Michal Krištof z ateliéru CHYBIK + KRISTOF: Praha a Brno závidia Bratislave progresívnosť

Štúdio CHYBIK + KRISTOF založili v roku 2010 architekti Ondřej Chybík a Michal Krištof. Ateliér pracuje v oblasti architektúry, urbanizmu a výskumu, od rozvoja miest až po verejné a súkromné budovy, pričom svoje pobočky má v Prahe, Brne, Bratislave a najnovšie otvára aj jednu v Londýne. Za svoju doterajšiu prácu bol ateliér aj niekoľkokrát ocenený a v portfóliu má vyše 500 projektov.

Architektonická kancelária sa stala významným hráčom predovšetkým na českom trhu –  známa je projektom rozšírenia letiska Václava Havla v Prahe, bytovými projektmi Modřanský cukrovar, Nuselský pivovar a mnohými ďalšími. Svoje zámery však realizuje aj na Slovensku a povesť renomovaného ateliéru nedávno potvrdil návrhom bytového domu na Bottovej. O tom, ale aj ďalších témach sme sa rozprávali so spoluzakladateľom ateliéru, Michalom Krištofom.

Naše hlavné mesto poznáte veľmi dobre. Navrhli ste tu a zrealizovali niekoľko väčších, ale aj menších projektov a aktívni ste tu dlhé roky. Bratislava sa však v poslednom období dramaticky mení, ako ju vnímate?

Ťažká otázka na úvod. Súčasná Bratislava má zložité dedičstvo dopravných stavieb, ktoré rozdelili mesto do množstva samostatných ostrovov. Dlhodobo tu chýbala vízia stavať mesto pre človeka, ktorý chodí pešo, s kvalitným verejným priestorom. Do toho prišla stavba nákupných centier, ktoré vysali centrum. Stavali sa domy, ktoré fungujú viac ako solitéry než domy, ktoré by tvorili kvalitný celok, a mnoho ďalších vecí…

Myslím, že za posledné roky sa veci, ktoré sa týkajú mestotvorby, zlepšili. Verejný priestor je konečne dôležitá téma pre všetkých aktérov tvorby mesta a solitéry začínajú tvoriť nové štvrte. Lokalitu okolo projektu Sky Park by som nenazýval novým centrom, ale subcentrom.

Prečo?

Je vedľa historického centra, do určitej miery zachováva historickú identitu. Je to polyfunkčné územie, mesto sa tu nadychuje k potrebám najnovšieho štandardu priestorov pre prácu i bývanie. Bratislava závidí Prahe a Brnu kvalitu mestského prostredia a urbanizmu, Praha a Brno zase závidia Bratislave progresívnosť.

Na Slovensku ste nedávno zabodovali novým projektom bytového domu na Bottovej ulici v bratislavskom downtowne. Čo vás presvedčilo zapojiť sa do architektonickej súťaže spoločnosti Immocap na premenu tohto brownfieldu?

V krátkosti, jasný zámer developera nebúrať, ale zachovať historický objekt, známy ako Design Factory, a doplniť ho novou funkciou bývania. Nebúrať, ale spájať staré s novým, je naša obľúbená téma.

Bytový dom ste navrhli práve nad bývalou Design Factory, teda historickou zámočníckou dielňou. O rezidenčnej budove je známe takmer všetko, o obnove Design Factory minimum. Ako sa zmení historický objekt?

Naším zámerom bolo a je zachovať z pôvodnej zámočníckej dielne maximum. Pôvodná konštrukcia a hlavný priestor haly preto zostanú. Okrem toho sa fasáda dielne po celom obvode prepojí s okolím znížením parapetov a vytvorením vstupov zo všetkých strán. Dom je tak integrovaný do svojho okolia v rámci parteru i s funkciou bývania nad ním. Na finálnom riešení sa ešte pracuje.

Kedysi išlo o kultúrne srdce Bratislavy. Bude v zámočníckej dielni zachovaná kultúrna funkcia?

Priestory dielne obsahujú v malej miere vstupné lobby do rezidenčnej časti, väčšia časť priestoru je navrhnutá ako flexibilný priestor, ktorý môže slúžiť ako galéria, kaviareň alebo reštaurácia. Zámerom projektu je vytvoriť možnosť pre zachovanie kultúrnej funkcie.

Plánujete priniesť svoj rukopis aj do iných projektov v Bratislave či ďalších miest na Slovensku?

