Mesto opravuje najväčšiu hokejovú arénu v krajine. Modernizácia Zimného štadióna O. Nepelu zhltne trištvrte milióna eur

Od prvého umelého klziska v Bratislave po najmodernejšiu hokejovú arénu v krajine. Zimný štadión Ondreja Nepelu s kapacitou prevyšujúcou desaťtisíc ľudí je najväčším hokejovým štadiónom na Slovensku. Zrekonštruovaná aréna z roku 2011 hostila už dva svetové šampionáty, mnoho zápasov najvyššej slovenskej hokejovej súťaže či kultúrnych podujatí. Dnes sa však zápasí aj s nedostatkami, na ktoré mesto vyčleňuje nemalú sumu.

Prvá stavba tohto druhu v Bratislave

Meno nesie po olympijskom víťazovi v krasokorčuľovaní z roku 1972 a najlepšom slovenskom športovcovi 20. storočia Ondrejovi Nepelovi. Zimný štadión Ondreja Nepelu v bratislavskom Ružinove prešiel mnohými transformáciami. Za jeho počiatok sa považuje 28. október 1939, keď sa začalo budovať prvé klzisko s umelým ľadom za vtedajšou železničnou traťou vedľa Trnavskej cesty, informuje oficiálna stránka zimného štadióna.

Klzisko slávnostne otvoril vládny komisár Bratislavy Belo Kováč v sobotu 14. decembra 1940. O týždeň neskôr už ľadová plocha hostila prvý oficiálny zápas, pričom  nebolo kryté a spočiatku sa sem zmestilo len 300 divákov. Šatne sa zase nachádzali až na susednom kúpalisku.

Podľa Registra modernej architektúry OA HÚ SAV bol štadión do roku 1946 vybavený dočasným hľadiskom pre 4 000 divákov. V roku 1945 tím autorov pod vedením Kamila Grossa vypracoval definitívny projekt krytých tribún s kapacitou 11 500 miest. Stále však išlo o plochu bez strechy.

Štadión zastrešili až v roku 1957 kvôli organizovaniu majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní. Časť tribún mala byť zrekonštruovaná tak, že vzniklo 4 800 miest na sedenie a 7 000 miest na státie. Predposledná výrazná obnova prebehla v 90. rokoch v súvislosti s majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji, ktoré hostila v apríli a máji 1992 Praha aj Bratislava.

V hľadisku boli zrušené miesta na státie a kapacita štadióna dosiahla 7 747 miest na sedenie. Obnovou prešla plocha, kabíny, technické priestory a štadión dostal novú oceľovú strechu. V rámci čiastočnej modernizácie rokoch 2004 a 2005 boli využité podporné stĺpy, na ktoré zavesili nezvyčajnú oceľovú nosnú konštrukciu tzv. sky boxov a sky lounge podľa projektu tímu architektov vedených Dušanom Fischerom.

Zimný štadión O. Nepelu charakterizovala strohá architektúra, typická pre neskorý funkcionalizmus. Pre budovy boli príznačné skosené nárožia zvýraznené monumentálne pôsobiacimi prevýšenými piliermi zasklenej steny. Celkovo išlo o prvú stavbu tohto druhu v Bratislave.

Najmodernejšia aréna v krajine

Onedlho však prišla renesancia. Starý štadión bol v rokoch 2009 až 2011 kompletne zrekonštruovaný podľa návrhu z pera architekta Dušana Fischera. A to pre hokejové majstrovstvá sveta v roku 2011, ktoré zorganizovali v Bratislave a Košiciach. Obnova si vyžiadala zbúranie až 80 percent pôvodného štadióna, čím vznikla multifunkčná aréna s tromi ľadovými plochami – jednej hlavnej a dvoch tréningových.

Rozsiahla obnova sa uskutočnila len za 22 mesiacov a stála takmer 100 miliónov eur. Vysoká cena bola časťou verejnosti ostro kritizovaná. Výsledkom však bola najmodernejšia, ale zároveň aj najväčšia hokejová aréna na Slovensku s kapacitou až 10 055 miest. Jej súčasťou je aj administratívne zázemie, obchodné priestory, sky boxy, moderná viedokocka s prstencom, ale aj dvojpodlažná podzemná garáž pre 372 automobilov.

Štadión prešiel menšou modernizáciou v roku 2019 pred majstrovstvami sveta v hokeji. V tomto prípade sa vymenili mantinely, plexisklá či osvetľovacie telesá a ďalšie prvky. Objekt neustále využíva domovský klub HC Slovan Bratislava a konajú sa tu aj rôzne kultúrne podujatia.

Nové špičkové rolby aj oprava ikonických schodísk

Hokejová dominanta metropoly však zápasí aj s nedostatkami. Redakcia ASB vychádza z registra kapitálových výdavkov rozpočtu hlavného mesta na rok 2024, kde je zverejnená suma 741 675 eur, určená na rekonštrukciu a modernizáciu Zimného štadióna O. Nepelu. S otázkami sme sa preto obrátili na jeho vlastníka – hlavné mesto.

