Meandrujúci Kozorožec v blízkosti Rýna

Zvláštnosť tejto novostavby s červenými sklenenými panelmi spočíva najmä v koncepcii fasády. Takzvaný i-modul je vynálezom dvojice architektov Gatermann a Schossig. Na fasádnom systéme sa podieľala aj firma Schüco International. Mechanizmus zabudovaný priamo v samotnej fasáde umožňuje prívod vzduchu a zároveň aj odvetrávanie, a to pomocou decentralizovaného vetracieho zariadenia spolu s rekuperáciou tepla, no uplatňuje sa aj prirodzené vetranie. Decentralizácia vetrania umožňuje individuálnu mikroklímu v jednotlivých miestnostiach.

Zaťaženie budovy – v prostredí rušného prístavu – viedlo k vývoju multifunkčných modulov fasády, ktoré obsahujú techniku nevyhnutnú na to, aby sa dala ovládať individuálna priestorová klíma. Budova má zvláštny vetrací systém slúžiaci na ochladzovanie, otepľovanie, vetranie a zároveň na rekuperáciu tepla. Okrem toho sú do fasády integrované osvetľovacie prvky a elementy absorbujúce hluk, ako aj zariadenia vytvárajúce v jednotlivých miestnostiach priaznivé akustické prostredie. Aktivované stredné betónové tesnenie umožňuje prostredníctvom tepelnej pamäte ochladenie a oteplenie vnútorného priestoru. Geotermálna energia je využiteľná najmä vďaka tesnej blízkosti Rýna.

Pomer opaknosti a priehľadnosti určil Elmar Schossig ako 60 : 40, budova stopercentne prepúšťajúca svetlo je podľa neho energeticky náročná. Podľa materiálov Schüco je princípom týchto fasád rovnováha medzi transparentnými a netransparentnými prvkami, to znamená medzi viditeľnosťou smerom von a redukciou slnečného žiarenia prichádzajúceho dovnútra.

Konkrétne to znamená: dvojvrstvový plášť prepúšťajúci svetlo a netransparentná časť plášťa určená na ventiláciu. Budova umožňuje jednak prirodzené vetranie pomocou špeciálnych zavesených okien, jednak mechanické vetranie pomocou fasádneho systému. Jeho výhodou je aj vysoký stupeň prefabrikácie, čo značne urýchľuje jeho implementáciu.

A ako budova funguje v praxiω Dovoľme, aby prehovoril Elmar Schossig: „Rok má 8 760 hodín, z toho sa v kanceláriách pracuje asi 25 %. V ostatnom čase sa musí s budovou nejako racionálne zaobchádzať. Príklad: V piatok o druhej hodine popoludní odchádzajú všetci domov a počas víkendu je 40 °C. V pondelok ráno o ôsmej sa všetci vracajú a, pochopiteľne, chcú mať dostatočne vychladené kancelárie.

Musíme teda budovu poznať aj vo chvíli, keď v nej nikto nie je a niečo sa možno pokazí. Softvér musí byť naprogramovaný tak dobre, aby ochrana pred slnečnými lúčmi fungovala.

Budova sa musí tak hermeticky uzavrieť, aby sa mohol v určitých nočných hodinách púšťať vzduch. Aj preto sa nedajú, hoci sa o tom vedú nekonečné diskusie s firemnými odbormi, otvárať okná pri 40 °C, aby sa dalo počúvať čvirikanie vtákov vonku.

Spoločne s profesorom Fischom z Technickej univerzity v Brunšviku som rozmýšľal, čo sa môže stať, ak dôjde k nejakej chybe, pretože užívateľ z času na čas niečo urobí zle. Neexistuje hodnota overená skúsenosťou. Existujú však investori, ktorí sú ochotní zaviazať sa, že môžu takéto hodnoty zaručiť.“

Dispozičné riešenie v tvare meandra umožňuje maximálnu flexibilitu vnútri budovy, čo uľahčuje jej prenajímanie. Každá firma má inú predstavu u usporiadaní prenajatého priestoru. Meandrový pôdorys stavby pramení zo širších priestorových súvislostí, pretože na juhu je Capricorn zovretý železničnou traťou a novostavba zároveň tvorí súčasť nového vstupu do oblasti Medienhafen.

Urbanistické väzby s okolím do istej miery ani neumožňujú iný pôdorys. Pôdorys Kozorožca rozvlňuje priveľmi pravidelný raster okolitej zástavby. Tak sa z nej na jednej strane vyčleňuje, kým na druhej strane sa vnára do jazykovitých výbežkov pevniny. Rýn je totiž v oblasti Medienhafen veľmi členitý.

Nepravidelný meander (nie je to pravidelný antický meander podľa rieky Maiandros) zbavuje budovu ťažkopádnosti, ktorú by pri svojom objeme mohla ľahko mať, lebo ju dynamizuje.

Kozorožec akoby nadväzoval na voľný, premenlivý meander Rýna. A hoci obaja autori – Gatermann a Schossig – tak veľmi zdôrazňujú technickú stránku svojej stavby, nikto, komu nie je Zlato Rýna celkom ľahostajné, nemôže neprežívať aj estetické kvality stavby s takým náročným technickým zázemím. 

Názov stavby: Capricornhaus
Termín dokončenia: máj 2006
Investor: Capricorn Development GmbHCo.KG
Architekti: GATERMANN + SCHOSSIG, ­Dörte Gatermann, Elmar Schossig
Vedúci projektu:    Alfred Schelenz
Partneri: Winfried Heusler, Schüco International KG; Ingenieurbüro Rache-Willms; ­konzultácie fasád IBT Ingenieurbüro AG H. Zimmerling; statika HIT Huber Ingenieurtechnik GmbH (TGA)
Plocha: 43 000 m²/154 000 m³
Zvláštnosti:    i-modul fasáda
Energetické vlastnosti: nízkoenergetický štandard, primárna spotreba energie 42,55 kWh/m²
Inteligentné prvky: BUS systém (ovládacie a spínané prvky sú prepojené spoločnou dátovou zbernicou)
Prevádzkové náklady budovy: nízke
Pomer energetickej účinnosti na plochu: GIF/BGF = 0,87
Adresa: Holzstrasse 6, 40219 Düsseldorf
Ocenenie: Innovationspreis Architektur und Technik (udeľovaná odbornými architektonickými časopismi AIT a Xia v spolupráci s veľtrhom vo Frankfurte nad Mohanom). Prvá cena bola udelená za integráciu decentralizovaných vetracích elementov a za i-modul Fassade.

Michal Janata
Foto: Rainer Rehfeld