lekarska fakulta v bratislave
Galéria(5)

Lekárska fakulta v Bratislave

Partneri sekcie:

Dlhé obdobie úvah o výstavbe nového fakultného zariadenia v lokalitách od Mlynskej doliny až po Kramáre bolo ukončené rozhodnutím o dostavbe existujúcich Anatomických ústavov (K. Šilinger, 1924) na Sasinkovej ulici v Bratislave.

mg 2299 big image
lekarska fakulta v bratislave 7487 big image
scan 1 1 big image
mg 9785 big image
Univerzita Komenského týmto rozhodnutím sústredila teoretické pracoviská na výučbu lekárskych disciplín v novom objekte Lekárskej fakulty v blízkosti Fakultnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici a dekanátu v Aspremontovom paláci v Medickej záhrade.


Vstupná časť Lekárskej fakulty

Úlohou spracovania projektu boli poverení pedagógovia Fakulty architektúry v Bratislave Jozef Lacko a Milan Škorupa. Relatívne mladí, ale už skúsení architekti mali v tom čase za sebou už desiatky projektov, Lacko v spolupráci s E. Bellušom a J. Štefancom a Škorupa s V. Cibulkom. Boli to prevažne projekty funkcionalistického charakteru. Lacko sa však začiatkom 50. rokov angažoval aj v prospech sorely, najmä ako funkcionár Zväzu slovenských architektov. Napríklad obytný dom na Nedbalovej ulici v Bratislave je sorelou jednoznačne poznačený.


Bielym keramickým obkladom  nadviazali autori na Bellušov Pavilón teoretických ústavov a jeho myšlienku tzv. bielej Bratislavy.

Budova Lekárskej fakulty UK (LF UK) vznikala v období, keď zásady architektúry socialistického realizmu doznievali, ale politický tlak na architektúru bol stále veľmi silný. Autori preto volili osovú kompozíciu hlavnej fasády s klasicizujúcim vstupom, veľkými vitrážovými oknami a výrazným prvkom vyloženej mohutnej rímsy nad posledným uskočeným podlažím. Bielym keramickým obkladom však nadviazali na Bellušov Pavilón teoretických ústavov a jeho myšlienku tzv. bielej Bratislavy. Zo strany Medickej záhrady dominuje vystupujúca oblúková hmota s veľkou aulou pre 300 študentov a menšou pre 150 študentov. Dispozične predstavuje LF UK veľmi dobre fungujúcu prevádzku. Pozornosť si tiež zaslúži kvalita a čistota architektonického detailu. Fakulta ma kapacitu 700 študentov a 100 zamestnancov. Bola dokončená v roku 1960 a jej autori boli následne ocenení Štátnou cenou Klementa Gottwalda.


Pôdorys 1. nadzemného podlažia

Autori stavby

MILAN ŠKORUPA (1912 – 1996)
Rodák z liptovského Bobrovca. Štúdium na ČVUT v Prahe v roku 1940 prerušil, pretože odmietol pokračovať na nemeckej technike. Do Prahy sa vrátil až v roku 1950, aby urobil štátnu skúšku s vyznamenaním. Potom pracoval ako pedagóg na SVŠT a STU takmer 50 rokov. K jeho prvým realizovaným projektom patria obytné domy vo Zvolene, v Trnave a Bratislave. Medzi jeho najvýznamnejšie povojnové práce patrí súbor odborných priemyselných  škôl a internát v Ružomberku (s V. Cibulkom) i administratívna budova v  Bratislave na Pražskej ulici. Významná je aj jeho pamätníková tvorba z tohto obdobia. Je to napr. Pamätník víťazstva na námestí pred Redutou v Bratislave, Pamätník padlým v SNP v Partizánskom či Pamätník SNP na Donovaloch (všetky so sochárom J. Kostkom) Najvýznamnejšou prácou je však nesporne Lekárska fakulta UK v Bratislave, za ktorú s J. Lackom dostali vysoké štátne vyznamenanie. 

JOZEF LACKO (1917 – 1978)
Zvolenský rodák ukončil štúdium architektúry na pražskej nemeckej technike v roku 1941. Pracovať začal ako asistent v Ústave pozemného staviteľstva SVŠT u prof. Emila Belluša. Ako pedagóg pôsobil potom 30 rokov. Na jeho počesť bola v roku 1990 Spolkom architektov Slovenska zriadená cena za najlepšiu architektonickú diplomovú prácu. Jeho prvou samostatnou realizáciou bola budova radnice v Nových Zámkoch (1948 – 50). V tom čase vznikli tiež projekty obytných domov na Krížnej ulici a na Nedbalovej ulici (v spolupráci s M. Škorupom), neskôr to bol projekt divadelných dielní v Ružovej doline, Lekárskej fakulty UK, Domu spisovateľov na Laurinskej ulici a jeho najvýznamnejšie dielo – most SNP cez Dunaj. Z víťazného návrhu na kultúrno-spoločenské centrum na Pribinovej sa realizovala iba budova Presscentra (dnes Tower 115). Z jeho mnohých spolupracovníkov treba spomenúť najmä I. Slameňa a L. Kušníra, s ktorými vypracoval aj desiatky súťažných návrhov doma i v zahraničí. Roky normalizácie ho tvrdo postihli a viedli aj k jeho predčasnej smrti.

TEXT: PROF. ŠTEFAN ŠLACHTA
FOTO: DANO VESELSKÝ
dokumentácia:projekt 11-12/1960

Autor je členom redakčnej rady časopisu ASB, v rokoch 2006 až 2011 bol hlavným architektom mesta Bratislavy.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.