Martin Bergmann: Sme ako rocková kapela

Čítala som jeden z vašich výrokov: „Dizajn je vyjadrením ľudských túžob a obáv. Svoju silu čerpá z kolektívneho podvedomia ľudstva.“ Čo konkrétne tým myslíte?

Poznáte tú fotografiu interiéru lietadla, kde je zachytené číslovanie sedadiel: desať, jedenásť, dvanásť… – a trinástka chýba? To je asi celkom dobré znázornenie ľudských obáv. Dizajn vzniká práve niekde medzi našimi obavami a želaniami. Vieme stavať lietadlá, naša kultúra je schopná vytvoriť také hi-tech predmety, ako sú počítače a roboty, ale svojich strachov sa zbaviť nevieme. Preto radšej v lietadle rad číslo trinásť neoznačujeme. Väčšina ľudí má v lietadle strach – to je normálne, ľudské. No neoznačiť trinásty rad je už divné. Ale to sme my, to ste vy. A to je tak trochu aj odpoveď na vašu otázku, vysvetlenie tej vety. 

Má to určitú súvislosť s rituálmi? Často ich vo vašich textoch spomínate…

Nie, skôr ide o to, odkiaľ dizajn vyviera. Z tých obáv a prianí. A dizajnér sa musí vedieť pohybovať medzi oboma. Rituály predstavujú pre nás určité pohyby, ktoré sú vždy spojené s obrazom a sú veľmi hlboko v našom podvedomí. My tieto obrazy, príbehy a aj mýty hľadáme. Z tohto základu sa potom odrážame pri diskusiách o produkte, na ktorom začíname pracovať – o novom interiéri, novej vani, novej pohovke. Radšej komunikujeme priamo s firmami, ktoré tento náš spôsob práce takisto oceňujú. Vždy si totiž urobíme čas, aby sme prišli na to, čo nám naozaj vyhovuje. Firmy potrebujú priemyselný dizajn. A my radi kombinujeme priemyselný dizajn s ručnou prácou. Teda tak rituály, ako aj praktické záležitosti. 

Veľmi sa mi páči myšlienka výskumu. Vypytujete sa ľudí? Ako žijú, ako používajú predmety?

Samozrejme. A venujeme tomu veľa času a peňazí. Výskum je dôležitý hlavne pre nás a potom tiež pre našich klientov. Sú to naše batérie. A batérie potrebujú energiu. Tou sú, žiaľ, peniaze (smiech). Je však pre nás veľmi dôležité čítať, chodiť do knižníc, hľadať na internete, počúvať príbehy iných ľudí. Hľadáme po celom svete. A až potom si spresňujeme, čím by sme sa mohli zaoberať. Je to činnosť, ktorá sa týka skôr budúcnosti. Aby sme ale mohli ísť dopredu, musíme sa vrátiť. Rešpektovať to, čo už človek vytvoril, a tiež to, čo ešte vytvorí. 

Zaujíma vás reakcia užívateľov na veci, ktoré ste navrhli? 

O to sa starajú najmä firmy. A máme dobrú skúsenosť. Väčšina našich návrhov je – myslím si – dosť úspešná. Skôr ako sa pustíme do práce, veľa diskutujeme. Zaberie to dosť času, ale výslednému produktu aj firme sa to vyplatí. Možno, že iní dizajnéri s tým nestrávia toľko času a neminú toľko peňazí na prípravu pred samotnou tvorbou. Na vytvorenie dizajnu, ktorý bude hitom, neexistuje žiadny návod. Pracujeme. A pracujeme húževnato. Nezabúdame však ani na poéziu. Dizajn je pre nás poetickým odvetvím. Z toho vychádzame. 

Máte nejaký svoj obľúbený „dizajnový“ film?

Mám veľmi rád staré filmy. Všetky žánre – sci-fi aj romantiku. Je ich veľa a je ťažké nejaký menovať. Možno Golem. Metropolis. Tretí muž. Alebo aj staré francúzske filmy.

Detail interiéru Armani v Hongkongu.

Ste traja. Ako vyzerá vaša spolupráca?

Sme ako rocková kapela. 

Často a veľa sa hádate…?

Naše spoločné diskusie, hľadanie a navrhovanie – to všetko je ako robiť hudbu, vytvárať zvuky. Niekedy, keď celý deň pracujeme, sme potom večer prekvapení. Výsledok je fascinujúci. Človek sám osebe by k takému výsledku nedošiel. A príbeh pokračuje aj vo chvíli, keď ho ukážeme firme. Všetky veci robíme spoločne: diskutujeme, navrhujeme, hľadáme. A jeden z nás sa neskôr stará o komunikáciu s firmou. Takto pracujeme. 

Ste priatelia aj v osobnom živote?

Áno, sme dobrí priatelia. A naše ženy sú dobré priateľky. Vo Viedni nás poznajú ako rodinu Eoos. 

Prirovnali ste sa k rockovej kapele. Máte tiež tendencie venovať sa sólovej dráhe, ako je to v prípade niektorých rockových kapiel zvyčajné? Prešli ste si takouto krízou?

Nie. Vydať sa na sólovú dráhu ako dizajnér je vždy veľká lož. Dizajn sa nikdy netýka iba jedného človeka. Nie sme v renesancii. Tam bol jeden významný umelec a za ním pracovalo päťdesiat ľudí. Tou hviezdou však bol on. Dnešný dizajn je tiež spojený s množstvom ľudí. Ale nie je to systém hviezd. Spolupracujeme s mnohými odborníkmi. Potrebujeme ich tak, ako potrebujeme prínos každého z nás a našich priateľov. Dizajn znamená, že okolo je vždy veľa ľudí. Toto je súčasný spôsob práce. 

