Lávka, nadchod alebo rozhľadňa? Dielo v Litomyšli ovenčili aj Českou cenou za architektúru

Architektonicky prísna, napriek tomu kontextuálna. Tak by sa dala opísať nová lávka, ktorá miestnym okrem bezbariérového prechodu cez frekventovanú cestu poskytuje nový výhľad na rieku a centrum mesta Litomyšl. Neoficiálne meno dostala po najvýznamnejšom miestnom rodákovi.

Litomyšl, rodisko jedného z najvýznamnejších českých hudobných skladateľov Bedřicha Smetanu sa často označuje ako mekka súčasnej architektúry Česka. Mesto si totiž už dlho stráži vysokú kvalitu architektúry verejných stavieb. Možno teda povedať, že kvalitná architektúra v Litomyšli nie je zasa až takým veľkým prekvapením.

Novým kúskom do tejto mozaiky je lávka ateliéru Ehl & Koumar. Miestni ju takmer cez noc pomenovali práve po Smetanovi. Jeho meno, odkazujúce na budúce oslavy 200. výročia narodenia hudobného velikána, umiestnili na konštrukciu lávky. Pôvodne tu stál nadchod z roku 1977. Ten však už prevádzkovo ani kvalitatívne nevyhovoval.

„Lávka bola zhotovená ako dve časti. Tie sa potom pomocou žeriava umiestnili na miesto a spojili do jedného celku. Dlhá uzávera spodnej cesty nebola možná. Celá montáž oboch častí preto trvala iba dva dni,“ dopĺňa k samotnej realizácii architekt Tomáš Koumar.

Repetícia s historickým odkazom

Nová lávka je architektonicky prísna a až asketicky strohá. Kompozične sa skladá z dvoch hlavných prvkov – mostovky a betónového pylónu. Tie vzájomne vytvárajú harmóniu vertikály a horizontály, ide o elementárny a najstarší kompozičný vzťah v architektúre. Tento vzťah navyše podčiarkuje kontrast „plného“ betónového pylónu a „prázdnej“ oceľovej lávky.

Hlavný výraz lávke dáva subtílna oceľová konštrukcia, ktorá funguje ako priestorový nosník. V konštrukcii sa v module 3 m opakujú štvorce, ktorých zvislé časti vytvárajú pravidelne sa opakujúce stĺpy. Predobraz tejto repetície, tvoriacej kolonádu, možno vidieť v renesančných arkádach zámku Litomyšl, ktoré s opakovaním pravidelných prvkov pracujú podobne.

„Konštrukcia lávky vytvára klasické stĺporadie. Dbali sme, aby tento dojem nenarušila diagonála vnútri štvorcov, o to presnejšia musela konštrukcia byť. Pravidelný raster a štvorcový prierez stĺpov voľne nadväzujú na prvky klasickej architektúry Litomyšla,“ spresňuje Tomáš Koumar.

Sekvencia filmových snímok

Robustný pylón v sebe ukrýva výťah a je umiestnený v osi pôvodného schodiska, ktoré ho obklopuje po oboch stranách. Tento pohľad opäť pripomína renesančné schodiská s dvoma symetrickými ramenami. Pylón je novou dominantou mesta – týči sa nad riekou a predovšetkým pri pohľade z námestia vytvára zaujímavú pohľadovú os uprostred ulice medzi domami. Časť lávky je vykonzolovaná pred pylón; pripomína tým divadelný balkón, provu lode či kapitánsky mostík.

„Umiestnenie pôvodného schodiska dole pri rieke nám v rámci geometrie veľmi pomohlo. Logicky sme situovali betónový pylón s výťahom presne na jeho os, medzi dve schodiská, ktoré sa za ním zbiehajú. Tým sa vytvorila symetria, ktorá celú kompozíciu podčiarkla,“ dodáva Tomáš Koumar.

Lávka spája západnú stranu mesta priamo s historickým centrom. Už nie je iba nadchodom, ktorého zmyslom je umožniť ľuďom prejsť cez rušnú cestu. Stáva sa aj promenádou poskytujúcou užívateľom znamenitý výhľad. Tento zážitok donúti nejedného prechádzajúceho spomaliť a dívať sa do jednotlivých štvorcov –  rámujú výhľad ako za sebou idúce snímky analógového filmu. Vďaka zastrešeniu si možno podobný zážitok vychutnať aj v menej priaznivom počasí.

Konzervatívna, ale originálna

Lávka svojou formou a výrazom zapadá do podoby súčasnej architektúry Litomyšla, ktorú charakterizuje architektonický jazyk jednej generácie. Či je to dobre alebo zle, zostáva otázkou. Obraz súčasnej architektúry mesta sa však za niekoľko posledných rokov nezmenil a pokračuje vo svojom konzervatívnom striedmom prúde.

Lávke sa ale nedá uprieť jej originalita spočívajúca tak v konštrukcii, ako aj v jednoduchej, ale osobitej kompozícii hmôt. To z nej robí viac než iba miesto prechodu. Je lávkou, nadchodom, rozhľadňou a v neposlednom rade aj novou dominantou mesta, do ktorého kontextovo zapadá.