Lodenica Karlovenské rameno: Surová estetika starne do krásy

História vodných športov v karloveskej zátoke siaha až do 30. rokov 20. storočia. Rameno Dunaja a zátišia mohutných stromov lužného lesa aj dnes vytvárajú dobré podmienky na relaxačné aktivity.

V priebehu posledných dvadsiatich rokov prešla zátoka postupnou priestorovou transformáciou. Z prírodného priestoru sa stal čiastočne urbánny. Nový impulz rozvíjania lokálnej tradície vodných športov prináša novostavba objektu lodenice, ktorá je financovaná z verejných zdrojov. 

Trojpodlažná novostavba je situovaná vo svahu protipovodňového valu na rozhraní prírodného a mestského prostredia. Dopĺňa už existujúcu protiľahlú prízemnú stavbu lodenice Karloveského športového klubu. Architektonická kancelária OFFICE110 pretvorila zadanie do architektonicky kultivovaného a ekonomicky adekvátneho diela. 

Všetko priznali

Architekti postavili koncept lodenice na účelnosti,  prevádzkovej a konštrukčnej logike stavby. Priznali skladačku účelovej stavby – primárne konštrukcie a rozvody sú bez dodatočného krytia štandardnými pohľadovými povrchmi. 

Surová estetika diela je autorským vkladom – nositeľom nepopierateľných architektonických hodnôt. Architektúra lodenice je úsporným a čistým riešením. Je to vzorový príklad investície z verejných zdrojov a zároveň architektonickej kvality verejne prístupnej stavby.

Novostavba sa skladá z dvoch konštrukčných celkov – zo spodného nevykurovaného betónového hangára pre lode pod úrovňou cesty a z nadzemnej dvojpodlažnej drevostavby. Pri spodnej časti s minimálnym technickým zázemím objektu rátali autori aj s občasným zaplavením povodňami. 

Materiálová báza nadzemnej časti novej lodenice nadväzuje na lokálny kontext známych karloveských drevených lodeníc (Tatran a Kajak klub Bratislava). Drevostavba má priznanú rámovú konštrukciu, ktorá sa prepisuje v exteriéri aj interiéri. 

Dôstojné dozrievanie

Zvolený konštrukčný systém umožňuje pružné zmeny vnútorných dispozícií. Hlavný vstup na prízemí objektu s trojuholníkovým predpolím nadväzuje na niveletu ulice. Na prízemí je priestorovo variabilný systém posuvných stien. Nachádza sa v ňom vodácke centrum, spoločná denná miestnosť na organizovanie akcií, klubovňa a nevyhnutné technické aj hygienické zázemie.

Priestory prízemia expandujú na exteriérovú pobytovú a komunikačnú terasu, z ktorej vedie otvorené schodisko na poschodie. Tu sú situované šatne, sklady, sušiarne a fitness. 

Architekti nechávajú materiálovú bázu vyznieť v jej prirodzenom stave – pohľadový betón, drevo bez finálneho ošetrenia, kov v surovej podobe. Tento princíp aplikujú aj pri zariaďovaní objektu. Prvky sú priznané, detail užívateľsky čitateľný.

Architektúra stavby má mnohovrstvový predpoklad na dôstojné dozrievanie v čase užívania. Má predispozície reflektovať tok času, miestnu mikroklímu, prístup užívateľov. Dokáže pozitívne ovplyvniť verejný záujem o kvalitnú architektúru a kultivovať svoje prostredie v nadväznosti na lokálne tradície.