Drotársku ocenili CE ZA AR-om. Hantabalovci mali neľahkú úlohu

V hlavnom meste rastú bytové domy ako huby po daždi. Novostavby predstavujú prakticky celé spektrum mierok. Minulý rok dokončená realizácia dvojice objektov obytného súboru Life Park Residence na Drotárskej ceste zastupuje jeho zostupný koniec a svojimi dimenziami prezentuje zmenu v nastavenom developerskom trende obytných budov.

Drotárska cesta lemuje kopec Machnáč. Je spojkou viacerých známych sídiel ako napríklad Vysokej školy výtvarných umení, ikonického Slovenského archívu od architekta Vladimíra Dedečka, „sci-fi“ hotela SUZA a v neposlednom rade aj niekoľkých novších developmentov v oblasti.

Svahovitý terén zaručuje výhľady na Karlovu Ves, Dunaj aj časť Starého Mesta. V kombinácii s malou hustotou rodinných domov to robí z „Drotky“ ideálne miesto v bezprostrednej blízkosti centra mesta.

Dobrá štvrť

Dvojblok obytného súboru Life Park Residence pozostáva z jednoduchých kubusov v rozdielnom hmotovom aj materiálovom vyhotovení. Tvarovo reaguje na už prítomnú zástavbu nesúcu sa v duchu utilitárnej architektúry.

Ako prvá od príjazdovej cesty je situovaná väčšia budova. S vertikálnou drevenou fasádou zo severskej borovice v prísnej geometrii púta pozornosť a núti návštevníka hlbšie skúmať zákutia v susedstve. Vyššie na svahovitom a výmerou skromnom pozemku je v zákryte umiestnená druhá budova s jednoduchou bielou omietkou.

Vizuálnym prepojením sú v tomto prípade perforácie v podobe okenných a dverných otvorov, ktoré dotvárajú rytmus fasády a nie sú prvoplánovo čitateľné. Tento efekt umožňuje dvojúrovňové riešenie jednotlivých podlaží, reagujúc tak na nerovný terén. Privátnu atmosféru dotvára pätnásťmetrový pás drevín pôvodného porastu.

Za málo peňazí veľa muziky

Podľa hlavného architekta Juraja Hantabala bolo „primárnym konceptom architektonického návrhu vytvoriť mierku budovy, ktorá zapadne do zložitého urbanistického prostredia medzi obytnými budovami, rodinnými domami a budovou školy.“

„Tento prechod medzi objemami okolitých budov sa docielil „optickou ilúziou mierky budovy“, a to jej pôdorysným natočením oproti Drotárskej ceste, jej výškovým prispôsobením sa tektonike jestvujúceho terénu a v neposlednom rade striedaním rôznych veľkostí otvorov na fasáde,“ tvrdí.

Sekundárnym konceptom fasády bolo „vytvoriť kompaktnú hmotu objektu, v ktorej sa zjednotí fasáda stien, balkónov a lodžií pri zachovaní striedania rôznych veľkostí otvorov na fasáde. K tomuto sa zdala ako najvhodnejší materiál na fasádu drevená lata, ktorá môže zároveň tvoriť kryt prevetrávaného obkladu steny alebo transparentnú stenu či zábradlie balkóna a lodžie,“ vysvetľuje Hantabal.

Drevená lata ako základný prvok fasády tvorí ilúziu kompaktného objektu a ešte je aj materiálom evokujúcim pocit domova prislúchajúci k bývaniu. A navyše je to materiál, ktorý patrí medzi najlacnejšie povrchy prevetrávaných fasád.

„Týmto konceptom fasády sa obohatil aj vnútorný dispozičný priestor bytov, a to o miesta s intímnou, polointímnou alebo otvorenou formou s výhľadmi do okolia. Vo vyhotovení bytu to vyzerá tak, že miestnosť má buď plnú obvodovú stenu, zasklenie s drevenou transparentnou stenou, drevené zábradlie balkóna, alebo čisté zasklenie,“ uzatvára.

Obsahovo odlišné

Obsahovo sú objekty odlišné. V dominantnej hmote sa nachádzajú tri podzemné podlažia rezidenčného parkovania a úložné priestory pre bicykle špirálovito prepojené polrampami. V nadväznosti na hlavnú cestu sú na prízemí situované priestory občianskej vybavenosti, ktoré z objektu robia polyfunkčnú budovu.

Nasledujú štyri nadzemné podlažia tvorené dvoj-, troj- a štvorizbovými bytovými jednotkami s veľkorysými výmerami. Dokopy 19 bytov disponuje hlavnou spálňou s vlastnou kúpeľňou i šatníkom a obývacou izbou prepojenou s jedálňou a kuchyňou. Ku každému bytu tiež prislúcha balkón, lodžia alebo predzáhradka.

Na najvyššom ustúpenom podlaží sú umiestnené lofty s terasami orientovanými do oboch smerov, ťažiacimi zo strategickej polohy na hradnom kopci. Menší sekundárny objekt má súkromnejší ráz, a keďže zastrešuje len tri bytové jednotky – mezonety, dal by sa v nadnesenom slova zmysle nazvať trojdomom.

Dve nadzemné podlažia, podobne ako v sesterskej budove, dopĺňa najvyššie ustúpené poschodie. Obytné priestory sú tu riešené po úrovniach – najnižšia zahŕňa obývaciu izbu, kuchyňu a jedáleň s priamym vstupom do predzáhradky.

Priame schodisko vedie na druhé nadzemné podlažie s detskými izbami a hygienou a na treťom je umiestnená hlavná spálňa s kúpeľňou a šatníkom. Polootvorený suterén zahŕňa príslušné parkovacie miesta a samostatné vstupy do bytových jednotiek.

Dizajn v detailoch

Špecifikom realizácie je skutočnosť, že oba objekty boli navrhnuté s možnosťou prepájania bytov do väčších jednotiek a zmien dispozičného riešenia. Centralizované komunikačné jadro je v rámci interiéru šikovne zvýraznené svetlíkmi.

Vstup do bytových domov a prevádzok občianskej vybavenosti umožňuje terénne schodisko a priamo z ulice je tiež prístupné garážové státie zahŕňajúce bezbariérovú komunikáciu. Autori z ateliéru Hantabal architekti si špeciálne dali záležať na architektonických detailoch drevenej fasády.

Za svoj uhladený povrch vďačí šikovnému riešeniu ukončenia pod kovovým držadlom. Premyslené skryté prahy zas prispievajú k debarierizácii obytného priestoru.