ojedinelé?

Architektonické prvky a materiály použité v tomto projekte sú bežné, no riešenie je v súčasnosti natoľko zaujímavé, že pre odbornú porotu „je znamením, ktoré načrtáva nové, neošúchané prístupy“, a to napriek tomu, že mu chýba istá „megalomanská“ ambícia. Prečo je vlastne také ojedinelé?

„Stavať tie štandardné krabice je, samozrejme, jednoduchšie, lacnejšie a menej problematické. Možno u nás ešte chýba väčšia tradícia v tom zmysle, že záhradné centrum nemusí byť len súčasťou hobby marketu, kde to asi komplikuje aj obchodný model. Trh nie je veľký, takže sú tie možnosti, pravdupovediac, obmedzené. No a potom tu chýba väčšia odvaha investorov, dôvera architektom a ich vôli robiť veci lepšie a krajšie. Takéto lastovičky a ich úspešný príbeh sú pre zmenu dôležité. Verím, že reálny výsledok už môže mať na segment vplyv. Uvidíme. Som však nesmierne vďačný, že som mohol byť pri vzniku takejto stavby.“

Za pravdu mu dáva aj Tomáš Václavek, ktorý priznáva, že sa inšpirovali v zahraničí, kde „záhradné centrá nie sú len miestom predaja, ale kde sa ľudia stretávajú, napr. kvôli dobrej gastronómii, zdravým potravinám, alebo aby boli v kontakte s prírodou, s rastlinami a peknými vecami. Chceme nielen predávať, ale priblížiť sa ľuďom, aby sa v tomto priestore stretávali radi.“

Vytvoriť priestor, kde sa ľudia stretávajú radi, to by mala dobrá architektúra dokázať. Potvrdením by v tomto prípade mohlo byť aj dokončenie ostatných etáp tohto projektu, na ktorom sa postupne pracuje, ale podľa architekta aj investora momentálne časovo závisí od viacerých faktorov.