Na Slovensku funguje naša bratislavská pobočka už nejaký čas. Koľko projektov sa nám tu podarí zrealizovať, nezáleží na nás. Buď musíme vyhrať nejakú verejnú súťaž, alebo byť oslovení k spolupráci na súkromnom projekte. Za celé naše pôsobenie na Slovensku sme pracovali na množstve projektov, niektoré sme nevyhrali, niektoré, ktoré sme vyhrali, sa stopli a niektoré zase pokračujú.

Rozumiem, opýtam sa inak. Ktorý development je pre vás zaujímavý dnes a bude aj v budúcnosti?

Zaujímavým a aktívnym projektom, na ktorom pracujeme, je brownfield Merina v Trenčíne pre firmu Occam spolu s architektmi Oliverom Sadovským a Igorom Markom. Pre našu bratislavskú pobočku je tiež neobvyklé, že naši ľudia tu nepracujú len na slovenských projektoch, ale často riešia aj zámery v Českej republike alebo inde v zahraničí.

Poďme do Česka. V Prahe dnes rezonujú dva veľké zámery. Začnime obrovským projektom novej Vltavskej filharmónie, ktorú budú realizovať architekti z Bjarke Ingels Group. Ako hodnotíte víťazný návrh dánskeho ateliéru?

Z návrhov, ktoré boli finálne ocenené, je jednoznačne najlepší. Pre mňa je to trochu osobné, pretože som v BIG pracoval a mám tam veľa kamarátov. Bolo vidno, že sú v rámci filharmónií „vykreslení“, bola to ich v poradí 10. súťaž na filharmóniu a prvá víťazná. Takže to nie je o šťastí, ale o vydretom, zaslúženom víťazstve.

Pýtam sa preto, lebo architektonickej súťaže sa zúčastnila aj vaša kancelária a projektom sa prezentujete na svojom webe. Z čoho ste vychádzali pri svojom návrhu novej filharmónie?

Áno, boli sme vybratí ako jeden z ateliérov, ktorý súťažný návrh spracovával. Autorsky sme na ňom spolupracovali s holandským ateliérom Mecanoo. Bola to veľmi dobrá spolupráca, päťdesiat na päťdesiat. Ateliér Mecanoo prišiel so skúsenosťou v rámci prevádzky a funkčnosti, my so znalosťou kontextu.

Našou snahou bolo vytvoriť extrémne urbánnu, mestotvornú filharmóniu, ktorá bude dotvárať ulice, nábrežie, vytvorí nové kultúrne nádvorie a svojou formou západne do kvalitnej urbánnej štruktúry Prahy.

Druhý projekt, ktorý rozpútal v Prahe veľkú diskusiu, je priestor pred Hlavním nádražím, resp. odbavovacou halou z roku 1977. Táto premena sa uskutoční pod taktovkou Henning Larsen Architects. Ako sa pozeráte na ich koncept a čo ste chceli priniesť do tohto priestoru svojím projektom?

Sme architekti, ktorí vnímajú historickú vrstevnatosť našich miest, či už Bratislavy alebo Prahy, ako veľmi dôležitú hodnotu. Myslím, že naša generácia sa snaží pochopiť a oceniť nielen kvalitnú hitorickú architektúru 19. storočia alebo funkcionalizmu, ale aj architektúru 60. a 70. rokov.

Aj preto sme sa v našom návrhu snažili pochopiť koncept pôvodných architektov odbavovacej haly Hlavního nádraží – Josefa Dandy, Jana Šrámeka, Aleny Šrámkovej a Jana Bočana. Chceli sme maximálne rešpektovať pôvodnú stavbu a tomu, čo má zmysel, priniesť novou vrstvou sviežu orientáciu či funkčnosť.

Hodnotiť víťazný návrh nechcem, to urobila porota a teraz verejnosť. Názor na to, ako zachádzať s daným priestorom, je v našom návrhu.

Všimol som si výstavbu novej haly v Jihlave, ktorú ste navrhli. Zaujala ma svojou multifunkčnosťou vrátane bežeckého oválu na streche. Čo vás pri tomto zámere zaujalo a prečo ste doň šli?

Je to dôležitá verejná budova v centre mesta a významná úloha pre architekta. Zásadné bolo rozhodnutie poslancov mesta, ktorí nešli „ľahšou cestou“, teda postaviť najväčšiu verejnú investíciu posledného desaťročia niekde na poli za mestom popri diaľnici. Nachádzať sa bude v centre mesta, kde investícia môže oživiť celú Jihlavu. Svojím umiestnením bude hala pokračovať nielen v tradícii hokejového klubu, ale bude slúžiť aj deťom z okolitých škôl, kultúre či výstavníctvu.

