Michal Matloň: Chyby v dizajne kancelárií nás stoja sústredenie aj spokojnosť
Eunika Laščáková So psychológiou architektúry sa prvýkrát stretol už počas štúdia, keď pomáhal spolužiačke zistiť, ako motivovať ľudí, aby chodili viac po schodoch. Dnes na základe vedeckých poznatkov pomáha tvoriť priestory, v ktorých sa ľudia cítia spokojne a v bezpečí.
Po skončení školy ste nastúpili do firmy, pre ktorú ste spolu so spolužiačkou robili výskum. Aká konkrétne bola vaša náplň práce?
Vo firme práve vtedy vznikalo nové oddelenie zamerané na používateľskú skúsenosť (User Experience), kde som sa podieľal na zbieraní poznatkov z rôznych vedných disciplín. Mojím cieľom bolo systematizovať tieto poznatky do nejakých tém a kategórií, ktoré pri budovaní dispozície treba riešiť – od fasád a tzv. lobby budov až po interiéry kancelárií. Následne sme ich pretavovali do praxe, aby architekti a projektoví manažéri mohli lepšie navrhovať pracovné prostredie.
Druhou časťou mojej práce bola spolupráca na službe Workplace Consulting. Pomáhali sme firmám, ktoré sa sťahovali do nových prevádzok. Navrhovali sme ich kancelárie tak, aby neboli len estetické, ale aj prispôsobené potrebám zamestnancov, podporovali ich produktivitu, prípadne aj pozitívne zmeny vo firemnej kultúre či stratégii.
Čo si môžeme predstaviť pod pojmom psychológia architektúry?
Je to vlastne architektúra zameraná na človeka. Podľa mňa je to najmä o tom, čo nazývam „vedomé stavanie“. Teda tvoriť priestor s vedomím, že jeho podoba a usporiadanie nejako ovplyvnia ľudí – ich psychické aj fyzické zdravie, mentálny výkon či schopnosť sústrediť sa. V prípade pracovných alebo vzdelávacích zón môže mať významný vplyv napríklad na produktivitu zamestnancov alebo výsledky učenia.
Keďže si ľudia často neuvedomujú, čo presne v objekte potrebujú, ako im pomáhate objaviť a definovať tieto skryté potreby?
Väčšina projektov má také tri piliere, ktoré tvoria základ pri tvorbe stratégie priestoru. Tá následne slúži ako zadanie pre architektov a ďalších odborníkov pri realizácii projektu. Prvým pilierom je zámer klienta – teda vízia a strategické ciele, ktoré chce firma dosiahnuť.
Druhý pilier ide zase skôr zdola, je to pochopenie potrieb zamestnancov. Čo znamená, že skúmame, ako tam skutočne žijú a pracujú. Na to využívame rôzne metódy, napríklad digitálne senzory, ktoré sledujú využívanie jednotlivých častí kancelárie. Pomáha nám to identifikovať, ktoré časti sú nevyužité a prečo, prípadne ako ich optimalizovať. Tretím pilierom je aplikácia poznatkov z vedeckého výskumu, ktoré pomôžu dosiahnuť ciele a očakávania od priestoru.
Vnímajú túto tému podľa vás ľudia ako dôležitú?
Záujem o ňu výrazne stúpol počas pandémie a po nej. Mnohí ľudia, ktorí trávili dlhé mesiace doma, si oveľa intenzívnejšie uvedomovali, ako na nich pôsobí ich bezprostredné okolie. Keď boli „uväznení“ vo svojich domácnostiach, začali si všímať, čo im v priestore nevyhovuje, čo ich vyčerpáva, ale čo im, naopak, dodáva energiu.
Tento zvýšený cit pre prostredie sa prejavil aj po návrate do kancelárií, kde začali zisťovať, že ich viac ruší hluk či rozhovory kolegov – faktory, ktoré si predtým až tak nevšímali.
Po pandémii veľa ľudí pracuje z domu. Čo by ste im odporučili, aby si vytvorili optimálne podmienky na prácu?
Budú asi veľké rozdiely v tom, kto si môže dovoliť akú kvalitu domácich pracovných podmienok. Jedným zo základných princípov efektívneho home officu je jeho čo najväčšie oddelenie od odpočinkového alebo spoločenského priestoru.
Nie je ideálne pracovať celý deň pri tom istom stole, za ktorým večer sledujeme filmy alebo hráme hry. Aj keď nemáme k dispozícii samostatnú miestnosť, je dôležité vytvoriť si aspoň vyhradený pracovný kútik – miesto, kde sa sústredíme len na prácu. Keď potrebujeme oddych, treba zmeniť prostredie, aby sme si mentálne oddelili pracovný a osobný život.
