Leopold Czihal: Štátna filharmónia Košice
Zaujímavá osobnosť slovenskej architektúry 20. storočia – Leopold Czihal sa začiatkom
30. rokov minulého storočia zúčastnil na medzinárodnej súťaži na Justičný palác v Teheráne, v ktorej získal 1. cenu. Následne odcestoval autom s manželkou do Perzie. Po takmer mesačnej ceste, na ktorej prešiel skoro 3 000 km, v Teheráne vyprojektoval a aj realizoval túto významnú stavbu. Priniesla mu úspech, a tak sa stal architektom česko-slovenskej škodovky, pre ktorú potom navrhoval priemyselné a občianske stavby na celom území dnešného Iránu.
Po 2. svetovej vojne dlhší čas slúžila ako sklad obilia. Až v roku 1962 bola zrekonštruovaná a prestavaná na budovu Štátnej filharmónie Košice. Jej autorom bol bol Leopold Czihal. Skúsený architekt sa s úlohou vyrovnal neobyčajne úspešne. Dokázal rešpektovať genius loci pôvodného priestoru. Vynikajúcu akustiku využil na vytvorenie koncertnej siene. Do prístavby situoval veľké foyer s tanečným parketom, šatne, bufety, salóniky a malú sálu na prvom poschodí. Žiaľ, nezrealizovaný ostal zámer veľkej vodnej plochy v nástupnom priestore obkolesenom kolonádami. Ani vstup sa nerealizoval podľa projektu.
V roku 1965 architekt emigroval do Nemeckej spolkovej republiky a z našich architektonických dejín sa na 40 rokov stratil. Z obdobia 50. rokov však zanechal na Slovensku viaceré diela – napríklad budovu ONV v Gelnici a najmä zaujímavý projekt obchodného domu s hotelom na Štrbskom plese. Z toho projektu sa však realizovalo len korzo. Pozornosť si ale Leopold Czihal zaslúži najmä pre svoju činnosť v zahraničí.
Rodák z Moravskej Ostravy (nar. 1898) vyštudoval architektúru na Nemeckej technickej vysokej škole v Brne, kde obhájil aj doktorandskú prácu. Po návrate z 1. svetovej vojny sa ako mladý architekt podieľal na projektoch bytovej výstavby a občianskych stavieb. Najväčší ohlas si získal svojimi stavbami v Iráne, kde pôsobil až do roku 1939, keď sa nakrátko vrátil do Česko-Slovenska, aby neskoršie začal pracovať v Berlíne pre Deutsche Reichsbahn. Definitívne sa vrátil až po vypuknutí 2. svetovej vojny, počas ktorej pracoval v Ostrave ako vedúci stavebného oddelenia ostravsko-karvinského banského revíru.
Na Slovensko prišiel po roku 1945. Stal sa vedúcim stavebného oddelenia firmy Roľný v Púchove. Po februári 1948 pôsobil v Spišskej Novej Vsi ako vedúci projekcie železnorudných baní. Venoval sa tam najmä urbanistickým problémom. Najväčší diel jeho povojnovej činnosti patrí obnove a záchrane pamiatok. V tejto oblasti pracoval aj po svojom príchode do Nemecka. Zomrel v roku 1974 v Augsburgu.
prof. Štefan Šlachta
Foto: archív autora, Aleš Marenčík, ŠFK
