Kontajnerový dom v Hraniciach, stavba z netradičných materiálov

Keď vstúpite do domčeka osadeného do mierneho svahu nad brehom Bečvy, dýchne na vás príjemný pocit pokoja a harmónie. Interiér je jemný a ľahký a dáva vyniknúť slobode priestoru.

Málokomu by na prvý pohľad napadlo, že kostru domu tvoria oceľové lodné kontajnery a že ich pán domu spracoval vlastnými rukami za menej ako rok. Stavba bola nominovaná do súťaže Stavba roka Olomouckého kraja, no pre kolaudáciu, žiaľ, nestihla uzávierku.

Marek Popálený postavil dom pre svoju rodinu svojpomocne za deväť mesiacov, pričom na jeho realizáciu využil päť lodných kontajnerov. Dôvodov na voľbu nezvyklého stavebného materiálu bolo viac. Prvým bola jednoducho zvedavosť, keď Marek videl film o stavbách z kontajnerov.

Ďalším argumentom bola lacnejšia a o niečo jednoduchšia výstavba – na stavbu stačila prakticky len uhlová brúska a dostatočná zásoba kotúčov. O hrubú stavbu sa postarajú oceľové kvádre, do ktorých sa po dobrom vystužení vyrežú okná a dvere. Viacposchodový dom nie je pre kontajnery žiadny problém – sú totiž navrhnuté tak, aby sa dali na seba vrstviť.

Prirodzene tak vzniknú medzi jednotlivými podlažiami stropy a výsledkom je stabilná štruktúra, ktorú stačí len spevniť. Tou najdôležitejšou motiváciou, prečo stavať z netradičného oceľového materiálu, však bolo želanie majiteľov správať sa ohľaduplne k prírode. Vybrané kontajnery si zadovážili takzvane „z druhej ruky“ a dali im nový život – inak by putovali na skládku šrotu.

Z hľadiska legislatívy je pritom stavba z kontajnerov úplne v poriadku a objekt si tak v porovnaní s bežnými stavbami nevyžaduje žiadne špeciálne zaobchádzanie. V konkrétnom prípade bolo drobnou prekážkou iba obmedzenie v rámci ochranného pásma mestskej pamiatkovej zóny, ktorá nepripúšťala industriálny vzhľad objektu. Aj preto sa kontajnery navonok nepriznali.

Usporiadanie domu

Zatiaľ čo sa pán domu postaral o realizáciu, plány interiéru aj dizajn celého domu si vzala na starosť jeho manželka. Usporiadanie stavia na ľahkosti a modernosti interiéru a vypožičalo si aj princípy z čínskeho feng šuej. To má zabezpečiť harmóniu človeka s priestorom a nerušené plynutie energie čchi.

Príkladom môže byť priestor točitého schodiska, ktoré vedie do prvého poschodia. Bočná stena je posiata výstrižkami z novín, ktoré píšu o rodine, alebo Markovými diplomami z automobilového driftu. Svätyňa slávy má v tomto duchu priniesť popularitu a ďalší úspech.

A okrem možných pozitívnych účinkov sú zarámované pripomienky jednoducho peknou a originálnou ozdobou. Ďalšími rozhodnutiami, ktoré rešpektujú čínske učenie, sú napríklad veľké miestnosti, ale krátke chodby k nim, jednoduchá biela maľovka s minimom dekorácií na stenách a absencia zrkadla či iného rušivého prvku oproti vchodu do domu, ktoré by odrazilo energiu späť von.

Kontajnery ako najrozšírenejší materiál na svete

Použité kontajnery typu HC40 sú všeobecne najrozšírenejším materiálom na svete. Majú obrovskú variabilitu, pričom ich rovná strecha ponúka veľa možností tvorby – najmä vonkajšieho dizajnu, ako sú previsy, terasy a pod.

