Legenda sa vracia: Vzácnu Kochovu záhradu obnoví kolektív autorov z STU. Takto bude vyzerať

Bola roky zatvorená a na kultúrnu mapu Bratislavy sa vrátila len nedávno. Kochova záhrada je jednou z najvýznamnejších a najkrajších záhrad Bratislavy s bohatou históriou, pričom v pôvodnej podobe sa zachovala ako jedna z mála na Slovensku. Jej schátratný stav bol roky alarmujúci, lesk a slávu jej ale vráti až komplexná revitalizácia, ktorej finálna podoba vzišla z pera architektov a architektiek zo Slovenskej technickej univerzity (STU).

Vzácna galéria pod holým nebom

Kochova záhrada je umeleckým dielom. Skrytý ostrov zelene s obrovskou historickou hodnotou obkolesujú bratislavské vily z Partizánskej i Bartoňovej ulice, nachádzajúce sa medzi Bratislavským hradom a pamätníkom Slavín. Oblasť je teda vnímaná ako jedna z najkrajších častí metropoly, pričom k záhrade sa viaže množstvo príbehov a jej kultúrny či prírodovedný význam je nezameniteľný. 

Zelená oáza vznikla v tridsiatych rokoch 20. storočia na mieste pôvodného vinohradu ako súčasť sanatória Karola Kocha, známeho bratislavského lekára, protifašistického odbojára a dlhoročného politického väzňa. Projekt budovy navrhli významní slovenskí architekti Dušan Jurkovič, Jindřich Merganc a Otokar Klimeš a stavba sa radí medzi najlepšie diela slovenského funkcionalizmu. 

Architektonický koncept záhrady je zase pripisovaný architektovi Jinřichovi Mergancovi, pričom výsadbu zelene spracoval a realizoval Jozef Mišák – slávny slovenský botanik a záhradník z arboréta v Tesárskych Mlyňanoch. 

Kochova záhrada je svojou funkciou – keďže bola určená pre pacientov sanatória – dnes jedinou svojho druhu na Slovensku. Jej architektonické, dôkladne premyslené riešenie v spojení s rehabilitačným či oddychovými prvkami a rekreačnými zložkami, ju tiež radia medzi popredné záhrady medzivojnového obdobia Slovenska.

Vysadených tu bolo až 120 druhov drevín z celého sveta, z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých stálozelených cudzokrajných rastlín. Záhradu okrem zelene skrášľuje aj bazén, pôvodne slúžiaci pacientom, prvky drobnej záhradnej architektúry ako lavičky, schodiská, vyvýšené miesta, odpočívadlá alebo sochy. Toto miesto robí očarujúcim aj množstvo chodníčkov, zákutí a elegantných terás.

Neudržateľné chátranie

Záhrada je národnou kultúrnou pamiatkou a aj napriek tomuto statusu dlhodobo chátrala. Možno povedať, že do zabudnutia upadala časť histórie mesta i jedno z mála zelených miest v centre Bratislavy. Začalo sa tak diať v 90. rokoch minulého storočia z dôvodu nevyjasnených vlastníckych vzťahov. Záhrada totiž patrila Ministerstvu vnútra SR a nevlastnilo ju hlavné mesto, ktoré sa o ňu nemohlo starať.

Trávniky, ktoré boli ešte v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch solídne udržiavané, začali koncom 20. storočia pustnúť a zarastali náletovými drevinami, nepôvodnými kríkmi, brečtanmi a divým viničom. Bazén bol vypustený a znefunkčnený, chodníky zarastené a pôvodné architektonické prvky zanedbané. 

Posledný záhradník toto miesto definitívne opustil v roku 2007, čím záhrada stratila akúkoľvek systematickú údržbu. Z času na čas sa o ňu starala nezisková organizácia Národný Trust, n.o., ktorá tu v minulosti realizovala udržiavacie práce a rôzne aktivity smerujúce k ochrane areálu. Kochova záhrada ale potrebovala generálnu obnovu, ktorá by sa venovala každému detailu tohto miesta. To sa ale dlho nedialo a na pamiatku sa pozabudlo.