„Aktuálne je štadión v prevádzkyschopnom stave a nedostatky sú priamo úmerné výške investičného dlhu, ktorý sa naakumuloval od jeho komplexnej rekonštrukcie pred majstrovstvami sveta v roku 2011,“ povedal v stanovisku pre našu redakciu Peter Bubla, hovorca Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy.

„Proces rekonštrukcie, modernizácie a nutnej permanentnej obnovy zimného štadióna je nikdy sa nekončiaci príbeh. Vďaka zdrojom mesta a príspevku z Fondu na podporu športu sa však darí realizovať viaceré projekty pre bezpečný a bezporuchový chod technologických zariadení a vôbec prevádzky Zimného štadióna O. Nepelu,“ konštatuje Peter Bubla.

Hovorca Bratislavy pre našu redakciu rovnako uviedol, že počas uplynulého obdobia investoval správca štadióna, teda Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR Bratislavy (STaRZ), finančné zdroje do zlepšenia arény. „V prípade šatní išlo o vyše 130-tisíc eur, prebehla aj realizácia projektu využitia odpadového tepla z chladiaceho zariadenia v hodnote takmer 110-tisíc eur,“ hovorí Peter Bubla.

„V lete 2023 bola realizovaná výmena osvetlenia nad ľadovými plochami HALY A a HALY B za cenu približne 280-tisíc eur. Boli obstarané a v máji 2024 na štadión aj dodané dve nové špičkové rolby – stroje na úpravu ľadu – kanadskej značky Zamboni v hodnote 300-tisíc eur (jedna elektrická a jedna so spaľovacím motorom),” uvádza ďalšie vylepšenia, ktoré sa uskutočnili v uplynulom období.

Na Zimnom štadióne O. Nepelu sú zaujímavým a atraktívnym architektonickým prvkom aj vysúvacie ramená schodísk v červenom vyhotovení, ktoré sa vysúvajú len v prípade organizovania hokejového zápasu či iného podujatia. Okrem výrazného sfarbenia sú typické elegantným podsvietením a betónovými prvkami. Práve táto časť sa dnes podrobuje oprave. „Prebieha generálna oprava ramien zdvíhacích schodísk, ktoré slúžia na vstup divákov do hlavnej haly,“ uviedol Peter Bubla.

Polmiliónový dlh

Aj napriek tomu, že domovský klub HC Slovan Bratislava je na zimnom štadióne už dekády, jeho pôsobenie vyvolalo už neraz problémy. A vyvoláva ich aj dnes. Slovan totiž dlhuje hlavnému mestu, resp. mestskej organizácii STaRZ, viac ako 500 000 eur za prenájom Zimného štadióna Ondreja Nepelu. Informuje TASR.

Hokejový klub si neplní svoje záväzky od decembra 2023. Napriek tomu umožnil správca štadióna všetkým družstvám klubu riadne dokončiť sezónu 2023/2024 a snaží sa hľadať mimosúdne spôsoby úhrady dlhu. Klub mal podľa vlastných vyjadrení navrhnúť okamžitú úhradu väčšej časti dlžnej sumy vo výške približne 300 000 eur, zvyšné financie by uhradil zo svojich obchodných a marketingových príjmov do začiatku sezóny.

HC Slovan Bratislava sa však vyjadril, že organizácia STaRZ trvala na neprijateľných podmienkach, ktorými podmieňuje začiatok prípravy ľadu zimného štadióna. Správca arény napriek tomu ubezpečil, že má záujem dospieť k dohode. A to tak, aby sa prvý prípravný zápas plánovaný na 8. augusta konal na domovskom štadióne klubu, čo je už dnes.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sme sa hlavného mesta opýtali, či plánuje aktuálnu rekonštrukciu financovať aj zo sumy, ktorú je mestu dlžný klub HC Slovan Bratislava. „Úhrada dlhu HC Slovan má primárne slúžiť na úhradu časti nákladov spojených s prevádzkou Zimného štadióna O. Nepelu, najmä jeho 3 ľadových plôch, za dodávky elektrickej energie, plynu, tepla atď.,” uzatvoril hovorca magistrátu, ktorý ale nevylúčil, že časť z týchto financií nebude určená aj na modernizáciu arény.

Investície do zimného štadióna sú napokon vyššie, ako je cena 741-tisíc eur z registra výdavkov na rok 2024. Spoločne s uplynulým rokom ide o sumu 820-tisíc eur, ktorá však bude s určitosťou ešte vyššia, keďže Peter Bubla nešpecifikoval konkrétne cenové kalkulácie a neuviedol ani približnú sumu opravy zdvíhacích schodísk.

Obnovená hokejová aréna z roku 2011 tak zhltla už viac ako 100 000 000 eur. Toto vysoké číslo sa bude ďalšími investíciami v nadchádzajúcich rokoch opäť navyšovať. V konečnom dôsledku bude Slovensko potrebovať na usporiadanie ďalších majstrovstiev sveta v hokeji väčšiu arénu. Súčasná kapacita Zimného štadióna O. Nepelu už na organizáciu tohto medzinárodného podujatia nepostačuje. Kedy, kde a či vôbec sa nová aréna postaví, dnes nie je známe.