Materiály a farby v interiéri

Steny sú spolu so stropom a podlahou najväčšie plochy v miestnosti, logicky teda výrazne ovplyvňujú jej atmosféru – svojím povrchom, použitým materiálom aj farbami i vzormi. V súčasných návrhoch interiérov prevažuje štýl ľahkého funkcionalizmu, ovplyvneného miestnou tradíciou a národnými zvyklosťami, čo vplýva aj na farebnosť i použitie materiálov nielen v európskych, ale aj našich interiéroch. Zo Škandinávie prichádza trend preferujúci prírodné materiály, farby v tónoch nugátu, smotany, škorice, zeleného hrášku aj olív s hnedou farbou dreva a mliečnej čokolády.

Výrazný je aj vplyv neobaroka, ktorý dopĺňa retrospektíva 60. a 70. rokov minulého storočia; znovu ožívajú výrazné farebné kvetinové alebo abstraktné vzory spolu s geometrickými motívmi, to všetko v sprievode zlatých či strieborných detailov. Vítané sú tiež kontrasty: modrá v kombinácii s bielou, čierna s ružovou a nesmieme zabudnúť ani na tradičnú dvojicu čiernej s bielou, ktorá sa vyníma najmä v pocitovo chladných interiéroch s množstvom kovu a skla. Kontrastne sa kombinujú aj rôzne druhy a štruktúry materiálov: kameň so sklom, kov s drevom, hladké povrchy so štruktúrovanými, vysoký lesk s matom. V rýdzo modernom interiéri prevažuje strohá jednoduchosť, protipólom je už zmienený až prehnane dekoratívny neobarok.

Farby a ich vplyv

Farby na nás pôsobia svojou bezprostrednosťou. Stimulujú ľudskú psychiku a nálady, no na každého pôsobia individuálne. Pri ich výbere nenačúvajme módnym trendom, ale predovšetkým vlastným pocitom – a v tom prípade tu žiadne všeobecné zákony neplatia.

Ako všetci vieme, rozlišujeme farby základné a doplnkové. Základné farby sú: žltá, červená a modrá, ich vzájomnými kombináciami vznikajú farby doplnkové. Biela, sivá a čierna sú tvorené celým spektrom farieb – ide o takzvané neutrálne farby. Ako osvedčené sa odporúča prijať tradičné poňatie harmónie, podľa ktorého sa farby navzájom doplňujú: napríklad modrá a oranžová, žltá a fialová či červená a zelená vyvolávajú príjemné pocity. Rovnako pôsobí aj kombinácia dvoch farieb rovnakého tónu, ale s rôznou sýtosťou – napríklad svetlozelená so sýtou zelenou, červená s ružovou. Napätie znižujú aj kombinácie neutrálnych aj pestrých farieb: čiernej, sivej alebo bielej s modrou, žltou či zelenou.

Omietkový evergreen

Výber vhodnej farby je pri ladení interiéru iba základným krokom, jej konkrétny odtieň a pôsobenie ovplyvní tiež štruktúra a typ povrchu stien, ktorými sa vybrané odtiene v interiéri prezentujú. Najpoužívanejším materiálom pre interiérové povrchy je omietka. Súčasné omietky, maľby a nátery sa vyznačujú rôznorodosťou povrchov, ľahkou aplikovateľnosťou a tiež návratom k tradičným postupom a materiálom. Bežným stenovým povrchom je vápenná alebo sadrovápenná omietka, ktorá môže byť drsná či hladená. Farebnosť a vzorkovanie sa zväčša riadia aktuálnymi módnymi štýlmi. Oživiť túto omietku môžeme nielen farebne, ale napríklad aj kombináciou s dekoratívnou omietkou. Jej vzhľad závisí od hrúbky a veľkosti zŕn plnidiel a tiež od ­spôsobu nanášania – murárskou lyžicou, reliéfnymi valčekmi, stierkou či rôznymi hladidlami. Čím sú zrnká väčšie, tým plastickejšiu omietku vytvoríme. Výtvarný kontrast v tomto prípade zintenzívni tónovanie povrchu steny – rovnaká farba vyzerá inakšie na drsnom alebo hladkom povrchu.

