Mestské byty s industriálnou identitou

Do lokality, ktorá ponúka jedny z najdrahších bytov v meste, vstúpila dvojica mladých portugalských architektov novým neošúchaným riešením. Ângela Frias a Gonçalo Dias z ateliéru A2G arquitectura zrealizovali v meste Matosinhos bytový dom s obchodným parterom, ktorý ponúka typologicky rôznorodé a flexibilné byty, a navyše zúročuje industriálnu históriu miesta. Zovňajšok domu dodržiava kontinuitu s budovami starých konzervární na spracovanie rýb, zatiaľ čo vo vnútri rozvíja ideu komfortného a prispôsobivého bývania, ktoré v čo najväčšej miere zodpovedá potrebám súčasného mestského človeka.

Prítomnosť človeka
Portugalské mesto Matosinhos je starým rybárskym prístavom kraja Oporto. Postupne sa rozvinulo na významné stredisko potravinárskeho priemyslu s množstvom konzervární na spracovanie rýb. Centrom kraja je hlavné mesto Portugalska Porto, s ktorým Matosinhos hraničí z južnej časti. Továrne v okolí bytového domu pochádzajú zväčša ešte zo starej priemyselnej éry, aj preto sú už mnohé z nich zdevastované a opustené.

V súčasnosti funguje už iba jedna prevádzka. Mestská štvrť sa totiž medzičasom pretransformovala na lokalitu ponúkajúcu luxusné bývanie v blízkosti morského pobrežia. Limity pre vonkajšie stvárnenie budovy však prednostne vychádzajú z povahy základnej industriálnej jednotky.

Dokumentuje to aj jednoduchosť materiálu, ktorý sa využil na výstavbu. Jeho základ tvorí betón, zatiaľ čo fasádu pokrýva zvlnený pozinkovaný plech – odkaz na typickú tvár tovární. Na podlahách nevidno tradičnú keramickú dlažbu, ale samonivelizačný liaty betón, ktorý možno nájsť v továrenských halách.

Budova sa vďaka svojmu nenápadnému zovňajšku v prostredí starej štvrte dokonale asimilovala. Druhou inšpiráciou pre autorov bola tvorba známeho baskického sochára Eduarda Chillidu. „Jeho práca ma roky fascinuje pre svoju jednoduchosť. Chillida odhaľuje nové tvary prostým abstrahovaním hmoty z jedného kusa bloku. Tento postup podnecuje aj možnosti práce architekta,“ prezrádza Gonçalo Dias.

Pri výstavbe objektu v industriálnej zóne nešlo iba o jeho prispôsobenie prostrediu, ale aj o uplatnenie nových faktorov, ktoré prednostne odkazujú na prítomnosť človeka, nie produkcie. Architekti zľahka posunuli hranice základnej hmoty objektu prostredníctvom fasád jednotlivých podlaží, ktoré vstupujú dovnútra domu. Hranica medzi interiérom a exteriérom sa v spoločenských zónach bytov vyznačila zasklenými plochami.

Transparentné fasády tak sčasti odhalili organizáciu vnútorných dispozícií bytov – z ulice sa dá tušiť umiestnenie kuchýň, jedální aj obývacích izieb. Vďaka tomu možno ľahko pozorovať život odohrávajúci sa vo vnútri. Zvýraznili sa priestory, ktoré majú otvorený charakter, a ukryli tie, ktoré si vyžadujú viac súkromia.

Koncept čistého interiéru
Na základe prípadovej štúdie o adaptabilnom interiéri sa v rámci objektu vyvinuli tri typologicky rôznorodé byty. Z tohto pohľadu ide v meste Matosinhos o úplne nový projekt, ktorý sa snaží vo veľkej miere hovoriť jazykom trhu. Za jeho úspechom podľa slov architekta stojí odlišnosť – orientácia na potreby súčasného moderného človeka, a nie na luxusné materiály. Objekt ponúka byty, ktoré svojím konceptom vyhovujú slobodným jednotlivcom, bezdetným párom, ako aj rodine s deťmi. Vzhľadom na vysokú prispôsobivosť interiéru sa časť z bytov riešila podľa potrieb konkrétneho človeka. Ich dispozície pozostávajú z množstva posuvných dvier, panelov a stien, ktoré sa dajú rozličným spôsobom upravovať.

Z komerčných dôvodov zasa iné typy bytov túto vlastnosť nemajú, ale, naopak, ponúkajú otvorené priestory s menšími uzavretými miestnosťami. Apartmány na šiestom a siedmom nadzemnom podlaží sa koncipovali ako mezonety, pričom na najvyššom podlaží poskytujú obyvateľom aj pohodlie terás. Riešenie vnútorných dispozícií domu ovplyvnilo aj súčasné novodobé sociálne vnímanie konvenčných priestorov, napr. kuchyne, jedálne či obývacej izby. Vystupujú tu ako rovnocenné jednotky interiéru. Ostatným miestnostiam sa vyhradili oveľa diskrétnejšie zóny. Kúpeľne a práčovne sa zasa umiestnili do čo najväčšej blízkosti spální.

Typickou črtou interiéru bytového domu je biela farba, ktorá vychádza z dizajnérskej tvorby architektov, združenej pod značkou mo-ow. „Čisté a minimalistické prostredie vytvára nevtieravú a upokojujúcu atmosféru, ktorú veľmi obľubujeme. Biela však nie je imperatívom, ale skôr vyjadrovacím prostriedkom našej tvorby. Rovnako pracujeme s inými farbami, ktoré dokážu v bielom prostredí zažiariť a prispievajú k uvedomeniu si priestoru ako takého. Biely nábytok na bielom pozadí zasa podnecuje zvláštnu hru tieňov,“ vysvetľuje Gonçalo Dias.

Javiská v parteri
Kompozícia objektu sa prejavuje aj na vonkajšej fasáde domu vďaka rytmu istých elementov.
V rámci hmoty domu do popredia vystupujú betónové platne, ktoré akcentujú horizontálne pôsobenie šesťpodlažnej stavby. Jednotlivé poschodia sa vyznačujú jasným opakovaním, parter však architekti vo svojom riešení formálne odlíšili od obytnej funkcie. Na prízemí sa nachádzajú komerčné priestory, v ktorých sa žiadalo dosiahnuť vytvorenie veľmi úzkeho kontaktu s okoloidúcimi. Autori preto výkladné skrine nepoňali klasickým spôsobom ako „police“ pre jednotlivé druhy tovaru.

Vytvorili zavesené betónové boxy, ktoré z fasády vstupujú na uličnú scénu ako javiská pre ponúkané produkty. Pôsobia zároveň ako obrazovky, prostredníctvom ktorých možno sledovať dianie v obchode.

Všetko, čo vidíme bezprostredne pred sebou, je v aktuálnej chvíli menej zaujímavé než to, čo sa ukrýva vo vnútri. Vďaka tomu zvedavosť okoloidúceho narastá. Netradičné riešenie výkladných skríň jasne vymedzilo aj umiestnenie vstupov. Spoločné vchody a priestory pre zásobovanie takisto reflektujú výber materiálov a prispievajú k udržaniu celkového rytmu stavby.

Kým fasádu prízemia tvorí bledý pohľadový betón, zvyšok budovy sa obložil tmavosivým pozinkovaným plechom. Filozofia nekonzervatívneho bývania tak zostáva bezpečne zakonzervovaná v nenápadnom obale rovnako ako receptúra chutného spracovania rýb v jednoduchej plechovici.

Západný pohlad/Južný pohľad

Anna Salvová
Foto: A2G arquitectura

Článok bol uverejnený v časopise ASB.