V Nepále vznikne Lapač hmly na výrobu pitnej vody. Bude slúžiť aj ako kúpele

Nepál leží v subtropickom klimatickom pásme, no vďaka nadmorskej výške sa jeho scenérie menia od hustých dažďových pralesov po skalisté vysokohorské púšte. Východná provincia Ilam je domovom stoviek čajových plantáží a práve uprostred by mal vzniknúť Lapač hmly – kúpele a zavlažovacia stanica.

Chytanie hmly na získanie pitnej vody je prastará metóda. Využívali ju Inkovia v Andách, obyvatelia Kanárskych ostrovov aj južného Anglicka či na Ukrajine. Presahuje dokonca mimo nášho druhu – kvapôčky vody vie „uloviť“ aj mnoho púštnych druhov rastlín (Stipagrostis sabulicola) a dokonca aj hmyzu (Stenocara gracilipes).

Nepálsky Lapač hmly z pera anglického ateliéru Margot Krasojević Architects by mal byť schopný vďaka svojmu dizajnu vyprodukovať 3- až 5-tisíc litrov čistej pitnej vody, no okrem podpory plantáží vytvorí ďalší turistický bod v krajine – wellness a spa.

Jeho šéfka, architektka Margot Krasojević úzko spolupracovala so Zahou Hadid, učila na University of Greenwich a University of Washington a zaoberá sa trvalo udržateľnou architektúrou reagujúcou na momentálne environmentálne výzvy.

Skladba

Zberač má tri hlavné časti: rám budovy, polypropylénové siete a nádrže, ktoré zachytávajú nazbieranú a prefiltrovanú vodu. Záchytné nádrže sú tiež tri – najväčšia slúži ako protiváha, ktorá stavbu pomáha ukotviť v teréne. Menšie dve zbierajú vodu na zavlažovanie a dodávku pitnej vody a ako exteriérový kúpeľný bazén.

Súčasťou stavby je zariadenie na ďalšiu distribúciu vody. Vodovodnú sieť tvoria solárne čerpadlá, potrubia, ventily a sústava zásobníkov a potrubí. Táto sieť spája zavesené polypropylénové hmlové siete s filtrami, nádržou a bazénmi.

Siete sú „prehodené“ cez sériu rámov, zapustených do stredu lokality. Ich ťažisko je zaklinené do skalného podložia. Cez siete a rúry sú „oblečené“ membrány, ktoré integrujú obývateľný priestor do priemyselných konštrukčných prvkov.

Siete

Väzba, pomocou ktorej sú utkané siete lapača, sa nazýva Raschel. V závislosti od smeru vetra je schopná zachytávať väčšinu drobných vodných kvapôčok nesených vo vzduchu. Pre maximálnu účinnosť preto bude lapač postavený na hrebeňoch hôr.

Zachytená voda steká dolu do zberného žľabu, ktorý je vedený cez potrubnú sieť až do záchytných nádrží. Hmlové siete sa čistia pomocou elektrického prúdu, ktorý je schopný z nich odstrániť toxické plesne, mikroorganizmy, prach a iné zachytené čiastočky a tiež „demotivovať“ vtáky a iných potenciálnych obyvateľov, ktorým by siete pripadali ako ideálny domov.

Flexibilita

Keďže množstvo nazbieranej vody je ovplyvňované globálnymi aj lokálnymi výkyvmi počasia, bolo dôležité pracovať s presným umiestnením projektu. Siete sa budú na rám vešať postupne tak, aby bolo možné stavbu ideálne aklimatizovať na dané miesto a zároveň kopírovať existujúci terén.

Výsledná štruktúra bude obkolesovať nádrže ako zavesený kokón. Rámy, na ktorých siete visia, sú vykonzolované do priestoru. Využívajú pevné skalné podložie predhoria Himalájí. Ukotvenie rámov je dynamické a ťažisko sietí sa nachádza nad terénom tak, aby sa mohli mierne natáčať a prispôsobiť sa prevládajúcim smerom vetrov.

Celý lapač sa bude nepretržite mierne hýbať tak, aby kondenzovaná voda mohla odkvapkať zo sietí do zberných potrubí. Hmlová voda sa zhromažďuje v žľaboch, čo vedie k zvyšovaniu tlaku v kúpeľnej komore. Ten spolu so solárnymi čerpadlami vytláča vodu cez sieť vodovodných potrubí. Voda preteká cez filtre a zhromažďuje sa v bazéne a zavlažovacej nádrži.

Aj keď veľká nadmorská výška znižuje tlak vzduchu pre vodné čerpadlo, v danom prípade zostáva gradient tlaku vody vysoký, pretože je blízko zdroja. Tento jav funguje ako pomocný prostriedok pre solárne čerpadlá, aby účinne uľahčil tok využitého prúdu voda okolo siete stavby.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 11-12/2020.