Královka je ozdobou Jizerských hôr

Chátrajúca Královka postupne získava novú tvár. Majitelia pristúpili k dôkladnej rekonštrukcii tohto areálu, aby mu prinavrátili jeho pôvodnú krásu. Revitalizáciou s použitím moderných stavebných technológií by sa chceli čo najviac priblížiť pôvodnej Královke, ktorá bola postavená začiatkom minulého storočia.

História Královky

Už v roku 1888 postavil Spolok nemeckých turistov na tomto mieste prvú drevenú rozhľadňu, ktorú ale ani nie po dvadsiatich rokoch prevádzky zničila víchrica. V roku 1907 bola pôvodná stavba nahradená dnešnou kamennou rozhľadňou. Unikátna je v tom, že na jej vrchole je vlastne domček so sedlovou strechou. V roku 1934 tu bola postavená budova občerstvenia pre turistov a ubytovňa, ktorá mala kapacitu cez 200 lôžok. Tie by sa sem mali podľa plánu majiteľov časom vrátiť.

V ďalších rokoch, predovšetkým počas socializmu, začal areál chátrať a v roku 2013 prešiel do rúk nového majiteľa. Vtedy už bola rozhľadňa i priľahlé budovy vo veľmi zlom stave. Vďaka šetrnej rekonštrukcii sa dnes už opäť možno pokochať výhľadom na Ještědský hrebeň, Lužické a Jizerské hory, Kozákov alebo Trosky. Keď je dobrá viditeľnosť, dá sa dovidieť dokonca až na Žižkovskú vežu v Prahe.

Areál pre rodinnú dovolenku i firemnú akciu

Investícia v hodnote niekoľkých miliónov eur už získava jasné obrysy. „Vybaviť stavebné povolenie nám trvalo 3 roky, pretože sme museli komunikovať so všetkými dotknutými orgánmi – od Správy CHKO, Lesov ČR alebo Povodia Labe až po Riadenie letovej prevádzky kvôli rozhľadni. Všetko bolo riadne schválené a my sa teraz snažíme čo najrýchlejšie uviesť areál do prevádzky, aby slúžil rodinnej rekreácii, ale aj firemným akciám,“ hovorí Tomáš Fotul, spolumajiteľ areálu.

V prevádzke je apartmánový dom A s 8 a apartmánový dom B s 11 apartmánmi, rozhľadňa i reštaurácia pre turistov, rovnako ako veľké detské ihrisko. Postupne sa dokončujú ďalšie apartmány a reštaurácie pre ubytovaných hostí. V dlhodobom pláne je tiež výstavba hotela s kongresovou sálou. Všetky budovy rastú na pôdorysoch pôvodných stavieb, pričom výškou nesmú presahovať pôvodnú budovu starej Královky.

Súčasnosť patrí moderným materiálom a dizajnu

Apartmánový dom navrhol architekt Richard Černý. Najprv navštívil dotknuté orgány, najmä správu CHKO Jizerské hory a až potom – podľa ich odporúčaní a preferencií – začal kresliť. Antracitové strechy, drevené obklady zo severského modrínu, sokle z miestnej libereckej žuly, ktorá je rovnaká ako tá, ktorá sa nachádza priamo na Královke. Stavba na prvý pohľad upúta tiež veľkým množstvom okien s plastovými profilmi Eforte od spoločnosti Deceuninck v antracitovom dekore.

„Plast bol pre nás jasná voľba, chceli sme niečo odolné, čo vydrží tunajšie náročné klimatické podmienky a navyše s minimálnou údržbou. Hliník je pre mňa studený a je cenovo tiež niekde celkom inde,“ komentuje výber Tomáš Fotul a dodáva: „Hoci sa na stavbu apartmánov použili energeticky úsporné materiály, prišlo nám jednoducho ľúto rekuperovať ten krásny horský vzduch. Nech si radšej hostia vyvetrajú podľa vlastnej ľubovôle.“

Zatiaľ sa na 3 apartmánové domy osadilo viac ako 150 okien s celkovou plochou 284 m². Sú zasklené izolačnými trojsklami s U_g = 0,6 W/m².K. Martin Jodas z firmy Okna Tanvald, ktorá zákazku realizovala, k oknám dodáva: „Životnosť takýchto okien odhadujeme na 40 až 60 rokov v závislosti od starostlivosti o ich údržbu. Okná sme montovali v novembri a decembri, takže výzvou bola pre nás tu na horách už len doprava okien na stavbu. Samotná inštalácia bola vďaka perfektnej pripravenosti stavby už iba čerešničkou na torte.“

Dizajn interiéru navrhla Martina Krtičková. Dominantou sú drevené obklady zo starého dreva s kartáčovaným povrchom. Z pôvodných stavieb sa snažili majitelia vyhodiť minimum, takže všetko pôvodné drevo sa spracováva v ich vlastnej kartáčovačke a ďalej im ho upravujú stolári z okolia.

S citom pre prírodu

Nový areál je vybavený modernými technológiami a s výnimkou elektriny a plynu na varenie je úplne sebestačný. Má vysokoúčinnú čistiareň odpadových vôd i vlastný zdroj tepla (z tepelných čerpadiel, ktoré berú energiu zo 46 geotermálnych vrtov do hĺbky 130 m) a pitnú vodu, ktorá sa dokonca nemusí upravovať pomocou chémie. Na plánovanú stavbu hotela bolo potrebné vyhĺbiť do skaly v podloží jamu hlbokú 6 m, čo bolo možné uskutočniť len detonačnými prácami malého rozsahu za účasti seizmológa z banského úradu.

Než bude budova hotela hotová, využíva sa jama ako nádrž, kam sa odvádza dažďová voda zo všetkých striech. Slúži na zalievanie a ako zásoba vody v prípade požiaru. Ak vznikne nadbytok vody, odvádza sa do zasakovacích jám v lese, takže voda nikam neodteká a zostáva na kopci.

Majitelia sa snažia správať ku krajine citlivo, dbajú na likvidáciu odpadu vrátane starých miestnych záťaží a prispievajú i na opravy príjazdových ciest alebo obnovu rozvodnej siete. Zároveň chcú výrazne upokojiť dopravu tým, že budú turistov motivovať, aby auto nechali na centrálnom parkovisku a prešli cez náučný chodník (tzv. Mravenčí stezku) z Bedřichova až na Královku. V zimnej sezóne je v pláne skibus.

Za výhľadmi, čerstvým vzduchom, športom a dobrým jedlom

V zime vedú na Královku udržiavané bežecké trate Jizerskej magistrály, v neďalekom Bedřichove či na Tanvaldskom špičáku je dostupné i zjazdové lyžovanie. Nasledujúcu sezónu tu bude mať Jizerská päťdesiatka dokonca svoj hlavný stan.

„Už tento rok sme tu mali ľadový bar a sprievodný program. V lete je Královka ideálnym cieľom výletov. Cez víkendy, v prípade pekného počasia, tu pre turistov niekedy i sám grilujem a veľmi ma to baví. Varíme dobrú českú kuchyňu, ale na naše pho alebo kari sem už návštevníci jazdia pravidelne aj z väčšej diaľky. Ľudia už konečne precestovali, čo sa dalo a vracajú sa k českým horám. Svoju rolu v tom hrá tiež klíma, zvlášť ľudia z Prahy k nám utekajú v lete pred teplom,“ uzatvára ponuku využitia areálu Tomáš Fotul.

Foto: Deceuninck