Krtkove domčeky – realizácia projektu (1. časť)
Myšlienka postaviť dom, ktorý bude čo najmenej zasahovať do okolitého prostredia, sa v Európe udomácnila v 80. rokoch 20. storočia. V USA sa domy zakryté zemou stavali z iného dôvodu. V 30. rokoch 20. storočia po prepuknutí veľkej hospodárskej krízy ľudia hľadali energeticky úsporné bývanie. Prišli s nápadom domov zakrytých zemou. Takže čo je vlastne dom zakrytý zemou? Aké špecifiká má nami realizovaný projekt?
Architektúra
O projekte ste sa mohli prečítať už skôr. Kto si pamätá na úvod? Tentoraz vás ale nechceme nudiť teóriou. Aj keď možno odvážnou, ale stále len teóriou. Komu a načo budú pekné vízie, keď ich nevie pretaviť do reality. Touto stavbou chceme dokázať, že sa to dá. Je tu mnoho architektov, pred ktorými máme rešpekt. Architekti, ktorí robia kvalitnú architektúru za prijateľné ceny. To je pekné. No my chceme dokázať, že sa dá stavať aj lepšie. Tento náš projekt bude toho dôkazom. Ďalšie ho budú čoskoro nasledovať. Pretože trvalo udržateľná architektúra pre nás nie je len formulácia, ktorá dnes predáva. Projekt to dokazuje cez množstvo použitého materiálu, ktorý už je alebo môže byť recyklovaný.
Realizácia projektu
Cieľom projektu je čo najmenej zasiahnuť do tvaru prostredia, do ktorého dom zasadíme. Takto to vyzeralo tesne pred začatím výkopových prác. Krásny kopec, kde sa v zime deti sánkovali. Toto sa posnažíme zachovať po dokončení pre budúce generácie detí.
Na rad prišli aj ťažké stroje. Na naše potešenie sme museli prekladať kábel. Trvalo dva mesiace, kým sme vybavili povolenie, a len dve hodiny, aby to bolo vykonané. Výkopy boli masívne, no stálo to zato. Otvoril sa nám jeden úžasný priestor, kde si nikto iný dom nevedel predstaviť.
Začistenie základu bolo napodiv bez problémov. Mali sme šikovného bagristu, ktorý aj oblúk vedel vykopať riadne. A bez zbytočných lavičiek. Stačilo len nakresliť na zem obrysy budúceho domu.
Na rad prichádza zasypávanie toho, čo sme vykopali. Nie však štrkom, ani zeminou, ani ničím podobným. Na zásyp sme použili funkčné „kamenivo“ z penového skla. Spĺňa drenážnu aj tepelnoizolačnú funkciu zároveň. Na Slovensku je to pomerne nový materiál. Aj toto je však len renesancia.
Pri kladení hydroizolácie sme nenechali nič na náhodu. Použitie síce drahšej, ale o to bezpečnejšej izolácie bolo jednoducho nevyhnutné. Bentonitová izolácia, ktorú sme zabudovali, sa dá opraviť za relatívne malý peniaz, ak by došlo k najhoršiemu. Táto izolácia má totiž schopnosť sama sa opraviť, ak je veľkosť trhliny do 1 až 2 cm (prederavenie hrabošom poľným).
Nakoniec pristupujeme k vystuženiu základovej dosky. Aj na takto veľmi zaťažené základy sa dal použiť vláknobetón. Nadviazať sme museli len minimálne množstvo napájacej výstuže. Nadviazané za jeden deň, betón vyliaty za jeden deň.
V obdobnom duchu zavádzania inovácií do praxe budeme pokračovať aj v hornej stavbe. Sledujte tento miniseriál naďalej. Keď dokončíme hrubú stavbu, prídeme sem zasa s niečím zaujímavým. Už čoskoro sa s vami podelíme o ďalší vývoj na stavbe.
Informácie o stavbe:
Miesto: Staničná ulica, Rohožník
Architekt: Martin Pribila, EkoIng, s. r. o.
Začiatok výstavby: marec 2011
Predpokladaný koniec výstavby: november 2012
Zastavaná plocha: 136,60 m2
Úžitková plocha: 169,12 m2
Plocha pozemku: 583 m2
Plocha zelene na pozemku: 575 m2
Text: Martin Pribila, EkoIng, s. r. o.
Foto: EkoIng, s. r. o., krtkodom.sk
–>–>