Ďalším dôležitým aspektom je ergonómia. Mnoho ľudí stále pracuje na notebooku položenom na kuchynskom stole, čo nie je ideálne pre chrbticu ani pre celkový komfort. Kvalitná kancelárska stolička, dostatočne veľký pracovný stôl a externý monitor môžu výrazne zlepšiť nielen fyzické zdravie, ale aj produktivitu.
Okrem ergonómie zohráva kľúčovú úlohu aj biofilický dizajn, ktorý akoby nadväzuje na našu evolučnú históriu. Ľudia sa po milióny rokov vyvíjali v prírode, a preto naše telo a mozog reagujú pozitívne na prírodné stimuly. Výskumy ukazujú, že pobyt v prírode nás dokáže rýchlo uvoľniť a zregenerovať našu pozornosť. Tento efekt môžeme napodobniť aj v interiéri – použitím prírodných materiálov, zelene či vhodného osvetlenia.
Prečítajte si tiež
V súčasnosti poznáme asi 15 princípov biofilického dizajnu, medzi ktorými je využívanie zelene, prírodných materiálov a správne osvetlenie. Napríklad cirkadiánne svietenie, ktoré v interiéri simuluje kvalitu denného svetla a to, ako sa počas dňa mení.
Pri zariaďovaní domácej kancelárie je dôležité vyberať prvky, ktoré majú pozitívny vplyv na psychiku. Napríklad drevený stôl (alebo imitácia dreva) namiesto laminátového pôsobí prirodzenejšie a príjemnejšie. Okrem vizuálneho dojmu je dôležité, aby materiály stimulovali viacero zmyslov – drevo má textúru, vôňu a teplejší povrch na dotyk.
Dôležitý je aj tvar nábytku. Výskumy ukazujú, že oblé hrany aktivujú v našom mozgu centrum, ktoré súvisí s pozitívnymi emóciami alebo pocitom odmeny. Zatiaľ čo ostré hrany môžu aktivovať stres alebo strach. Preto je lepšie voliť nábytok s jemnejšími krivkami, ktoré podporujú pocit pohody a uvoľnenia.
Aké sú najčastejšie chyby pri navrhovaní kancelárií zo strany architektov či developerov?
Chýb je prekvapivo dosť, často aj úplne základných. Napríklad nesprávne umiestnenie stolov – monitor by nemal byť otočený priamo k oknu, človek nemal sedieť chrbtom k oknu, aby sa predišlo oslneniu a únave očí.
Ďalším častým problémom je nedostatok súkromného priestoru na prácu. Podľa výskumov sa až 70 % ľudí nedokáže vo svojich kanceláriách sústrediť. Dôvodom býva najmä chýbajúce súkromie – nielen akustické, ale aj vizuálne.
Sklenené priečky síce izolujú hluk, no ak vidíme iných ľudí (alebo oni vidia nás), stále nás to môže rozptyľovať. Obzvlášť rušivá je aj ľudská reč – náš mozog ju automaticky spracúva, pretože ju vníma ako dôležitú informáciu. Kancelárie, ktoré sa dnes navrhujú, často sústredenie dostatočne nepodporujú.
Ďalšou častou chybou je to, že si zamestnanci nemôžu prispôsobiť svoje pracovné miesto. Dnes sa stretávame s kanceláriami, kde ľudia nemajú vlastné stoly. To môže byť logické riešenie, ak väčšinu týždňa pracujú z domu alebo na diaľku. Ak im však neposkytneme možnosť označiť si svoje „teritórium“, prispôsobiť si priestor či ho dekorovať, môže to znižovať nielen ich spokojnosť, ale aj mentálny výkon.
Ako by teda mala vyzerať spolupráca medzi vami a architektmi, vami a developermi, aby tieto chyby nevznikali?
Ideálna spolupráca by sa mala začať už v úvodnej fáze projektu. Človek, ktorý sa venuje tvorbe stratégie priestoru, by mal byť súčasťou procesu od začiatku. Tradične sa často najprv vytvorí jednoduché zadanie a architekt hneď navrhuje, bez formulácie podrobnejšieho zámeru či stratégie.
Ak sa však stratégia dôkladne premyslí vopred, projekt sa neprerába osem- či deväťkrát, ale napríklad len dvakrát. Proces, ktorému sa venujem, by sa mal dokončiť ešte predtým, ako ktokoľvek vôbec začne kresliť.
Hoci si to na začiatku vyžaduje čas navyše, ide o investíciu, ktorá sa vráti v podobe efektívnejšieho a funkčnejšieho miesta. Dôležité je preto vytvoriť jasnú a kvalitnú stratégiu, ktorá slúži ako pevný základ pre architektov a developerov pri ďalšom návrhu a realizácii.
Michal Matloň
Psychológ architektúry, ktorý sa zameriava na vytváranie prostredí, ktoré podporujú ľudskú pohodu a pomáhajú ľuďom napĺňať ich potenciál. Jeho práca skúma, ako priestor ovplyvňuje správanie, myslenie a emocionálne prežívanie.
