Michal Burák: Architektúra je niekedy ako šachová partia

Územný plán Košíc a Prešova, projekty Zelená lipa, Lebenski, ale aj spolupráca s bratislavským MIB-om, výstavba drevostavieb či rozvoj kultúry a architektúry na východnom Slovensku boli témy, ktoré nás počas rozhovoru s Michalom Burákom z architektonického ateliéru Atrium Architekti oslovili najviac.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Ako ateliér tvoríte aj územné plány. Mohli by ste porovnať košický a prešovský územný plán? Je košický moderný a nadčasový alebo mu podľa vás niečo chýba?

Košický územný plán je vo fáze finalizácie, vyhodnotenia pripomienok občanov aj úradov. Bolo ich tam pomerne veľa. Spracovateľský tím s tým pracuje a vyhodnotenia sa blížia k záveru. Bude zaujímavé sledovať, ako s pripomienkami naložia. Mnohé boli zásadné, sme zvedaví, ako si s tým vo finále spracovatelia poradili. Neviem povedať, či je nadčasový.

Snaží sa o zahusťovanie mesta a redukciu rozvoja na okrajoch, čo je diskutabilné – tieto oblasti boli v predchádzajúcich verziách územného plánu zahrnuté, no teraz boli vyňaté. To pravdepodobne vyvolá ďalšiu diskusiu. Plán v zásade nepočíta s dramatickým rozvojom, skôr stabilizuje súčasný počet obyvateľov s výhľadom na nárast o približne 20-tisíc ľudí.

Dôležitým momentom bola nedávna architektonická súťaž na riešenie priestoru okolo Hornádu. Ak sa jej výsledky premietnu do územného plánu, v industriálnych a doteraz zanedbaných častiach blízko centra môžu vzniknúť zaujímavé rozvojové plochy. Výzvou zostáva aj oblasť magnezitky, kde je nevyhnutná postupná obnova tohto dlhodobo zanedbaného územia.

Môže byť dôvodom, prečo v Košiciach nevznikajú nové suburbanizačné oblasti, aj to, že mesto sleduje podobný trend ako Bratislava?

Jasné, s týmto súhlasím. Táto myšlienka pochádza ešte z New Yorku z minulého storočia a ide o overený koncept. Otázne však je, že aj v Bratislave sa popri diaľnici – ktorá tvorí efektívny dopravný systém – rozvíjajú síce nie estetické, ale funkčné logistické areály.

Zdá sa, že v Košiciach bol tento trend zámerne prerušený, čo môže byť zaujímavý prístup. Ekonomicky však z neho môžu najviac profitovať obce v okolí Košíc, ktoré s takýmto vývojom rátajú. Ak mesto tento faktor nezohľadní, finančné benefity sa presunú do satelitných obcí a mestská kasa na tom stratí.

Ako vnímate vývoj územného plánu Prešova?

Zdá sa mi, že v Prešove je ohlásených výrazne viac rezidenčných projektov ako v Košiciach. Prekvapuje ma to najmä preto, že mnohé z nich sú už v pokročilej fáze príprav a do mesta prichádzajú veľké rezidenčné celky. V Košiciach zatiaľ takúto masívnu bytovú výstavbu nevidím. Pokiaľ ide o tento segment, Prešov pôsobí dynamickejšie a má výraznejší „ťah na bránku“. Ohlásená výstavba vyše 5 000 nájomných bytov však môže byť výrazným impulzom pre Košice.

V uplynulom roku ste s projektom bytového domu Zelená lipa prešli, ako sami hovoríte, „kus cesty“. Tento projekt bol nominovaný na ocenenie CE ZA AR 2024. Čo pre vás znamená a v čom bol pre vás výnimočný?

Pokiaľ ide o Zelenú lipu, projekt je výnimočný hlavne v tom, že bol šetrný k svojmu okoliu a k pôvodnej stavbe, nezbúrali sme ju, práve naopak, objavili sme v nej konštrukčné možnosti, ktoré umožnili nadstavbu a zmenu výrazu s priznaním jej konštrukčnej tektoniky.

Po ľudskej stránke mala pre nás veľký význam najmä vďaka kvalitnej spolupráci s klientom. To, čo sme navrhli, sa zrealizovalo bez zbytočných úprav a kompromisov, čo považujeme za veľkú výhodu. Táto spolupráca zároveň viedla k ďalšiemu spoločnému projektu – apartmánovému domu Lebenski. Ľudsky sme si sadli, čo sa odrazilo aj na celom procese.

Čo sa týka architektonickej stránky, ťažko sa mi to objektívne posudzuje, ale tento projekt si vážim a mám k nemu blízky vzťah. Aj s odstupom času sa mi páči, má svoj charakter a zapadá do prostredia. Vždy, keď idem okolo, rád sa naň pozriem – myslím si, že to funguje.

Projekt Lebenski sa nachádza v komplikovanejšej lokalite. Čo bolo cieľom riešenia diela?

Tento apartmánový dom vznikol rekonštrukciou bývalej turistickej ubytovne. Nachádza sa v jedinečnej lokalite – na strane smerom k Tatrám ho obklopuje už len súvislý pás lesa bez akejkoľvek ďalšej zástavby.

Pri návrhu sme museli rešpektovať pomerne prísne regulatívy, keďže objekt sa nachádza v meste Vysoké Tatry, ktoré má dôsledne regulovaný územný plán. Nebolo možné navrhnúť vyššiu stavbu ani meniť jej objem – hrebeň novej strechy musel presne kopírovať výšku pôvodnej a pôdorysné obrysy museli zostať zachované. Nerealizovala sa žiadna dostavba, iba rekonštrukcia.

