Legiodomy a vilky v Bratislave

Bratislava zaznamenala po vzniku Československej republiky ako politická a hospodárska metropola Slovenska značný rozvoj. V dnešnom III. obvode na ulici Michala Ursínyho vznikol obytný súbor Legiodomy (družstevné domy československých legionárov), ktorý roku 1923 projektoval architekt Dušan Jurkovič v spolupráci s architektom Janom Paclom a stavali ho v rokoch 1923 – 1924.

Ulica Michala Ursínyho je pravouhlou odbočkou z dnešnej Račianskej ulice v smere juhovýchod – severozápad a pôvodne bola slepá. Má celkovú dĺžku asi 340 m, z toho Legiodomy zaberajú dĺžku asi 290 m, na zvyšku ulice a časti pravouhlo zalomenej Ukrajinskej ulice sú postavené vilky, ktoré sú ich voľným pokračovaním.

Ulica Michala Ursínyho počnúc od Račianskej mierne stúpa. Legiodomy sú umiestnené na jej strane so severovýchodnou orientáciou a s krátkymi presahmi do susedných ulíc Americká, Ľubľanská, Sibírska a Ukrajinská.

Zástavba oproti, s juhozápadnou orientáciou, ako aj v pokračovaní niektorých z uvedených kratších ulíc, má podobne charakter bytových domov, ale vznikla neskôr, má odlišnú architektúru a je urbanisticky inak usporiadaná. Oproti spomenutým vilkám na Ursínyho ulici sú postavené vilky iného štýlu, ale pravdepodobne z rovnakých čias.

Legiodomy predstavujú štyri polouzavreté bloky 5- až 7-podlažných nájomných domov vo svahovitom teréne. Výška domov sa prispôsobuje rázu pôvodnej krajiny tým, že v stúpajúcom teréne sa mierne znižuje. V hornej časti, počnúc od kríženia s Ukrajinskou ulicou, pokračuje až do konca voľnou zástavbou rodinných domov, resp. dvojdomov.

Byty v Legiodomoch boli postavené v skromnom štandarde, ako 1- a 2-izbové s príslušenstvom. Architektúra týchto nájomných domov prekonáva zaužívaný stereotyp tohto druhu výstavby oživením farebnosťou, členením a plastickými prvkami s využitím ríms, orámovaním okien, „barokizovaným“ zakrivením pôdorysu v mieste lodžií, arkiermi, plastickými ornamentálnymi výzdobnými prvkami na slepých plochách, niekde náznakom arkádového podlubia alebo motívu ľudového strešného štítu. V streche sú členené manzardové okná.

Vilky – rodinné domy, resp. dvojdomy v závere ulice Michala Ursínyho vďaka svojej vzdialenosti od frekventovanej Račianskej ulice vytvárali dojem tichého polovidieckeho prostredia, dnes už na nimi vedie frekventovaná Pionierska ulica. Tieto domy sú voľne umiestnené v záhradách. Niektoré majú do ulice predsadené pergoly. Na priečelí po stranách okien majú ozdobné zvislé pásy z glazovaných obkladačiek s pestrým vzorom na spôsob ľudového ornamentu. Táto výzdoba sa okrem uličného priečelia opakuje aj na priečeliach vo dvore.

Ing. arch. Igor Thurzo
Foto: Dano Veselský

Autor je architekt a publicista. Článok bol uverejnený v časopise ASB.

Literatúra:

• Bořutová, D.: Architekt Dušan Samuel Jurkovič. Slovart, Bratislava, 2009.
• Dula, M. – Moravčíková, H.: Slovenská architektúra v 20. storočí. Slovart, Bratislava, 2002.
• Encyklopedie architektů, stavitelů, zedníků a kameníků v Čechách. Academia, Praha, 2004.
• Foltyn, L.: Slovenská architektúra a česká ­avantgarda 1918 – 1939. Spolok architektov ­Slovenska, Bratislava, 1993.