Matrix času a priestoru. Dom v Modre vychádza z minulosti, žije v súčasnosti a berie ohľad na budúcnosť

Z priameho centra rušnej ulice medzi panelákmi v Modre sa pár krokmi dostanete do uličky, ktorá pripomína malebné dedinky Talianska. Rodinný dom vás prenesie do iného časopriestoru a mentálneho nastavenia.

Akoby šibnutím čarovného prútika zabudnete na svet, v ktorom ste boli pred pár minútami. Už samotná cesta k domu v Modre napovedá, čo vás čaká ďalej. Je až neuveriteľné, aké pocity vo vás dielo vyvolá. Rekonštrukcia domu mala byť investičným zámerom. Ale ako to už býva, niekedy vám „osud“ ponúkne lepšie riešenie.

„Vytvoriť štruktúru nových vzťahov tak, aby sme nenarušili genialoci, bola výzva. Pri snahe zachovať čo najviac sme v niekoľkých častiach procesu doslova hrali pomyselnú šachovú partiu,“ začína svoje rozprávanie ešte pred vstupom na parcelu pozemku architektka Jana Konečná.

Matrix času a priestoru

Tvorcovia sa hneď od začiatku nechali naplno viesť silnou intuíciou. Keď pochopili všetky otázky samotného miesta, začali hľadať odpovede. Bez nich by sa mohli, no nechceli pohnúť ďalej. Našli ich až po roku rozhovorov, stretávaní s profesistami a rozpravách na úradoch, kde našťastie našli pochopenie i podporu. Miesto malo svoje limity a nebolo ich málo.

Pre rodinný dvojdom však boli úžasnou sondou do histórie daného miesta, života ľudí, ale aj kvalitným prieskumom budúcej tvorby, ktorú výrazne ovplyvnili. Limity určili presný, nenásilný, prirodzený smer, akým sa majú tvorcovia pri navrhovaní uberať.

„Miesto je časopriestorový matrix s množstvom neviditeľných dopovedaných aj nedopovedaných vzťahov, ktoré nás vždy vyzývajú ku komunikácii, či už na úrovni geografickej, fyzikálnej, štrukturálnej, alebo samotnej spoločenskej a v rovnakej miere aj na úrovni modifikovateľnosti živého ekosystému, ktorého sme súčasťou. Z tohto dôvodu môže byť intuícia pri vystavaní konceptu silným komunikačným prostriedkom. Práve ona kladie otázky a navádza nás na odpovede. Na zodpovedanie otázok je nevyhnutné vybudovať nové vzťahy, v ktorých sa rovina „intuície“ pretransformuje do roviny živej enumeratívnej kombinatoriky, a tá nastaví limity, resp. hranice konceptu. Nakoniec tvorca zistí, že hmotu vôbec nemusí vymýšľať. A to je po dlhom pátraní veľmi oslobodzujúce,“ rozpráva architekta.

S ohľadom na históriu

Dvojdom sa skladá z architektonicky i dispozične odlišných objektov tvorených na rovnakom filozofickom princípe. Prvý rodinný dom s jedným nadzemným podlažím a podkrovím bol plánovaný ako rekonštrukcia. Hlavný vstup do objektu je situovaný na západnej fasáde a vedie cez otvor v kamennom múre, respektívev pôvodnom modranskom opevnení tiahnucom sa pozdĺž oboch objektov.

Vstup je jediný možný vzhľadom na pamiatkové posúdenie. Nie je teda nový, ale nadväzuje na pôvodný vchod do domu. Aj tvaroslovie južnej a východnej fasády bolo obnovené podľa pôvodného. Nová severná fasáda má dve okná a balkónové dvere. V podkroví sa nachádzajú dve nové strešné okná.

Vychádzajúc z histórie, je strecha navrhnutá ako škridlová. Objekt je vybavený pieckou napojenou na komín. Aj ona sa nachádza na pôvodnom mieste z dávnej minulosti. Na 1. nadzemnom podlažíje vstupný priestor, kuchyňa s jedálňou a zaňou je umiestnená komora, toaleta a obývacia izba.

Aj tu architekti vychádzali z pôvodného dispozičného riešenia. Z priestoru kuchyne vedie zalomené drevené schodisko do obytného podkrovia, kde sú dve izby s kúpeľňou. V minimalistickom priestore kuchynesa nachádza pozdĺžne pevné zasklenie, cez ktoré je viditeľná modranská hradba vybudovaná už v roku 1610.

Základy minulosti ako nová identita

Druhý rodinný dom je kompletná novostavba tvorená s maximálnym ohľadom na históriu pôvodného modranského domu. Je navrhnutý ako ľahká stavba – drevostavba.

Dom spĺňa podmienky nízkoenergetického domu, má difúzne otvorenú konštrukciu a zelenú strechu s extenzívnou zeleňou. Fasádne tvaroslovie je zvolené z dreveného obkladu. Aj pri tejto stavbe využili architekti do poslednej bodky lokálne materiály.

„Vytvoriť štruktúru nových vzťahov tak, aby sme zachovali genialoci, bola výzva.“

Do domu sa vchádza zo severnej strany pozemku. Vstupuje sa do predsiene vybavenej toaletou. Predsieň sa napája na hlavný obytný priestor kuchyne a jedálne spojenej s obývacou izbou. Tá má na západnej strane navrhnutý ďalší výstup na súkromnú terasu.

Na konci obývacej izby je zalomené drevené schodisko vedúce do podkrovia, kde sa nachádzajú dve izby a toaleta. V priestore domu sú takisto navrhnuté pevné zasklenia, cez ktoré je krásne viditeľný pôvodný kamenný múr.

Neviditeľný dom

Novotvar bol čisto koncepčná vec. „Nechceli sme vytvoriť niečo, čo nevieme, ako v minulosti vyzeralo. Pracovali sme však s odkazom histórie, stavali a dopĺňali koncept, na jej základoch istým spôsobom vytvárali inú identitu. Zámerne sme nechceli vybudovať umelú kópiu. Vytvorili sme teda klasickú dedinskú schému – dom a stodolu. V spolupráci s pamiatkovým úradom sme navrhli dom, ktorý vychádza z minulosti, žije v súčasnosti a berie ohľad na budúcnosť,“ vysvetľuje architektka.

Novonavrhnutý objekt tak svojím architektonicko-krajinným riešením dokonale zapadá do koloritu malebnej uličky a ducha miesta. Akoby tu stál od nepamäti. Nesie v sebe minulosť, súčasnosť i budúcnosť.

„Zámerne sme nedali na drevo tvrdú, viditeľnú povrchovú úpravu. Chceli sme, aby spolupracovalo s časom, aby ho objali rastliny a celý ,zarástolʻ, stal sa neviditeľným. Miesto tak zostane také, ako bolo kedysi. Hmota je živá a časom bude zrieť ako víno,“ dodáva na záver architektka Janka Konečná.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 7-8/2022