Masarykova kolónia obytných domov pre bankových úradníkov v Košiciach

Josef Polášek, žiak Pavla Janáka a raný spolupracovník Bohuslava Fuchsa, patrí medzi najvýznamnejších československých avantgardných architektov. Pochádzal z chudobných pomerov moravského Slovácka a vo svojej tvorbe sa preto vo veľkej miere zameral na riešenie typologických druhov stavieb so sociálnym poslaním. Realizácie školských budov a mestských obytných súborov pre chudobných patrí v danej oblasti medzi špičkové výkony nielen českej, ale aj európskej medzivojnovej architektúry. Novela zákona z roku 1930 prijatá na podporu výstavby domov s lacnými bytmi umožnila Poláškovi odštartovať svoju samostatnú tvorivú dráhu v troch veľkých realizáciách: funkcionalistické sídlisko v Brne pri Vranovskej (1930 – 1931) a Skácelovej ulici (1931 – 1932) a súbežne kolónia obytných domov pre bankových úradníkov v Košiciach (1930 – 1931), ktorá vychádzala z princípov kolektívneho bývania.

Táto moderná kolónia obytných domov bola postavená v priebehu jedného roka ako družstevná akcia pre 48 rodín bankových úradníkov českých, slovenských a maďarských bánk v Košiciach. Urbanistické riešenie celej kolónie tvorí čiastočne uzatvorený blok štvorpodlažných objektov, ktoré sa nachádzajú v príjemnej lokalite vzdialenej niekoľko minút na sever od centra mesta. Jednotlivé, na seba nadväzujúce sekcie sú usporiadané do tvaru písmena U. Podjazdy situované výhodne v nárožiach bloku umožňujú prístup do rozsiahleho vnútorného dvora, kde bol pôvodne postavený bazén, detské ihrisko a záhradky pre obyvateľov obytnej kolónie.

Spolu je tu dvadsaťjeden trojizbových, dvadsaťjeden dvojizbových, šesť štvorizbových a päť jednoizbových bytov. Ústredné vykurovanie, studená a teplá voda, spoločné práčovne, centrálna správa a spoločné strešné terasy boli novinkami, ktoré priniesli programovo presadzované výhody kolektívneho bývania.

Byty majú moderné delenie priestoru na dennú a nočnú časť, pričom kúpeľňa je priradená k spálni. Jadro dispozície bytu tvorí ústredná hala, väčšie byty majú prechodnú obývačku. Ideálna je orientácia k svetovým stranám: príslušenstvo a spálne sú orientované do tichého dvora, obývačky, pracovne a zimné záhrady do ulice. Samostatné splachovacie WC v dennej časti je riešené hygienickým filtrom.

Základnú nosnú konštrukciu jednotlivých obytných krídel tvorí murovaný dvojtrakt pozdĺžneho nosného systému, priečne vystužený schodišťovými stenami. Vyľahčením strednej steny možno sledovať snahu architekta o maximálne uvoľnenie dispozície od konštrukcie. Vnútorné murivo je vyľahčené vstavanými skriňami a nikami. Priečky medzi bytmi sú zdvojené, stropná konštrukcia je železobetónová trámová. Budovy uzatvárajú ploché strechy s terasami, kde sa pôvodne navrhovala bohatá zeleň. Terasy, ktorými sa dal prejsť celý objekt, boli kryté aj otvorené, vybavené sprchami a letným sedacím nábytkom.

Priestorovo-objemová skladba celého súboru sa vyznačuje funkčnou jednoduchosťou tvarov, optimálnymi proporciami architektúry na bývanie, s dynamickým náznakom vertikálneho členenia jednotlivých krídel presklenými schodiskovými hmotami nad jednotlivými vstupmi.

Formálne strohý, až asketický prístup, pracujúci s vyváženými proporciami, rátajúci s hrou tieňov vrhaných na biele fasády však u autora nikdy neklesol k chladnému stereotypu. Pri navrhovaní obytného bloku prevážil nad okázalou prezentáciou luxusu architektov striedmy postoj k forme aj napriek tomu, že stavba bola projektovaná so zámerom vytvoriť luxusné moderné bývanie pre vysokú spoločenskú vrstvu.

Masarykova kolónia obytných domov pre bankových úradníkov v Košiciach je národnou kultúrnou pamiatkou a súčasne je zaradená do zoznamu medzinárodnej organizácie na ochranu modernej architektúry DOCOMOMO.

Josef Polášek – narodil sa 27. marca 1899 v Boršově pri Kyjove. Kvôli prvej svetovej vojne, ktorej bojov sa priamo zúčastnil, maturuje na Štátnej priemyslovej škole staviteľskej v Brne až v roku 1921. V tom istom roku začal študovať na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe v špeciálnej škole architektúry u architekta prof. Pavla Janáka. V roku 1925 na odporúčanie tohto pedagóga získal prácu v projekčnej kancelárii mestského stavebného úradu v Brne. V októbri roku 1929 sa zúčastnil II. medzinárodného kongresu modernej architektúry CIAM vo Frankfurte nad Mohanom s témou „najmenší byt“. J. Polášek sa roku 1930 spolu s B. Fuchsom a J. Krohom stal aktívnym členom architektonickej sekcie Ľavej fronty. Popri tvorivej práci v ateliéri priebežne sledoval európske i architektonické dianie, aktívne sa zúčastnil domácich aj zahraničných výstav. V roku 1935 bol ocenený diplomom za účasť na medzinárodnej výstave v Bruseli. Na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v modernom živote v Paríži v roku 1937 získal zlatú medailu. Od roku 1938 sa vo svojej tvorbe intenzívne venoval urbanizmu, neskôr regionalizmu. Od roku 1945 sa jeho zdravotný stav rapídne zhoršil. V decembri 1946 zomrel v Brne na tuberkulózu.

Ing. arch. Adriana Priatková
Foto: autorka

Článok bol uverejnený v časopise ASB.