Navrhli ste aj najvyššiu budovu Českej republiky – Ostrava Tower s výškou 235 metrov. Jej výstavbe ale bránia nové geologické zistenia na pozemkoch, kde má mrakodrap vyrásť. Má projekt z vášho pera ešte budúcnosť?

Pracovali sme na tomto projekte a spracovali architektonickú štúdiu. Finálne posúdenie statiky, podložia, ekonomiky projektu, ale aj situácia v danom čase na trhu, covid, potreba etapizácie i celkového financovania nakoniec vyústili v potrebu budovu prekresliť z jednej veže na dve. Mesto sa s developerom nakoniec dohodlo na vypísaní medzinárodnej architektonickej súťaže, ktorá momentálne prebieha. Nakoniec sme sa rozhodli súťaže nezúčastniť.

Aké vlajkové projekty pripravujete v Českej republike?

Momentálne projektujeme veľkú školu v Starej Boleslavi, galériu v Ústí nad Orlicí a staviame aj dva projekty v mieste bývalých brownfieldov v Prahe: Modřanský cukrovar a Nuselský pivovar. Po pauze pokračujeme v projekcii nového sídla Lesov Českej republiky a povoľujeme aj projekt nového modelu dostupného mestského bývania pre Brno. Je to pestré.

Ak to vezmeme celkovo, vo vašom portfóliu sa nachádzajú návrhy medzinárodného formátu, ale aj lokálne realizácie. Na základe čoho si vyberáte, do akého projektu pôjdete?

Musí tam byť motivácia, či už je to zadanie od klienta, ktorý chce niečo viac, ako je bežné, alebo zaujímavá téma, miesto, ktoré nás nadchne. Na veľkosti nezáleží, záleží na význame projektu, buď spoločenskom, alebo pre náš ateliér. Musí nám to dávať zmysel.

Na architektonickej scéne ste 14 rokov. Poznajú vás už v zahraničí alebo sú české a slovenské ateliéry vo svete prehliadané?

Ťažko hodnotiť, do akej miery nás v zahraničí poznajú. Stretávame sa pomerne často s tým, že napríklad vinárstvo Lahofer alebo Galériu nábytku poznajú. Na „vyvezení“ našej česko-slovenskej tvorby do zahraničia ale pracujeme niekoľko rokov. Jedným z posledných krokov je vydanie našej prvej knihy Crafting character s vydavateľstvom Frame, ktoré nás pred dvomi rokmi oslovilo s ponukou napísať o našom ateliéri knihu.

Celkovo je česko-slovenská architektúra i naša architektonická scéna vo svete málo známa, je introvertná. V nasledujúcich rokoch máme plán spolu s Českou komorou architektov vytiahnuť do zahraničia našu generáciu českých architektov, teda viaceré ateliéry, aby sme to zmenili.

Nedávno ste otvorili novú kanceláriu v Londýne. Pomôže to k tomu, aby ste sa dostali zo stredouerópskej architektonickej scény viac do sveta?

Londýn je najväčšie centrum architektúry, ktoré v Európe máme. Ani Berlín, ani Paríž nie sú takým centrom nášho odvetvia v každej sfére, ako je Londýn. Rada medzinárodných špecialistov, s ktorými už teraz pracujeme, majú sídlo práve tu. No a čo sa týka projektov v zahraničí, tak už teraz pracujeme na projekte v hlavnom meste Nemecka, Albánska a v Slovinsku. Všetko sú to projekty vo výstavbe alebo v rámci povoľovania, takže Londýn je jedným z prirodzených krokov.

 

ONDŘEJ CHYBÍK

Je spoluzakladateľom štúdia CHYBIK + KRISTOF. Študoval architektúru a urbanizmus na VUT v Brne, na TU Graz a na ETH Zurich. Jeho práca bola vystavená v MoMA NYC. Pracoval vo viedenskom ateliéri PPAG. Učil na Fakulte architektury VUT v Brne a na Fakulte umění a architektury TU v Liberci. Bol hosťujúcim kritikom na FAD STU v Bratislave a na Politecnico di Milano. Bol členom medzinárodných porôt architektonických súťaží či národných cien za architektúru. Spolu so štúdiom získal množstvo ocenení vrátane AR Design Vanguard 2019 a zúčastnil sa na bienále architektúry v Tbilisi s projektom OUT-HABIT.