Kostol blahorečenej Restituty rúca sakrálnu askézu. Vnútro osvetľuje dúha

Novodobé kostoly trpia prehnanou askézou a minimalizmom. Cieľ naviesť návštevníkov na cestu umiernenia je v digitálnej dobe namieste, no okliešťuje o zážitok. Kostol v Lesnej je iný – plný vnemov, textúr, farieb, pocitov a transcendentálnosti, vďaka ktorým aj neveriaci vzhliadne k nebu.

Stavba kostola bola plánovaná na začiatku Čertovej rokliny (Čertova rokle) už pri realizácii blízkeho sídliska. Architekt Marek Štěpán začal pracovať na projekte už v roku 1991, práce na ňom pokračovali s prestávkami až do súčasnosti. Pomenovaný bol po blahorečenej Marii Restitute, ktorá sa narodila asi 600 m od tohto miesta, a predstavuje prvú stavbu, ktorá jej bola zasvätená.

Symbolika geometrických tvarov

Vytvoriť dominantu pri mierke susedného sídliska je možné len zmenou výrazu objektu. Jednoduchosť tektoniky hmôt architekt dosiahol použitím základných geometrických tvarov pôdorysov – kruh pre kostol, trojuholník pre vežu a štvorec duchovného centra z pera Zdenka Bureša. Ich platformou je nástupné plató, ktoré vytyčuje sakrálnu oblasť.

Kruhový pôdorys s priemerom 25 m symbolizuje nebo a večnosť, je tiež tvarom plnosti, bodkou v urbanistickom priestore sídliska, duchovným úbežníkom či miestom zastavenia. Štvorec je jeho opakom – zem a pominuteľnosť tu návštevník nenájde. Liturgia v kostole na kruh nadväzuje tiež – obraz spoločenstva apoštolov s Ježišom okolo stola pri poslednej večeri.

Na ľavej strane v blízkosti vysokej apsidy so svätostánkom stenu pretína trojuholníkový otvor ako odkaz na roztrhnutie jeruzalemskej chrámovej opony. Interiér kostola je asketický, nerozptyľuje, naopak, navodzuje bezpečie a harmóniu. Difúzne svetlo netvorí strohé kontrasty tieňov. Mäkké krivky vnútorného priestoru osvetľuje vznášajúca sa dúha pod korunou strechy. 80-metrové okno symbolizuje zmluvu Božieho ľudu s Hospodinom. Pozostáva zo 120 plátov skla vysokých 4 m. Výška lode je 18,5 m. Jej vonkajšiu jednofarebnú fasádu ovenčujú kresby od Petra Kvíčalu.

Horiaca veža

Netradičná trojuholníková veža má niekoľko tvárí – zvonka je statickým bodom areálu, odkazom na románske kostolné westwerky. V hornej časti je ukončená horizontálou v podobe lucerny, v ktorej žltej časti sa nachádza zvonkohra, v červenej zas vyhliadka na centrum Brna. Táto vertikála pri svo- jej 31-metrovej výške stále neprevyšuje okolitú zástavbu, no dimenziami je v citeľnom kontraste.

Jej útrobami vedie oceľové točité schodisko. Na fasáde je nápis FOS ZOE, čo v preklade znamená svetlo a život. Tento krížový text sa našiel pri veľkomoravských vykopávkach v Mikulčiciach. Hlavný architekt sa podelil o príhodu s hasičmi: „Na 1. sviatok vianočný v roku 2019 predpoludním zasahovali v kostole v Lesnej hasiči. Prišli krátko po upozornení susedov, že vo veži kostola horí,“ hovorí.

„Je pravda, že som použil v kontraste s nebeskou modrou symbolické farby pozemského života, ohňa aj utrpenia (červenú a žltú), ale to som si ešte neuvedomoval, že symboly majú takú veľkú moc. V skutočnosti nehorelo, len to tak asi pri rannom slnku vyzeralo,“ dodal na záver.

Boží dotyk

Kostol je na želanie farníkov čo najohľaduplnejší k životnému prostrediu, vykuruje sa tepelným čerpadlom so zemnými vrtmi. Betónové materiály sú doplnené výraznými farebnými prvkami. Kupola zastrešujúca hlavnú loď je asymetrická a nesie odtlačok latového debnenia. Svojimi úctyhodnými rozmermi (23 m priemer s prevýšením 3,8 m) tak pripomína odtlačok prsta – symbolický Boží dotyk.

Etapovito konštruovaný liaty betón je parafrázou na kamenné murivo, z ktorého boli kostoly kedysi konštruované. „Strohosť betónu nadväzuje aj na súdobé vnímanie duchovného priestoru, ktorý nemá byť opticky a významovo zahltený. Mám jednu zaujímavosť zo stavby týkajúcu sa precíznych detailov a úprav povrchov betónu. To mal na starosti Mohamed Lasfer z Alžírska a myslím, že práve ako moslim s koreňmi na Blízkom východe má vzťah k abstrakcii, ktorá bola pri betónových povrchoch požadovaná,“ dodáva architekt.