Ľudia sa búria! Industriálny komplex v Plešivci bojuje o záchranu, železnice ho chcú búrať

I napriek tomu, že budovy z industriálnej éry nie sú pamiatkovo chránené zákonom, pre Plešivec i celý región majú vysokú historickú hodnotu. Objekt sa dostal aj na zoznam pamätihodností obce.

 Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) plánujú búranie niekoľkých industriálnych objektov pri železničnej stanici v Plešivci na Gemeri. Verejnosť proti zámeru protestuje a podpisuje petíciu, ktorú vytvorili členovia občianskeho združenia Spolok za rodnú zem Plešivec. Tú podpísali už vyše tri tisícky signatárov. ŽSR argumentuje, že objekty sú v zlom technickom stave, pred asanáciou ešte sľubujú preverenie možnosti predaja či prenájmu.

Boj o industriálne dedičstvo

„Tento objektový súbor, ktorého najstaršie časti sú z prelomu 19. a 20. storočia, patrí svojou architektúrou a históriou nielen medzi najhodnotnejšie industriálne pamiatky obce, ale aj širšieho regiónu. Z toho dôvodu bol zaradený aj do zoznamu pamätihodností obce. Je v záujme každej kultúrnej spoločnosti, aby si chránila svoje historické dedičstvo pre budúce generácie,“ uvádza v petícii jej autor László Kardos z občianskeho združenia, ktoré sa venuje dejinám obce a okolia.

Budovy v objekte, zdá sa, nie sú v beznádejnom stave súce len na zbúranie, hoci už roky chátrajú bez konkrétneho využitia. Naposledy sa v nich nachádzal sklad národného podniku Poľnonákup.

Históriu objektov priblížilo na svojich sociálnych sieťach občianske združenie Čierne diery, ktoré sa od roku 2014 venuje architektúre, popularizácii a obnove kultúrnych pamiatok: „Najstaršia budova bola postavená ako parný alebo elektrický valcový mlyn od rožňavského staviteľa Nándora Szilvássyho. Po znárodnení sa mlyn stal skladom obilnín. V časti objektu fungovala parketáreň. V ďalšom objekte bol kultúrny dom Plešivca. V ďalšom napríklad závodná kuchyňa. Najstaršiu éru železníc, keď ešte fungoval parný pohon, dodnes pripomína vežový vodojem, jeden z najhodnotnejších na Slovensku.“

ŽSR pre TASR potvrdili, že začali s administratívnou prípravou prípadnej asanácie objektov pri železničnej stanici v Plešivci, ktoré sú v zlom stavebno-technickom stave.

„Nosné prvky budov neplnia statickú funkciu a hrozí ich zbortenie. Budovy nie sú momentálne využívané pre prevádzkové potreby ŽSR, a teda náklady na správu uvedeného objektu sú pre ŽSR neefektívne,“ vysvetlila riaditeľka odboru komunikácie a marketingu ŽSR Vladimíra Bahýlová.

Dodala tiež, že objekty nie sú súčasťou pamiatkového fondu, nie sú evidované ako nehnuteľné národné kultúrne pamiatky a nenachádzajú sa ani v pamiatkovom území. Práve preto sa môžu oficiálne zbúrať alebo tiež upraviť na nové využitie.

Ide to aj bez búrania

Čierne diery však poukázali na prípad, že to ide aj bez búrania. Pod taktovkou ŽSR prebehla v roku 2020 až 2022 komplexná rekonštrukcia industriálnej budovy trakčnej meniarne v Hornom Smokovci vo Vysokých Tatrách, ktorá bola spojená s popradskou elektrárňou vysokonapäťovým vedením.

Budova je pekným príkladom industriálnej stavby z obdobia secesie a dodnes svojou atmosférou pripomína čas, kedy sa na Slovensku vyvíjala priemyselná architektúra. Objekt stále slúži svojej pôvodnej funkcii meniarne napätia elektrického prúdu pre potreby elektrickej železničnej dopravy. Táto stavba však je v registri národných kultúrnych pamiatok.

Najlepšie by bolo, ak by sa aj komplexu budov našlo v Plešivci nové využitie, zatiaľ to však nádejne nevyzerá. Ľudia v petícii preto požadujú minimálne zakonzervovanie objektov, čo by vyriešila napríklad oprava strechy i uzavretie vstupov do jednotlivých budov. O nedostatku financií sa zrejme ako o dôvode hovoriť nedá, keďže železnice chcú vynaložiť nemalé prostriedky na ich demoláciu.

Zatiaľ nie je nič rozhodnuté a štátne železnice ešte zmluvu o búraní nepodpísali. Železnice zatiaľ sľubujú, že preveria prípadnú možnosť predaja či prenájmu majetku. Otázne je, ako do procesu zasiahnu hlasy ľudí bojujúcich za záchranu týchto historických stavieb. Isté však je, že na Slovensku už veľa zachovaných objektov z čias industriálnej éry neostáva.