Priemyselný štýl

V moderných interiéroch, nachádzajúcich inšpiráciu v priemyselnej architektúre, sa viacej používajú neomietané materiály alebo omietky bez maľby a štuky, takzvané tvrdé omietky s charakteristickým, farebne nesúrodým vzhľadom surového, neupraveného cementu, buď drsnejšie, alebo hladené s voskovaným povrchom. Svoje miesto má v obytnom interiéri aj pohľadový betón, povrch ktorého môže byť hladký alebo so štruktúrou textílie, dreva a podobne. Priaznivci ekologickej architektúry začali znovu používať hlinené omietky, ktoré majú priaznivý účinok na mikroklímu v miestnosti. Môžu byť povrchovo upravené, veľmi často sú však ponechané vo svojej prírodnej podobe. Do tejto kategórie môžeme zaradiť aj marockú štuku, teda omietku so špeciálnym zložením vo farebných odtieňoch od bielej po sýto zemitú farbu. Ide o tradičnú technológiu úpravy omietky, výsledkom ktorej je vzhľad mramoru. Obklady vo vlhkých priestoroch môže nahradiť tiež vrstvená omietka vytvorená metódou encausto, pomocou ktorej docielime, že stena vyzerá ako z kameňa alebo pieskovca.

Keramika v obývačke

Súčasný uvoľnený dezénový štýl umožňuje použiť v zásade akékoľvek materiály, dokonca neplatia ani mnohé nepísané pravidlá, ako napríklad to, že obkladačky patria výhradne do kúpeľne alebo do kuchyne. Nové výrobné technológie aj materiály dávajú šancu využiť tradičné produkty nezvyčajným spôsobom. Napríklad veľkoplošné keramické obklady či kombinácie ich rôznych rozmerov vyzerajú zaujímavo aj v obývačke – môžu to byť prírodné farebné odtiene, ako napríklad cotto, alebo luxusný vysoký lesk a výrazná sýta farebnosť; takýmto obkladom možno opticky oddeliť časť miestnosti, napríklad luxusný jedálenský kút, prípadne zvýrazniť spoločenský priestor a podobne. Najmä v tomto prípade je ovplyvnenie farby štruktúrou povrchu aj materiálom veľmi markantné.

High-tech, teda predovšetkým sklo a kov

V high-tech interiéroch sa dobre uplatní kov, kameň alebo sklo. Kovom v tomto prípade nerozumieme iba nehrdzavejúcu oceľ; často sa využíva okopný plech, a to nielen pre nižšiu cenu, ale aj na dokreslenie technického charakteru priestoru. Kovovým plechom sa môžu obkladať stĺpy v miestnosti, zvýrazniť časti stien, možno ho doplniť drôtenými priestorovými objektmi, prípadne časť priestoru ozvláštniť výtvarnou aplikáciou. Na stenu sa môže lepiť, pripevňovať pomocou líšt alebo na dosiahnutie kontrastu jednoducho použijeme na pripevnenie klince.

Sklo je znovu objaveným materiálom modernej epochy. Takzvaným technickým tvrdeným sklom sa obkladajú fasády domov, v bytoch nahradzuje tento typ skla celé murované steny, využíva sa ako pochôdzny alebo predelový materiál. Čoraz častejšie sa využíva na obkladanie stien – nie vo forme veľkých klasických dlaždíc, ale v podobe veľkých dosiek so šírkou asi jeden meter, ktoré sa pripevňujú na stenu v súvislých pásoch. Tak možno obložiť celú stenu alebo iba jej časť, a to v akejkoľvek miestnosti bytu. Nezabudnime, že výsledný dojem výrazne ovplyvňuje zvolená farebnosť.

Drevo i kameň

Drevený obklad stien mal vždy svoju praktickú (zateplenie) aj estetickú funkciu. Do priestorovo veľkorysých interiérov sa dnes odporúčajú obklady kazetové alebo doskové, lebo iba vtedy vynikne ich vzor a plastickosť. Veľmi dobre vyzerá taký interiér aj s kazetovým stropom. Obklad z palubovky sa odporúča v tom prípade, ak chceme zakryť celú stenu. Pri výbere materiálu vyberáme rastené drevo aj dosky na báze dreva s dyhou s výraznou textúrou. Kameň je efektný materiál, ale ako obklad veľkých plôch sa využíva minimálne, a to nielen pre svoju pomerne vysokú cenu. Ide o veľmi dominantný materiál, ktorý najlepšie vynikne vo veľkom priestore. Najčastejšie sa používajú pieskovec, opuka alebo mramor, v luxusných interiéroch môžeme vidieť aj leštenú žulu. Tá je veľmi ťažká, preto ju treba na stenu dobre upevniť, čo nie je spravidla možné bez priznania upevňovacích prvkov.

Dana D. Daňková
Foto: archív spoločnosti Hülsta, Bart Maiorana, Soňa Sadloňová