Kvalitné vzdelanie je bez kvalitného prostredia nemožné

Stovky miliónov eur, za ktoré sa bude rekonštruovať množstvo škôl. Nové eurofondy aj plán obnovy podporia obnovu materských, základných, stredných a vysokých škôl po celom Slovensku. Kvalitná obnova však nie je len o zateplení a výmene okien za plastové. Jej výsledkom by mali byť nielen nižšie účty za energie, ale aj kvalitné vnútorné prostredie s dobrými svetelnými podmienkami a prísunom čerstvého vzduchu.

Budovy škôl nie sú vždy ideálnym prostredím – sú staré, zle izolované, s nedostatočným osvetlením, so zlou akustikou a slabou kvalitou vnútorného prostredia. Prvými krokmi pri obnove budov bývajú zateplenie a výmena okien.

Dobrú energetickú bilanciu budovy a odstránenie týchto problémov však zaručí len hĺbková obnova. Tá zahŕňa voľbu správnych druhov zasklenia aj zatepľovacieho systému spojenú s výmenou vykurovacieho zariadenia, externým tienením či núteným vetraním a filtráciou vzduchu, ktoré zabezpečia kvalitu vnútorného prostredia.

Štyri hlavné aspekty

Platforma Budovy pre budúcnosť, ktorá podporuje kvalitu výstavby a obnovy budov, definovala pre kvalitné vnútorné prostredie štyri hlavné aspekty: kvalita vnútorného vzduchu, tepelná pohoda, akustický komfort a ako posledný faktor svetelný a vizuálny komfort. Väčšina týchto parametrov sa dá celkom presne odmerať.

Mnohé štúdie totiž ukazujú dopady hluku či vydýchaného vzduchu na stav detí aj učiteľov v triedach. Sú spojené s pocitom únavy, bolesťami hlavy, astmou či symptómami, ktoré sprevádzajú syndróm chorých budov.

Nedostatočné vetranie aj prehrievanie tried

Pri reforme slovenských škôl, ktorá zahŕňa aj ich obnovu, nemožno opomenúť práve kvalitu vnútorného prostredia. Analýza monitorovania kvality vnútorného prostredia na slovenských školách, ktorá prebehla v období rokov 2015 až 2021 v 28 rôznych školských budovách, ukázala, že značná časť tried nespĺňala limitné hodnoty, ktoré by zabezpečili zdravotne neškodné prostredie.

Monitoring realizovala platforma Budovy pre budúcnosť v spolupráci so spoločnosťami Saint-Gobain, Daikin a Stavebnou fakultou Technickej univerzity v Košiciach. Najväčšími problémami sa ukázali byť vysoké koncentrácie oxidu uhličitého a zvýšená prašnosť spojená s nedostatočným vetraním, hluk a zlý akustický komfort v triedach.

Merania, ktoré v rámci analýzy realizovala Stavebná fakulta TUKE v 69 triedach na slovenských školách, ukázali, že počas vykurovacieho obdobia trávili žiaci viac ako tri štvrtiny času v prostredí, v ktorom bola prekročená odporúčaná limitná hodnota koncentrácie CO₂ (1 000 ppm). Zvýšená koncentrácia oxidu uhličitého vedie k únave, ale aj respiračným ochoreniam.

V týchto triedach bolo vetranie zabezpečené len pomocou okien. Ako významný problém sa ukázalo aj prehrievanie tried v teplom období – deti sú citlivejšie na vyššiu teplotu z dôvodu menej rozvinutých termoregulačných schopností a rýchlejšieho metabolizmu. Zvýšenie teploty o 10 stupňov Celzia pritom môže znížiť výkonnosť študentov o 12 percent.

Čím lepšie navrhnutá trieda, tým lepšie výsledky žiakov

Štúdia HEAD (Holistic Evidence and Design), ktorú zverejnil profesor Peter Barrett z univerzity v britskom Salforde, zase priniesla dôkazy o tom, že dobre navrhnutá základná škola môže výrazne prispieť k zlepšovaniu výsledkov detí v čítaní, písaní a matematike. Skúmala 3 766 žiakov počas jedného roka.

Profesor so svojím tímom dospel k záveru, že rozdiely vo fyzických parametroch tried majú 16-percentný podiel na rozdieloch týkajúcich sa prospechu. Inak povedané, čím lepšie je trieda navrhnutá, tým lepšie výsledky deti dosahujú.

Eurofondy sú príležitosť, ako vylepšiť budovy škôl

Nevhodné prostredie vedie nielen k zhoršenej pozornosti a výkonu, ale umožňuje aj rýchlejšie šírenie vírusov a oslabenie imunity. „Kvalita vzduchu má významný vplyv na sústredenie a hrá zásadnú úlohu pri znižovaní rizika nákazy vírusovými infekciami. Tieto problémy sa dnes neriešia systematicky. V najbližších rokoch nás čakajú nemalé investície do školskej infraštruktúry z Plánu obnovy alebo nových eurofondov. Je to veľká príležitosť, aby sme popri znižovaní energetickej náročnosti budov kládli dôraz aj na zabezpečenie kvality vnútorného prostredia,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy.