Jedinou úpravou bolo zveľadenie južnej terasy, ktorá sa premenila na obytný priestor. Pod ňou vznikol systém apartmánov, celkový objem a výška budovy však zostali nezmenené, rovnako aj požiadavky na parkovanie.

V rámci daných obmedzení sme pristupovali k návrhu veľmi racionálne. Výsledná podoba je priamym dôsledkom stanovených regulatívov – nič viac, nič menej. Našou snahou bolo vytvoriť decentnú stavbu, ktorá nebude dominovať, ale naopak, citlivo sa začlení do prírodného prostredia.

Aké to pre vás bolo pracovať na projekte s prísnymi limitmi v porovnaní so situáciou, keď máte aspoň o trochu viac slobody v rámci regulatívov?

Práve tieto regulatívy nás bavia čoraz viac. Je to ako riešenie matematickej úlohy či šachovej partie, kde máme len jednu premennú, zatiaľ čo všetko ostatné je pevne dané. Často stačí pracovať s minimom a aj v rámci prísnych podmienok hľadať kvalitu. Našou výzvou je splniť všetky regulatívy a zároveň do projektu vniesť niečo hodnotné – práve to nás na tejto práci najviac motivuje.

Vnímam vás ako platformu, ktorá sa venuje širokej škále projektov a rieši ich na rôznych úrovniach. Vo vašej práci sú výrazne prítomné verejné priestory a priestranstvá, pričom zeleň v nich zohráva dôležitú úlohu. Čo vás k tomu vedie?

Snažíme sa každú stavbu citlivo ukotviť do prostredia, ktoré, žiaľ, často nie je v najlepšej kondícii, pokiaľ ide o verejný priestor. Aby náš návrh nepôsobil odtrhnuto, považujeme za nevyhnutné zohľadniť a upraviť aj bezprostredné okolie stavby. Nevnímame to ako nadštandardný prínos, ale skôr ako prirodzenú súčasť architektonického riešenia – vytvoriť priestor, ktorý tam mal byť od začiatku. Ak je verejný priestor v zlom stave, je našou povinnosťou prispieť k jeho zlepšeniu.

Aká je aktuálna situácia v oblasti energetickej sebestačnosti budov? Kde v regióne už vidíme konkrétne výsledky?

V tomto smere nerobíme nič nad rámec bežnej praxe – jednoducho aplikujeme riešenia, ktoré sú dnes nevyhnutné. Čo sa týka drevostavieb, snažíme sa s nimi pracovať, no narážame na neústretovú legislatívu. Napriek tomu sa nám v poslednom období podarilo navrhnúť a vyprojektovať niekoľko drevostavieb, ktoré čakajú na realizáciu. Ide najmä o menšie stavby, pri ktorých nie je drevo z pohľadu požiarnej bezpečnosti problémom.

V zahraničí sú drevostavby bežnou súčasťou výstavby – vrátane obytných budov či dokonca celodrevených požiarnych únikových schodísk. Na Slovensku však platia prísnejšie normy, než je to v okolitých krajinách. Možno to má svoje opodstatnenie z hľadiska bezpečnosti, no neviem to objektívne posúdiť.

Napríklad pri projekte domova seniorov v Karlovej Vsi sme ho v územnom konaní presadili ako celodrevený objekt, no pri stavebnom povolení sme narazili na problém s požiarnymi predpismi. Hoci územné konanie prešlo, v stavebnom konaní sa ukázali komplikácie, čo dokazuje, že drevené občianske stavby sú u nás stále raritou. Dúfame, že sa v tomto smere situácia zmení a že drevostavby sa stanú bežnou súčasťou aj väčších projektov na Slovensku.

Na tomto projekte spolupracujete aj bratislavským s MIB-om. Ako prebieha komunikácia medzi vami? Ako fungujete, keďže vy ste momentálne v Košiciach?

Spolupráca funguje výborne a sme veľmi vďační, že sa môžeme podieľať na rôznych projektoch. Zároveň je však zvláštne, že ako košický ateliér musíme cestovať na druhý koniec krajiny, aby sme si zabezpečili dostatok práce. Väčšina komunikácie dnes prebieha online, najmä cez videohovory, čo nám umožňuje efektívne fungovať aj na diaľku.

Na druhej strane máme aj projekty v spolupráci s lokálnymi architektmi v Bratislave, napríklad s Ateliérom 008, ktorý rieši množstvo vecí priamo na mieste. Táto kombinácia vzdialenej a lokálnej spolupráce sa nám osvedčila.

Ako vnímate prácu hlavného architekta mesta Košíc? Pochádza z úplne iného prostredia – vnímate to ako výhodu alebo skôr ako nevýhodu?

Vnímam to ako veľkú výhodu. Som rád, že do Košíc prišiel človek, ktorý nie je zaťažený minulosťou ani miestnymi vzťahmi a vďaka tomu dokáže na mesto pozerať inak ako my. Oceňujem, že aktívne zapája do diskusie aj zahraničných architektov – len pred pár dňami sa konala konferencia, na ktorej vystúpili odborníci z IPR, MIB-u či Paríža.

Je skvelé, že sa takéto podujatia v Košiciach konajú. Držím palce, aby táto iniciatíva vydržala a aby sa hlavný architekt v meste cítil dobre. Jeho nezaťažený pohľad môže Košiciam priniesť veľa pozitívneho.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2025