Na to správne know-how, ako s kontajnermi a so stavbou vo všeobecnosti nakladať, však musel majiteľ prísť sám metódou pokus – omyl. Spodná stavba je obdobná ako pri normálnom dome – tvoria ju základové pásy, pätky (debnenie) z tvárnic a rozvody. Na tvárnice vyplnené betónom sa rovno umiestnili zakúpené kontajnery.

Ich výber sa riadil najmä kvalitou konkrétneho použitého kusa a jeho vhodnosťou na zamýšľaný účel. Po zvarení kontajnerov k sebe nasleduje výrez otvorov, ich nevyhnutné vystuženie a voľba okien (tie boli vyrobené na zákazku firmou Decro Bzenec).

Pri kontajnerovom dome je nevyhnutná dostatočná výmena vzduchu, zvolená bola rekuperačná jednotka firmy Soler&Palau, kde možno navyše využiť teploty odvádzaného vzduchu na ohrev toho privádzaného.

Ďalšou prácou bolo ukotvenie sadrokartónov (značiek Gavenda a Izomat). Následne sa riešila rekuperácia vzduchu a kúrenia – na poslednú chvíľu sa zvolilo vykurovanie pomocou infra fólie od firmy Maxeco, položenej v podlahe pod anhydridom. Fólie sú bezúdržbové a riešené cez inteligentnú domácnosť. Tu však treba dať pozor – kontajnery majú vlastnú drevenú podlahu, a je teda na zváženie, či ju nechať tak, ako je, alebo ju odkrývať.

To sa, prirodzene, odvíja aj od jej stavu, pretože využívaný kontajner má spravidla podlahu mierne poškodenú, napríklad od presunov tovaru. Predposledným krokom bola strecha, ktorá podľa tvaru kontajnera zostala plochá.

Následne sa vytvorila terasa na prvom poschodí, ktorá vznikla prirodzene predsunutím spodných kontajnerov, a oplechoval sa štít. Ten bol zvolený prakticky len ako estetický prvok. Posledným kľúčovým míľnikom stavby bola izolácia, na ktorú sa v interiéri aj v exteriéri zvolil klasický polystyrén. Pri stavbe sa, prirodzene, vyskytli aj určité komplikácie, rovnako sa zjavil celý rad „vychytávok“ a nečakaných zjednodušení. Na oboje príde človek, bohužiaľ, väčšinou až po dokončení stavby.

Jedným z dobrých tipov, ktoré sa pri stavbe ukázali, je rada vyzdvihnúť si stredové pätky asi o 2,5 cm vyššie oproti rohovým kockám. Aj preto majiteľ celý čas natáčal vlogy, ktoré na záver zakončil desiatimi špeciálnymi videoepizódami. Tie sú pre prípadných záujemcov o stavbu podobného typu súčasťou balíčka vrátane projektovej dokumentácie.

Ako sa stavia z kontajnera?

Retrospektívne si majiteľ chváli najmä rýchlosť výstavby, v ktorej kontajnery prekonávajú klasické stavebné materiály. Hrubá stavba je hotová prakticky za jeden deň. Celkovo trvala stavba približne deväť mesiacov, z toho prvých šesť bol na stavenisku potrebný iba jeden človek.

Cieľom majiteľa bolo postaviť stavbu za čo najprijateľnejšiu cenu, čomu sa podriadil aj výber materiálov – stavba s veľkosťou 150 m2 a terasou s plochou 30 m2 vyšla zhruba na 1,8 mil. Kč (okolo 70 000 eur). Ak sa pripočítajú aj nutné terénne úpravy (dom stojí vo svahu), tri betónové oporné múry a vnútorné vybavenie vrátane kuchyne, celková cena sa vyšplhá približne na 2,5 mil. Kč (okolo 98 000 eur).

Autor je staviteľ a majiteľ kontajnerového domu a zakladateľ projektu Chci svůj dům.

Článok bol publikovaný v časopise TZB Haustechnik 5/2021