Kedysi telocvičňa, dnes verejná knižnica. Krajská knižnica v Prešove spája minulosť so súčasnosťou

Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava definitívne posunula hranice vnímania knižníc. Otvorila svet plný inšpirácie a inovatívnych riešení. V súčasnosti sme svedkami transformácie knižníc do živých inštitúcií, sprostredkovateliek alternatívnych foriem poznania, či už ide o prednášky, workshopy, vzdelávacie kurzy, alebo iné komunitné stretnutia.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Projekt samotnej rekonštrukcie má svoju dlhú históriu a začína sa ešte z roku 2007. Keď sa Prešovský samosprávny kraj ako investor rozhodol opätovne vrátiť k tomuto projektu, písal sa už rok 2021. V tom čase však navrhovaná rekonštrukcia knižnice nezahŕňala interiér.

„Fond na podporu umenia má v oblasti pre knižnice podprogram Komplexná infraštruktúra knižníc. Ten podporuje prípravu infraštruktúrneho projektu pre knižnicu vrátane realizovania transparentnej súťaže architektonických návrhov,“ vysvetlila riaditeľka Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava Iveta Hurná. Koncom roka 2021 podali žiadosť o podporu, ktorá bola úspešná. Vďaka FPU mohli v roku 2022 urobiť v spolupráci so Slovenskou komorou architektov súťaž architektonických návrhov.

Aká knižnica, taký národ

Celá rekonštrukcia knižnice, tak jej objektov, ako i samotného interiéru, je podľa jej riaditeľky veľmi smutná rarita. „Svedčí to o našom vzťahu ku kultúre, k umeniu a vzdelaniu. To všetko verejná knižnica zahŕňa. Súčasná verejná knižnica je kultúrne komunitné centrum, ktoré okrem výpožičiek kníh ponúka množstvo kultúrno-vzdelávacích programov, koncertov a výstav. Verím, že nás budú nasledovať aj ďalšie kraje, lebo za to, že u nás prebehla táto rekonštrukcia, vďačíme Prešovskému samosprávnemu kraju, ktorý sa rozhodol do toho ísť a dokončiť to v celom rozsahu aj s interiérom a exteriérom,“ povedala.

Z telocvične knižnica

Ale vráťme sa na začiatok príbehu do roku 2009. Samotné zadanie z tohto roku, ktoré bolo obsahom verejnej súťaže, bolo pomerne zložité. Cieľom bolo vypracovanie komplexného diela: od zamerania riešených objektov cez prípravu štúdie, vypracovanie dokumentácie a získanie územného rozhodnutia a následne stavebného povolenia až po spracovanie realizačného projektu, ktorý mal byť podkladom na získanie spolufinancovania z európskych zdrojov.

Architektov Václava Hochmutha a Jozefa Kužmu „oslovili možnosti, ktoré ponúkal daný priestor, ako aj možnosť podieľať sa na zlepšení podmienok pre jednu z najvýznamnejších a najnavštevovanejších kultúrnych inštitúcií mesta Prešov“. Podľa slov architekta Hochmutha bola v jednej z miestností, kde sa dnes nachádzajú hlavné výpožičné priestory knižnice, situovaná telocvičňa a v druhej zas dielňa na opravu automobilov vrátane zdviháka a garážovej brány osadenej do otvoru vybúraného v pôvodnej fasáde.

„Naším cieľom bolo zjednotiť trojicu pamiatkovo chránených objektov na Slovenskej ulici a administratívnu budovu v dvorovej časti objektu do jedného celku vrátane dobudovania a napojenia nových priestorov,“ vysvetľuje Hochmuth.

Kvalitný základ z minulosti

Podstata návrhu vtedajšej rekonštrukcie spočíva v komplexnej oprave všetkých existujúcich objektov (trojice meštianskych domov na Slovenskej ulici a funkcionalistického administratívneho objektu v dvorovej časti) a ich doplnení o nové priestory novovybudovaných objektov.

Architektonický výraz nových prvkov bol koncipovaný tak, aby priznával obdobie svojho vzniku, no zároveň nepôsobil v celkovej eklektickej skladbe dvorových fasád (od stredovekých meštianskych domov cez horizontálny pás historizujúcej pavlače po funkcionalistickú fasádu administratívy) rušivo. Ako hlavné výpožičné priestory boli určené jednotlivé nadzemné podlažia objektu na Slovenskej 20 vrátane umiestnenia detskej knižnice do dovtedy nevyužitého podkrovia.

Stavebné úpravy z minulosti tu vytvorili variabilne využiteľné veľké miestnosti. Hlavné komunikačné zóny využívali sčasti pôvodné riešenie (historické schodiská, pavlač), no doplnili ich o nové jadro so schodiskom. Išlo o prepojenie deviatich rôznych výškových úrovní v troch objektoch vrátane výťahu. Nové využitie našli dovtedy prázdne podkrovné priestory, ako aj historické pivnice.

Prosíme (ne)rušiť!