Budovu liečebne sa podarilo zrekonštruovať v roku 2011, záhrada sa dočkala významnejšieho pokroku až o desaťročie neskôr. V roku 2022 ju získal Magistrát hlavného mesta SR do svojej správy majetkovo-právnym vysporiadaním pozemkov – zámennou zmluvou od Ministerstva vnútra SR.

Z areálu bolo vynesených 10 ton biologického aj komunálneho odpadu, záhrada prešla vyčistením, odstránili sa grafiti, osadená bola bezpečnostná kamera alebo informačné tabule. Neuveriteľné sa odrazu stalo skutočnosťou, mesto otvorilo záhradu pre verejnosť, ktorá mohla dovnútra nahliadnuť po vyše desaťročí.

Bratislavská legenda ožíva

Mesto tak po dlhých rokoch vrátilo Kochovu záhradu na kultúrnu mapu Bratislavy a sľúbilo jej komplexnú revitalizáciu. Tá konečne prichádza vypracovaním architektonickej štúdie z pera Katedry architektúry Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Autorizovanou architektkou je Ema Ruhigová, pričom ďalšími autormi a autorkami sú Martina Kalivodová, Zuzana Šišková a Roman Ruhig. 

Hlavné idey sa zameriavajú na zachovanie pôvodných trás, spevnených plôch a vytypovanie lokalít, kde by sa stretávali návštevníci za účelom relaxu. Architekti a architektky tak navrhli 3 zóny – zónou A je vstup do záhrady, kde je navrhnuté infocentrum s terasou, zónu B tvorí bazén, do ktorého autori a autorky vrátili vodný element a zóna C pozostáva zo slnečného kúpeľa, ktorý má vďaka novému mobiliáru interpretovať miesto na slnenenie.

Väčšina spevnených plôch, chodníkov a schodísk bude zrekonštruovaných a niektoré prinavrátené v pôvodnej polohe. V záhrade ale pribudnú aj dva nové chodníky, ktoré sledujú os existujúcich peších komunikácií a zároveň sprístupnia dôležité momenty v záhrade.

„Jedným z najdôležitejších aspektov bolo navhrnúť zeleň tak, aby bolo cez ňu previdieť cez celú záhradu a tak boli vnímané napríklad existujúce kamenné sochy,” uvádza sa v architektonickej štúdii. Záhrada bude po novom osvetlená a prítomný by mal byť aj naďalej kamerový systém.

Návrh sa ďalej orientuje na zachovanie a obnovu pôvodnej vrstvy, ktorá nesie znaky zaoblených drobných prvkov ako sú obrubníky, bazénová rímsa alebo stĺpy v oplotení. Z tohto dôvodu bude potrebné odstrániť vrchnú vrstvu rímsy bazéna alebo hranaté obrubníky, ktoré by mali byť umiestnené len v okrajových častiach záhrady. „V neposlednom rade, všetky nové prvky boli navhrnuté ako reverzibilné a v prípade potreby je ich možné odstrániť či premiestniť na iné miesto,” znejú detaily obnovy. 

Nové infocentrum, zrenovovaný bazén i doplnená vegetácia

Kochova záhrada bude po novom obsahovať turistické inforcentrum, kde by sa mal návštevník dostať k informáciám o danom mieste, jeho histórii či skladbe vegetácie a mnoho iného. Prevádzkar infocentra by zároveň mal pod drobnohľadom celý areál a vedel zasiahnuť v prípade potreby.

Pre vybudovanie infocentra bola vybratá druhá alternatíva, kde je hmota zapustená do terénu. Autori a autorky štúdie rovnako navrhli, že terén by sa mohol k infocentru prisunúť, čím by trávnaté porasty prenikli na jeho plochú strechu. 

Objekt je rozdelený na dve menšie hmoty, ktoré sú prepojené prestrešením. V hmote zapustenej do terénu by sa nachádzalo zázemie (sklad a toalety) a vo vysunutej časti by bolo umiestnené samotné infocentrum. Zaoblenia v niektorých rohoch sa odvolávajú na pôvodný výzor drobnej architektúry v záhrade či na budove Kochovho sanatória. 