Je vo Viedni ťažké založiť si vlastné dizajnérske štúdio?

Bolo to ťažké. No nejde o to, kde začínate. Rovnako ťažké je to v Miláne, v Rio de Janeiru či kdekoľvek inde. Po škole sme sa rozhodli rozbehnúť vlastné veci. Prvých päť rokov sme nemali nič. Žiadnu prácu a žiadne peniaze. Keby sme vedeli, aké to bude, nikdy by sme sa do dizajnu nepustili. Musíte byť veľmi naivní, aby ste do toho šli. 

Teraz si už môžete projekty vyberať…

Áno, teraz už si môžeme vyberať. 

Aké máte pri výbere kritéria?

Sú dve. Po prvé, nepracujeme s veľkým množstvom firiem. Ak s niektorou nadviažeme spoluprácu, je pre nás dôležité, aký dôraz kladie na firemnú kultúru a na ekológiu. Firma by sa mala správať zodpovedne vo vzťahu k produkcii a tiež k ľuďom. Máme to šťastie, že firmy, s ktorými robíme, sú vo svojom odbore najlepšie. Druhé kritérium je možnosť pracovať dlhodobo. Keď za nami príde spoločnosť s objednávkou, musí to byť z odboru, ktorý je pre nás nový. Ak by chceli niečo, čo by sme mohli navrhnúť aj pre našich súčasných klientov, odmietneme. Alebo keď príde firma a povie – dáme vám objednávku na jeden kus. Taktiež odmietneme. Lebo energia, ktorú do toho musíme vložiť, je priveľká. Pochopiť spoločnosť a presadiť jej vízie na trhu – to chce viac ako jeden výrobok. Nanešťastie vieme, čo znamená robiť jeden výrobok. 

Boli ste spokojní so spoluprácou s Duravitom?

Veľmi. Pretože u nich máme priestor na prácu, ktorý by sa dal nazvať poetický. Majú už Sieger dizajn, pracovali s Phillipom Starckom. Ale aj popri takýchto osobnostiach nám dali možnosť, dali nám objednávky – to všetko s veľkým rešpektom. Máme pocit, akoby sme boli doma alebo na návšteve u priateľov. A to je pre nás podstatné. Sme totiž veľmi plachí (smiech). 

Ako konkrétne sa poézia odráža vo vašej práci?

V prípade vane Sundeck sme napríklad mysleli na pojem vzácnosti. Máte misu a vodu, ktorú v nej chcete uchovať. A ak máte niečo cenné, chcete to uzavrieť, chcete to chrániť. Táto malá úvaha, to je pre nás poézia. S týmto na zreteli sa rozprávame o rituáloch, nádobách a misách. Tak po stránke duchovnej, ako aj po praktickej. Napríklad na juhu Talianska uzatvárali karafy s vodou drevenou pokrievkou. Dáva to zmysel, lebo tam je voda vzácna. Preto ju chceli chrániť. A takýmito krôčikmi, s takýmito malými príbehmi sme vytvorili Sundeck. Niekedy je však inšpirácia poéziou tichšia – horšie alebo ťažšie rozpoznateľná. 

V  Sundecku ste chceli ochraňovať vodu. Chránite aj vaše nápady? Aby ste predišli plagiátorstvu?

Máme asi desať patentov, ale pokiaľ pracujete s veľkou firmou, tá sa o ochranu postará sama. Keď narazíme na malú, neznámu firmu, ktorá kopíruje naše nápady, je to na jednej strane pre nich hanba, ale česť pre nás. Keď pracujete s dobrou firmou a máte dobré nápady, ste silní. A tým, ktorí vás kopírujú, sa môžete smiať.  Máte svojich obľúbených súčasných dizajnérov? Dizajn je pre nás úžasný, pretože každý dizajnér má možnosť odpovedať na otázku, čo je dizajn, svojou prácou. A existuje toľko odpovedí, koľko je dizajnérov. My máme radi tých, ktorí majú dobré odpovede.

              
Martin Bergmann sa narodil v roku 1963 v Lienzi, Gernot Bohmann v roku 1968 v Krieglachu a Harald Gründl sa v roku 1967 vo Viedni. Všetci traja študovali na vysokej škole umelecko-priemyselnej vo Viedni. V roku 1995 založili EOOS. V oblasti interiérov pracoval EOOS pre Adidas či Giorgia Armaniho. V oblasti dizajnu predmetov spolupracuje so spoločnosťami Duravit, Matteograssi, Montina, Moroso, Walter Knoll, Zumtobel, Red Bull či Keilhauer. Ateliér získal viac ako štyridsať ocenení, vrátane prestížnej Italian Compasso d´Oro z roku 2004 za sériu Kube. V súčasnosti EOOS pracuje na návrhu kuchyne, sérii sedacieho nábytku pre Walter Knoll, otáčacej kancelárskej stoličke pre severoamerickú Keilhauer či na svietidlách pre Zumtobel.

Hana Roguljič
Foto: z archívu EOOS (Paul Prader, Bruno Klomfar, Duravit, Adidas, Zumtobel Staff, Armani, Matteograssi, Red Bull)