Návrh interiéru knižnice oslovil jej riaditeľku svojím nadčasovým rozmerom: „Ako knihovníčka som ocenila, že akcentoval knihy. Knihy, ich dizajn a farebnosť, vám ako prvé padnú do očí a viete, že ste v knižnici.“

Každé poschodie má svoju vlastnú filozofiu a každé je určené inému typu čitateľov a používateľov knižnice. Zatiaľ čo úsporné prvé podlažie s regálmi visiacimi zo stropu nabáda ku komunitnej a kultúrnej činnosti, druhé ponúka priestor na koncentráciu a individuálnejšie formy čítania. Podkrovie určené detským čitateľom predstavuje svet plný kníh a fantázie.

Jasný architektonický názor

„Nový návrh interiéru priestorov pre verejnosť začal vznikať až niekoľko mesiacov po začatí stavby. Vychádzal z nášho dispozičného riešenia, autori však priniesli vlastné riešenie mobiliáru, ako aj niekoľko nutných zásahov do stavebnej časti. V tom čase už boli hrubé stavebné práce v pokročilej fáze, čo si vyžiadalo koordináciu dodávateľa, nás ako autorov rekonštrukcie a autorov interiéru,“ vysvetľuje architekt Hochmuth.

Jeho slová potvrdzuje aj spoluautor interiéru architekt Matúš Bišťan z ateliéru bistan architekti. „Náš návrh interiéru bol postavený na pomerne náročnom konštrukčnom riešení, ktoré bolo treba zapracovať do už prebiehajúceho procesu rekonštrukcie historických budov. Časové okno, v ktorom to bolo možné urobiť bolo veľmi krátke a vyžadovalo si to naše plné nasadenie a zároveň ochotu tímu architektov Kužmu a Hochmutha a stavebnej firmy podieľať sa na tejto zmene. „Sme radi, že sa to podarilo,“ dodáva.

Na súťažnom zadaní návrhu interiéru knižnice pracovali architekti v pomerne početnom zastúpení. Išlo o kolektívy DOXA a bistan architekti, na spoluprácu prizvali kolegu z Bruselu, architekta Vincenta Unga.

„Veľký kolektív produkuje mnoho podnetov a možných smerovaní, čo si vyžaduje iný prístup k formovaniu výsledného konceptu, flexibilitu, otvorenosť kompromisom a aktívne hľadanie prienikov. Vybrať z množstva skúšobných návrhov nás stálo mnoho overovania a energie, no nakoniec sa podarilo vykryštalizovať rezultát a jasný architektonický názor,“ vysvetľuje architekt Tomáš Boroš z ateliéru DOXA.

V jednoduchosti je krása

Návrh pracuje s motívom postupného „okupovania“ policovými konštrukciami. Pomer medzi uvoľneným a zabratým priestorom sa na jednotlivých podlažiach mení, čo spôsobuje ubúdanie multifunkčného a nadobúdanie monofunkčného stavu smerom hore. Podľa architektov stojí za vertikalitou a minimalizovaním vizuálneho smogu snaha o zachovanie veľkorysej palácovej atmosféry riešených priestorov.

Architekti pracovali s množstvom kníh, ktoré by pri „klasickom radení mohli negatívne ovplyvniť charakter sál, a tak riešili aj vhodný pomer ,okupovaného‘ a voľného priestoru“. Výsledkom bola vertikálna dvojica regálov, ktorá umožnila architektom maximálne oslobodiť prízemie, zachovať hlboké prenikanie svetla z oboch strán, posilniť vertikalitu a vytvoriť silný priestorový zážitok.

Inkluzívny a slobodný

Architekti vstupovali do existujúcej historickej budovy a museli to zohľadňovať. „Riešenie statika Ivana Tatalu, ktoré sme použili, je založené na rozhodnutí staticky spevniť strop nad 1. NP, ktorý drží knižničné regály na 2. NP. Regály na 1. NP sme z neho zavesili. Jedným prvkom sme tak vyriešili statiku v celej stavbe. Novú statickú vrstvu sa nesnažíme skrývať. Spolu s mobiliárom a policami totiž tvorí nový rozmer interiéru,“ vysvetľuje Tomáš Boroš z ateliéru DOXA.

Myslí si, že oceľ ponúka subtílnosť. Prináša do interiéru vzdušnosť a ľahkosť, no aj odolnosť. Pre verejné interiéry je to dôležitý aspekt. „Okrem toho sa na subtílnosť dá nazerať ako na svedectvo doby a jej konštrukčných možností. V budove tak môžeme vnímať vývoj stavebných materiálov a techník – od hrubých tehlových stien cez liatinovú konštrukciu pavlače až po súčasnú tyčovú priehradovú konštrukciu,“ dodáva jeho kolega, architekt Pavel Bakaisa.

„Toto dielo pre nás všetkých znamená veľmi veľa. Vytvoriť verejnú knižnicu v centre mesta je samo osebe krásna úloha. Keď sa k tomu pridá skvelý autorský kolektív v kombinácii s osvieteným klientom, výsledok musí stáť za to. Veríme, že sa nám dostatočne jasne podarilo do tohto interiéru pretaviť naše presvedčenia o slobodnom, otvorenom, inkluzívnom verejnom interiéri,“ hovorí Boroš.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 2-3/2025