Hlavné mesto už od začiatku komunikovalo, že zachovaný a zrenovovaný bude aj bazén. Ten je umiestnený medzi najsevernejším chodníkom, budovou sanatória a hlavným prístupovým schodiskom do samotnej záhrady. V architektonickej štúdii je prizvukovaný jeho biedny, a v niektorých častiach až havarijný stav.  

Princíp obdĺžnikových dlaždíc, ktorými boli obložené zvislé steny bazéna, bude zopakovaný, pričom do pôvodného stavu by sa mala vrátiť výška terénu v jeho okolí. Zo štyroch alternatív bola vybratá druhá alternatíva, ktorej námet sprostredkovali Tamara Reháčková a Martina Majorošová z STU. 

Celá výška bazéna bude zaliata vodou, nešlo by však o bazénovú vodu, ale jazernú. Vodný element by tak nebol prinavrátený v pôvodnej podobe, keďže historicky išlo o bazénovú vodu, avšak rovnako nejde o klamlivý element a voda sa tu nachádzať bude. Do bazéna bude vložený bezpečnostný rošt, na ktorý budú nainštalované kvetináče s vodnými rastlinami. 

Z Kochovej záhrady sa historicky nezachoval žiadny z pôvodných mobiliárov a tak bude disponovať novým, ktorý by analogicky vychádzal z podobného nábytku na dobových fotografiách z iných miest. „Kovové prevedenie lehátok a stoličiek v období založenia záhrady sa totiž vyskytovali v rôznych kútoch sveta,” informuje štúdia. Tento mobiliár by nemal vytvárať bariéru a bude môcť byť umiestnený v záhrade natrvalo.

V celej záhrade bude doplnená aj vegetácia, ktorej autorkami sú taktiež Tamara Reháčková a Martina Majorošová z STU. Pri tomto návrhu vychádzali architektky z potreby čo najviac rešpektovať historické druhové zloženie a zachovať zbierkový charakter záhrady. Zároveň bolo potrebné zohľadniť mikroklimatické podmienky s dobou, v ktorej bola záhrada založená. 

Výsadbu stromov a väčších kríkov navhrli umiestniť na otvorené plochy, ktoré sa uvolnia po prečistení záhrady. Na jej juhovýchodnej hranici s rodinnou zástavbou je navrhovaný živý plot z voľne rastúcich kríkov a nad slnečným kúpeľom bude obnovená bylinková záhrada, ktorá v minulosti zanikla. Na tejto ploche budú zachované dlaždice, ktoré môžu byť v prípade potreby vymenené za tvarové a materiálové kópie. 

Rohová skalka pri soche Matka s dieťaťom zostane zachovaná v pôvodnej funkcii a bude doplnená ďalším rastlinným materiálom. Pozdĺžna skalka situovaná po oboch stranách chodníka v okolí tejto sochy bude rovnako zachovaná s adekvátnou výsadbou rastlín, pričom ďalšia skalka bude obnovená pri bazéne. 

S prácami sa už začalo

Mesto už v minulosti komunikovalo, že Kochovu záhradu by chcelo začať revitalizovať ešte v tomto roku, čo sa aktuálne aj deje. „V súčasnosti sa už začala realizovať rekonštrukcia pôvodných oporných múrov, ktoré boli v havarijnom stave. Do konca roka by mali byť obnovené,“ priblížil pre redakciu ASB architekt Roman Ruhig. Prevažný rozsah prác by mal pritom prebiehať už v roku 2024.

Kochova záhrada sa dočkala. Decentná a detailná obnova z pera domácich architektov vráti Kochovej záhrade stratený potenciál. A čo je najdôležitejšie, návrh prihliada na pamiatkové hodnoty územia, ktoré zostanú zachované.

Po skončení revitalizácie bude nemenej dôležité Kochovu záhradu systematicky udržiavať, aby jej stav už nikdy nezašiel do takého bodu, v akom ju našlo mesto v roku 2022. Už teraz je ale zrejmé, že záhrada sa stane vyhľadávaným miestom obyvateľov i návštevníkov mesta, pričom revitalizácia pozdvihne aj celú vilovú oblasť.