Krtkove domčeky

Myšlienka postaviť dom, ktorý bude čo najmenej zasahovať do okolitého prostredia, sa v Európe udomácnila v 80. rokoch 20. storočia. V USA sa domy kryté zemou stavali z iného dôvodu. V 30. rokoch 20. storočia po prepuknutí veľkej hospodárskej krízy ľudia hľadali energeticky úsporné bývanie. Prišli s nápadom domov krytých zemou. Čo je vlastne dom krytý zemou? Špecifiká zaujímavého projektu predstavuje architekt Martin Pribila.

Na Záhorí
K projektu takéhoto typu (domu) nás doviedli popri energetickej úspornosti a splynutí domu s prírodou aj jeho nenáročnosť na údržbu porovnateľná s bytom, a ako bonus ešte záhrada. Prečo sme vybrali práve túto lokalitu, v ktorej plánujeme realizovať prvé krtkove domčeky? Hľadali sme miesto na Záhorí, kde by sme zabezpečili výhľad na Malé Karpaty. Podmienkou bolo nájsť kopec orientovaný na juh. Ďalšie dôležité faktory boli dobrá dostupnosť Bratislavy a tiché prostredie. Keďže sme našli dostatočne vysoký kopec, mohli sme si dovoliť navrhnúť dvojpodlažný dom. Znížili sme tým náročnosť na rozlohu pozemku.

Energia, ktorú nepotrebujete   
Zemou krytý dom má niekoľko výhod z ktorých čerpá. Zeminu využíva na ochranu pred ochladzovaním povrchu vetrom. Okrem toho využíva tepelnoakumulačnú vlastnosť zeminy. Dva metre pod jej povrchom je stála teplota asi 7°C. Tieto vlastnosti spolu so solárnymi ziskami cez vhodné zasklenie otvorov zaručia minimálnu potrebu dokurovania aj v zimných mesiacoch. Cez deň sa zemina a nosná konštrukcia nahrejú a cez noc sa táto energia spätne čerpá. Pred prehrievaním v letnom období má dom navrhnuté tienenie s 50 %-nou priepustnosťou svetla.

Spolu s podlahovým kúrením cez krbovú vložku, ktorá ohrieva vodu, je predpokladaná hodnota spotreby energie na kúrenie hlboko pod limitnú hodnotu pasívneho domu. Momentálne výpočty (s použitím najnepriaznivejších faktorov) ukazujú na hodnotu potreby tepla 3,5 kW. S krbovou vložkou s minimálnym výkonom 2,5 kW (menšie sa nevyrábajú) je potreba dokurovania naozaj minimálna. Ak uvážime používanie rôznych spotrebičov a pobyt ľudí, tak spotreba energie na dokurovanie bude nulová. To je však ideálny stav.

Zemina má ešte zopár ďalších výhod, medzi ktoré patrí napríklad ochrana proti zlodejom (menšia plocha, ktorú treba chrániť), ďalej je to ochrana proti vode a zosuvom pôdy, pretože sa nachádza vo svahu, a v neposlednej rade aj proti hluku, či požiaru, keďže zemina je veľmi dobrý protipožiarny či zvukový izolant.

Ak máte aj vy zaujímavý projekt, ktorý by ste chceli uverejniť na www.asb.sk, napíšte nám.

1. PP

1. NP

Architektúra
Architektúra je riešená v duchu minimálneho zásahu do prostredia. Kopírovali sme čo najviac prirodzený reliéf kopca. Vsadili sme na jednoduchosť línií a maximalizáciu zelenej plochy. Filozofiou je nízka spotreba energie aj materiálu nielen pri užívaní, ale aj pri realizácii. Použitím miestnych zdrojov, ako je hlina, kameň, drevo či cement sme sa túto filozofiu snažili naplniť v čo najväčšej miere.

Keďže Slováci sú národom tvorivým a majú rôznorodé predstavy o bývaní, chceli sme ponúknuť užívanie domu rôznym typom ľudí, či viacerým generáciám. Toto sa nám podarilo dosiahnuť otvoreným vnútorným priestorom bez nosných stien. Nosné stĺpy sú len za fasádou, ktorá je nenosná. Vďaka tomu sa dá bez problémov zasahovať do vnútornej dispozície domu, ale myslelo sa aj na prípadné rozširovanie domu prístavbou terasy či zimnej záhrady.

–>–>
K filozofii udržateľného rozvoja prispieva aj trvanlivosť kľúčových materiálov, ako je bentonitová hydroizolácia, ktorá je opraviteľná bez náročných stavebných zásahov, alebo použitie ľahko vymeniteľných častí konštrukcie s minimálnym dosahom na životné prostredie formou odpadov (drevo, hlina, či kovy). Toto všetko spolu tvorí náš príspevok k trvalo udržateľnej architektúre.

Radi by sme priniesli niečo, čo je na slovenské pomery neobvyklé, pre širšiu skupinu ľudí. Cieľom je priniesť raz svetový primát v ekologickej výstavbe v dnes už veľmi rozvinutej oblasti stavebného priemyslu/výskumu. Veríme, že sa nám všetkým po rozšírení ekologickej výstavby bude bývať krajšie a aj zdravšie.

Informácie o stavbe:
Miesto: Staničná ulica, Rohožník
Architekt: Martin Pribila, EkoIng, s. r. o.
Začiatok výstavby: Marec 2011
Predpokladaný koniec výstavby: November 2011
Zastavaná plocha: 136,60 m²
Úžitková plocha: 169,12 m²
Plocha pozemku: 583 m²
Plocha zelene na pozemku: 575 m²

Text: Martin Pribila, EkoIng, s. r. o.
Foto: EkoIng, s. r. o., krtkodom.sk