Zateplenie aj zlepšenie vnútorného prostredia v školách

Pri rekonštrukciách školských budov sa u nás dlhé roky riešila len energetická stránka, stačilo teda zatepliť a vymeniť okná. Výsledok síce bola úspora energií, ale kvalita vnútorného prostredia sa nezlepšila.

Odborníci z Budovy pre budúcnosť preto pripravili komplexnú metodickú príručku, ktorá prináša viacero návodov a odporúčaní, ktoré by túto situáciu mohli zlepšiť. V deviatich krokoch popisujú, ako by mal postupovať štát pri implementácii európskych prostriedkov, ale aj to, čo môže spraviť zriaďovateľ školy pri obstarávaní výstavby či obnovy školskej budovy.

Sú v nej zosumarizované základné informácie pre správny návrh projektov novostavieb alebo obnov školských budov s ohľadom na spomínané štyri parametre kvality vnútorného prostredia.

Ako hlavné opatrenia odporúčajú zabezpečiť dostatočné vetranie a filtráciu vzduchu, zamedziť nežiaduci hluk z exteriéru, využívať denné svetlo v maximálnej miere, zamedziť prehrievaniu miestností tienením či protislnečnými sklami, zabezpečiť tepelnú pohodu aj v zime, udržiavať optimálnu vlhkosť vnútorného vzduchu, zlepšiť priestorovú akustiku, používať v interiéri zdravotne neškodné materiály a ako posledný bod zabezpečiť vhodné umelé osvetlenie tried.

Stovky škôl po celom Slovensku

K modernizácii slovenského školstva prispievajú v posledných rokoch najmä eurofondy. Na začiatku nového školského roka 2023/2024 otvorili svoje brány desiatky základných a stredných škôl, ktoré v uplynulom období dostali prostriedky z eurofondov na svoju rekonštrukciu, rozšírenie kapacít či odborné vzdelávanie.

V dobiehajúcom programovom období bolo z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), ktorý riadi Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, podporených takmer 590 základných škôl po celom Slovensku. Dostali nové odborné učebne, knižnice či laboratóriá, energeticky zefektívnili svoje budovy, zrekonštruovali a rozšírili kuchyne, jedálne alebo vnútorné a vonkajšie športoviská.

SMART koncept pre všetky školy podporené z eurofondov

S nedostatkom miest v školách zápasí najmä Bratislavský kraj. Podporu z IROP v ňom získalo celkovo 26 základných škôl, ktoré zmodernizovali a debarierizovali svoje budovy, no hlavne rozšírili svoje kapacity o zhruba 5-tisíc nových miest pre žiakov.

„Podporené školy navyše zaviedli do života SMART koncept, čo znamená, že je škola otvorená, zelená, digitálna, partnerská a inkluzívna. Tento SMART koncept, ktorý predstavuje pridanú hodnotu, bude prostredníctvom podporovaných aktivít zavádzaný do všetkých škôl, ktoré získajú podporu z nových eurofondov,“ informovala štátna tajomníčka ministerstva investícií Barbora Lukáčová.

Koncept SMART škôl zahŕňa vo svojej infraštruktúre napríklad aj zelené opatrenia (zateplenie, tienenie, využívanie svetlých farieb a odrazových prvkov za účelom zamedzenia prehrievania vnútorných priestorov a zníženia energetickej náročnosti prevádzky budovy) a zameriava sa na meranie a elimináciu CO₂ a kvalitu vnútorného prostredia.

Súčasťou opatrení môžu byť aktivity smerujúce k zadržiavaniu vody a jej racionálnemu využívaniu, aplikácia vegetačných fasád a striech či využívanie alternatívnych zdrojov energie, ako tepelné čerpadlá, fotovoltické panely alebo solárne panely na ohrev vody.

Prvá výzva pre školy z Programu Slovensko

Jediný program, cez ktorý sa v nasledujúcich rokoch budú čerpať peniaze z EÚ, má názov Program Slovensku 2021 – 2027. Z nových eurofondov je na lepšie a moderné vzdelávanie vyčlenená suma 609 miliónov eur. Ministerstvo stihlo vďaka intenzívnemu štartu vyhlásiť už niekoľko výziev z týchto nových eurofondov. Štvrtou v poradí je výzva s alokáciou 50 miliónov eur, určená na podporu základných škôl, ale aj na budovanie alebo rekonštrukciu školských športovísk.

O príspevok sa môžu uchádzať základné školy s projektmi na podporu rekonštrukcie a modernizácie školských budov, zabezpečenie materiálneho vybavenia a bezbariérového prístupu alebo s projektmi na budovanie či modernizáciu učební. Okrem toho je výzva určená aj na výstavbu a rekonštrukciu školských športovísk. Zapojiť sa môžu školy zo všetkých krajov okrem Bratislavského.

