Loftmánia

Technických pamiatok na Slovensku ubúda

Nie je veľa ľudí, ktorí by vnímali čaro technických pamiatok a industriálnych stavieb. Mnohým dokonca prekážajú. Káblovka, Danubius, Cvernovka či Sklad číslo 7, stanica Filiálka, čokoládovňa Stollwerk (Figaro), pobočka fabriky Siemens – Schuckert, konská železnica, Ludwigov mlyn na Krížnej… To je iba niekoľko bratislavských čerešničiek. Vlastne niektoré už iba boli. To, že pod týmito priemyselnými objektmi sú podpísaní významní architekti ako Dušan Jurkovič či Vladimír Karfík, asi nikoho netrápi.

Loftový štýl

Azda najznámejším loftom z obdobia vzniku tohto typu bývania je objekt bývalého mäsokombinátu Factory na 47. východnej ulici Manhattanu. Čaru priemyselného priestoru neodolal ani najznámejší „lofťák“ Andy Warhol, ktorý vo Factory býval od roku 1960. Nájomné za tento loft predstavovalo v polovici 60. rokov minulého storočia len okolo sto dolárov za rok. To bol ešte loft v pravom slova zmysle. Dnes sa síce loft snaží udržať si pôvodný zmysel, no veľmi sa mu to nedarí.

Loft sa dnes chápe ako luxusná forma bývania, ktorá prešla rukami architektov najzvučnejších mien a je určená iba pre najbohatšiu vrstvu spoločnosti. Hľadajú sa akési pravidlá a typické znaky či tzv. loftový štýl. Nemali by tu však platiť žiadne pravidlá – nič, čo by bolo záväzné. Loft je o slobode a revolte, nie o pravidlách. Loft by sa dal možno postaviť ako protiklad k typológii v architektúre. Optimalizáciu funkcie a priestorových nárokov loft svojou voľnosťou úplne ignoruje.

Steny bez omietky, olejové škvrny na starej betónovej podlahe a artefakty z pôvodných strojov nikomu neprekážali, rovnako ako hlučné večierky či motorka zaparkovaná priamo pri posteli. Tento typ hard loftu je však dnes na ústupe.	Tieto spoločné priestory a komunikácie v budove zmenenej na loftové bývanie si zachovali nezameniteľnú atmosférou svojej pôvodnej funkcie. Mohli by byť inšpiráciou pri vytváraní nových bytových domov, v ktorých sú spoločné priestory väčšinou bez akejkoľvek emócie či pocitu.
Architekti zvyčajne nechávajú vyniknúť krásu priestoru – nábytok používajú jednoduchý a v  minimálnom množstve.	Loft má aj svoje nevýhody, medzi ktoré možno zaradiť napríklad vykurovanie či akustiku. O nízkoenergetickom bývaní sa tu rozhodne nedá hovoriť a o útulnej atmosfére s romantickými zákutiami už vonkoncom nie. Preto je vhodný skôr pre ľudí, ktorí obdivujú starú priemyselnú architektúru a techniku, či pre tých, ktorí potrebujú mať okolo seba veľa vzduchu.

Kamila Ďuríková
Foto: IIsifa, Adam Butler, Bruno Helbingi, Jordi Miralles

Autorka je architektka a redaktorka časopisu Môj dom