Má evokovať vtáka uprostred letu. Hosseiniho študentský domov je srdcom univerzity

Uprostred kampusu Embry-Riddle Areonautical University (ERAU) v mestečku Dayton Beach na Floride sa usadil veľký biely vták. Expresívna stavba slúži ako „domov mimo domova“ pre všetkých mladých, ktorí sa pustili do štúdia letectva, kozmonautiky, dizajnu a fyziky.

Ateliér ikon.5 architecs sa špecializuje na verejné priestory, inštitúcie aj školy a s viac než 100 oceneniami patrí medzi významné a uznávané kapacity v USA. Projekt vznikol v súťaži návrhov vyzvaných ateliérov. Predchádzajúca budova bola na aktivity študentskej ligy už primalá a zasta- raná. Nevyhovovala ani kapacitne, ani neladila s geniom loci univerzity zameranej na inovácie.

Inšpirácia architektov je jasná na prvý pohľad – evokuje vtáka uprostred letu, rozprestreté krídla, „extraterestriálne“ plavidlo vystrihnuté zo sci-fi. Je to stelesnenie univerzity, ktorá sa venuje lietaniu. „Do ocele, betónu a skla sme pretavili odvahu a túžbu po objavoch,“ hovoria architekti v oficiálnej správe k projektu.

„Chceli sme vytvoriť budovu, ktorá by podporila ducha tejto jedinečnej univerzity a mohla sa stať jej emblémom,“ dodávajú. Mimochodom, študenti ERAU sa medzi sebou nazývajú Eagles – Orli. Univerzita má viac ako 130 000 študentov na celom svete. Okrem floridského kampusu sídli aj v Arizone.

Athenaeum

A teraz z pragmatickejšieho pohľadu: budova sa nazýva student union, čo by sme do slovenčiny doslovne preložili ako študentské odbory, no domov je presnejšie pomenovanie. Na podlahovej ploche viac ako 16 000 m² sa nachádzajú študovne, klubovne, spoločenské aj eventové priestory, kancelárie študijných a kariérnych poradcov, kantíny a univerzitná knižnica.

Oddychové priestory, jedálne a zasadačky sa ovíjajú okolo impozantného trojpodlažného átria, zakončeného zasklenou strechou. Citlivé a premyslené usporiadanie jednotlivých funkcií vytvára živý dynamický priestor, v ktorom zároveň vznikajú ostrovčeky pokoja na sústredené štúdium. Na prvom podlaží je umiestnený eventový priestor s maximálnou kapacitou 900 ľudí.

Na najvyššom podlaží sídli univerzitná knižnica. Terasa na druhom podlaží ponúka študentom pohľad na priľahlú pristávaciu dráhu letiska Daytona International Airport a v diaľke až na štarty vesmírnych rakiet z Kennedyho vesmírneho strediska na Cape Canaveral, vzdialeného 120 km.

Oceľové srdce

Zázemie nevyhnuté na kvalitné fungovanie študentského života dostalo inšpiratívnu podobu, premyslenú do posledného detailu. „Je to ikonická stavba kampusu, ktorá je pre nás viac ako len architektonický skvost,“ hodnotí Barry Butles, rektor Embry-Riddle, „je to srdce nášho študentského života.“

Srdce študentov letectva a kozmonautiky dostalo formu z ocele. Zakrivená sklonená strecha, evokujúca zakrivenú dráhu vtáčieho letu, poskytuje tienenie pred ostrým floridským slnkom. Odkryté vertikálne výstuhy zas pripomínajú perie a sú to konštrukčné prvky, ktoré istia zakrivenú strechu pred zdvihnutím pod vplyvom vetra, najmä kvôli odolnosti proti hurikánu.

Veľké odkryté dvojité oblúky, ktoré obopínajú exteriér, podopierajú zvislé strešné vzpery v previse tienenia a označujú hlavné vstupy do budovy. Odhalený 60 metrov dlhý zakrivený oceľový oblúk pretína stred budovy a podopiera sklenenú strechu, čo umožňuje študentom letectva pozerať sa smerom k oblohe, aj keď sú vnútri.

Architektonicky exponovaná konštrukčná oceľ budovy (AESS) je neoddeliteľným dizajnovým prvkom a pomáha vytvárať estetiku exteriéru aj interiéru. Okrem toho je to materiál, s ktorým budú študenti pracovať väčšinu svojej kariéry.

Zvuk budúcnosti

Keďže bola budova dokončená v roku 2019, spĺňa aj ekologické nároky svojej doby. Všetka dažďová voda je odvádzaná zo strechy do jazierok uprostred kampusu. Biela plocha strechy pomáha odrážať slnko a jej poloha vzhľadom na štedro zasklené strešné časti je navrhnutá tak, aby zatienila najostrejšie poludňajšie slnko.

Biela plocha má taktiež dostatočne presvetliť budovu, čím znižuje požiadavky na spotrebu elektrickej energie. O umelé osvetlenie sa stará inteligentný systém automaticky upravujúci intenzitu. Použité materiály boli vyberané tak, aby sa v budúcnosti dali recyklovať, možno aj samotná oceľová konštrukcia napokon skončí na krídlach vesmírnej lode.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 10/2020.