Mestské vily na Kramároch

Bytové domy – žije v nich väčšina obyvateľov a ich typológia sa rokmi v zásade nemení. Ich prvou a základnou zásadou je zabezpečiť čo najpríjemnejšie miesto oddychu, ale, samozrejme, aj ponúknuť alternatívu estetického prostredia.

Súčasnému dynamickému progresu ekonomiky  na Slovensku a boomu stavebných investícií podlieha aj výstavba v atraktívnych lokalitách a jej cenová stránka. Tá potom vplýva na hľadanie optimálnych investorských riešení. V poslednom období sa objavilo viacero kvalitných bytových domov, ktoré vytvárajú vhodné prostredie pre rastúce potreby svojich užívateľov. K takým patrí aj projekt bytových domov na Klenovej ulici ponúkajúci kvalitný štandard.

Návrh rieši päť obytných objektov, v rámci ktorých sa realizuje deväťdesiat bytov a priestory na umiestnenie zariadení občianskej vybavenosti. Realizáciou bytových objektov a dotvorením obytného prostredia sa vytvárajú podmienky na rozvoj bývania a rozšírenie ponuky pre bývanie z hľadiska druhovej štruktúry bytov na území hlavného mesta SR Bratislavy. To je však len úvodný vstup. K základným princípom a východiskám pri koncipovaní daného architektonického riešenia patrí najmä fakt, že návrh vychádza z typologického druhu zástavby mestských víl, ktoré charakterizuje predovšetkým identická architektúra v kvalitnom materiálovom stvárnení.

„Berú sa do úvahy štruktúry hmôt jestvujúcich objektov na prechodné bývanie umiestnených v bezprostredne nadväzujúcom území a zároveň sa rešpektujú vzájomné vplyvy jestvujúcej zástavby rodinných objektov a navrhovanej zástavby z hľadiska výhľadov a svetlotechnických pomerov,“ hovorí architekt Marián Pokrivčák. „Dôraz sme kládli aj na štrukturalizáciu hmoty a fasád, integráciu funkčných a architektonických prvkov a identickosť a funkčnosť architektonického detailu.“

Architektonické riešenie bytových domov vychádzalo zo zámeru ich pôsobenia ako jednotného celku. Dominuje snaha rešpektovať a využiť terénne danosti pozemku na dosiahnutie súladu navrhovanej hmotovo-priestorovej štruktúry s charakterom jestvujúcej zástavby v bezprostrednom okolí. Základná koncepcia hmôt vychádza z kompozície jestvujúcich objektov určených na prechodné bývanie situovaných pozdĺž Vlárskej ulice – akýchsi „kvádrov“, ktorú rozvíja v horizontálnom i vo vertikálnom štruktúrovaní hmôt.

Členenie hmôt v rôznej miere ovplyvňuje a podmieňuje rešpektovanie špecifík samotnej lokality (najmä členitosť terénu, jeho severo-južná orientácia), ako aj vplyv jestvujúcej zástavby rodinných domov na Klenovej ulici.

Architektonický zámer členenia hmôt je riešený vertikálnym členením fasád, posunom hmôt a architektonickými prvkami (lodžiami, balkónmi), ktoré rozčleňujú fasádu na menšie celky. Horizontálne členenie vytvára posun hmôt, a to najmä suterénnych a prízemných podlaží vzhľadom na terén a odsadenie posledného podlažia s využitím na obytné terasy.

Na záver môžeme konštatovať, že mestská vila je tým správnym konceptom, ktorá rieši dané územie. Netvári sa v megalomanských rozmeroch, nekričí na svoje okolie sebavedomým ignorantstvom. Citlivo sleduje kontext prostredia, odvádza poctivo zvládnutú abecedu architektonického remesla. Čo viac si možno od „normálneho“ bytového domu želať? Samozrejme, všetko ešte zhodnotí prevádzka, ale prvé skúsenosti užívateľov naznačujú, že aj tá bude naplnená k spokojnosti.