Plán obnovy a reforma školstva

Reforma vzdelávania je aj jedným z cieľov Plánu obnovy a odolnosti SR, a to nielen zameraním sa na rozvoj kritického myslenia či posilnením digitálnej infraštruktúry, ale aj odbúraním bariér, ktorým čelia zdravotne znevýhodnené deti a vytvorením zdravého prostredia v školách.

Plán stanovuje ucelený balík reforiem a investícií, ktoré sa budú realizovať do roku 2026 a budú podporené z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Okrem odporúčaní Európskej komisie zahŕňa aj opatrenia zamerané na riešenie výziev, ktorým Slovensko čelí v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou.

Každá z priorít Plánu obnovy a odolnosti SR sa skladá z tematických komponentov, školstvu sa venujú tri. Komponent 6 sa týka dostupnosti, rozvoja a kvality inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch. Zahŕňa aj rekonštrukciu existujúcich budov, pri ktorej sa počíta s úsporou primárnej energie na úrovni 30 %. Komponent 7 s názvom Vzdelávanie pre 21. storočie je zameraný na zvyšovanie zručností slovenských žiakov, ktorí výrazne zaostávajú oproti žiakom z ostatných krajín OECD.

Zahŕňa investíciu do digitálneho vybavenia škôl a dobudovanie školskej infraštruktúry, keďže aplikácia nových foriem výučby môže byť výrazne sťažená v preplnených triedach či v neštandardných prevádzkach škôl. Zabezpečenie novej infraštruktúry bude prebiehať niekoľkými formami: rozširovaním existujúcich kapacít, rekonštrukciou aj budovaním nových priestorov. Ráta teda s obnovou budov a opatreniami na zvýšenie energetickej efektívnosti.

Komponent 8 Zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl má za cieľ zvyšovanie kvality a výkonnosti. Obsahuje aj európske hlavné iniciatívy renovovať, modernizovať a rekvalifikovať a zlepšovať zručnosti.

Obnovy budov sa týka práve renovácia – zlepšenie energetickej efektívnosti v školských, výskumných a internátnych budovách prispeje k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ. Minimálnym cieľom je splniť pri obnove škôl úsporu primárnej energie na úrovni aspoň 30 %.

Prvé výzvy na obnovu škôl

V auguste 2022 rezort školstva vyhlásil tri výzvy, ktorých cieľom je riešiť nedostatok kapacít v materských a základných školách a odstraňovať architektonické bariéry. Alokované prostriedky nie sú ešte vyčerpané, školy tak môžu stále požiadať o dotáciu vo výške 100 % oprávnených výdavkov. Pre základné školy je k dispozícií spolu 34 905 180 eur vrátane DPH. Materské školy si zase vo výzve rozdelia 70 miliónov eur vrátane DPH.

Plánom je vybudovať 9 107 miest v materských školách tak, aby sa každé dieťa vo veku od troch rokov do nástupu na povinnú školskú dochádzku mohlo od 1. septembra 2025 zúčastňovať na predprimárnom vzdelávaní a zároveň v obnovených priestoroch dosiahnuť úsporu primárnej energie aspoň na úrovni 30 %.

Stále otvorená je aj výzva na debarierizáciu väčších stredných škôl (s počtom žiakov 275 a viac). Indikatívna výška finančných prostriedkov je 32 607 212 eur vrátane DPH. Cieľom vyplývajúcim z Plánu obnovy a odolnosti je debarierizácia aspoň 182 väčších stredných škôl.

Povinná úspora primárnej energie

Ďalšiu výzvu z Plánu obnovy, tentoraz pre vysoké školy, ministerstvo vyhlásilo v júli 2023. Komplexná modernizácia budov a internátov vysokých škôl je súčasťou Komponentu 8 z Plánu obnovy a odolnosti SR. Môžu sa do nej prihlásiť verejné a štátne vysoké školy, celková alokácia je 53 miliónov eur. Aktivity v projektoch sú tu rozdelené do dvoch skupín.

Vysoká škola si musí zvoliť povinnú aktivitu a ľubovoľný počet voliteľných aktivít (alebo žiadnu z nich). Vzhľadom na zelené ciele Plánu obnovy je povinná aktivita zameraná na rekonštrukciu, modernizáciu a iné opatrenia spoločne vedúce k zlepšeniu energetickej hospodárnosti objektu. Úspora primárnej energie je aj v tejto výzve na úrovni minimálne 30 %.

Rekonštrukcia a modernizácia však nemusia byť zamerané len na energetické riešenia. Medzi voliteľné aktivity je zaradený aj nákup a montáž interiérového vybavenia, zvýšenie mobility a debarierizácia budovy, digitalizácia budov prostredníctvom elektronických a informačných systémov či úprava vonkajších areálov.

„Výzva je nastavená tak, aby čerpanie bolo možné realizovať čo najrýchlejšie. Pri jej príprave sme si mapovali aj investičné plány a aktivity oprávnených vysokých škôl. Z toho predpokladáme, že prostriedky budú vysokými školami včas a účelne využité,“ doplnil Michal Fedák, štátny tajomník ministerstva školstva.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2023