Miešačky na recepcii a oslavy na povale. Pozeráme sa na ideálnu konverziu továrne?

Konverzia bývalej továrne na keramiku v českom Kravsku urobila zo skladu sadrových foriem ubytovanie a z triediarne spoločenskú sálu. Takéto projekty si vyžadujú viac zásahov aj kreativity ako iné rekonštrukcie, čo sa aj tu to potvrdilo. Mottom autorov sa stala autenticita, ktorá priniesla viacero kurióznych riešení.

Zaujímavým faktom je, že celý objekt už jednu konverziu vo svojej histórii zažil. Pôvodne slúžili priestory ako hostinec na trase Praha – Viedeň. V polovici 19. storočia sa z nich stala keramická továreň, takže pribudli aj nové stavby. Fungovala ešte na začiatku 90. rokov minulého storočia.

Dnes je dominantou areálu, ktorý prešiel konverziou, vysoký továrenský komín korunovaný neónom. Návštevníkov priťahuje ako magnet. Možno aj preto sa súčasní majitelia rozhodli prispôsobiť jeho okolie na organizáciu spoločenských akcií a zážitkovú turistiku.

Recepcia, kde miešali hlinu

Časť pôvodnej fabriky hneď vedľa komína po novom slúži ako recepcia a zázemie pre zamestnancov. Vstúpite po rampe z prefarbeného betónu, ktorá je výrazným dizajnovým prvkom. Oproti pôvodnej továrni však vchádzate od chrbta.

Okrem pracovníkov recepcie vás privítajú miešačky. Pôvodne sa tu totiž miešala hlina. Z pôvodných pozícií sa odvtedy nepohli. Pútajú pozornosť prichádzajúcich návštevníkov hneď na prvý pohľad. Zároveň perfektne reprezentujú filozofiu zachovania autenticity.

„Celému priestoru sme nechali jeho priemyselný charakter. Pri jednej stene vznikla inštalácia zo sadrových foriem, do ktorých sa odlievali kvetináče. Sú navŕšené do stĺpcov iba ako estetické objekty, ktoré už stratili svoj účel, ale stále sú krásne. Je to spôsob, ako ich nechať na mieste, nezbaviť sa ich,“ hovoria autori z ateliéru ORA.

Zo sádrovne izby na spôsob salámy

Pôvodný sklad sadrových foriem má podlhovastý pôdorys a tri podlažia – pivnice zapustené do svahu, a murované prízemie, druhé poschodie je drevostavba.

„Murivo je čiastočne vystavané zo starých sadrových foriem, na odlievanie keramiky. Tento materiál nie je na stavbu vôbec vhodný, ide o dôkaz, že sa v histórii recyklovalo a stavalo z toho, čo bolo práve poruke,“ odhaľujú architekti ďalšiu z kuriozít tohto objektu. Práve tieto špecifickosti dokazujú, že si investori vybrali dobre – zážitková turistika je tu naozaj zážitok.

Podlhovastý tvar budovy si podľa architektov vyžiadal dostavanie pavlače, inak by nebolo kadiaľ prejsť. Tvar budovy umožnil rozsekať dispozíciu na jednotlivé izby ako salámu. Sú  prechodným domovom turistov.

„Vzhľadom na útlosť domu necelých 6 m nebolo možné vstavať komunikačné priestory na dovnútra. Predovšetkým na druhom poschodí by to znamenalo výrazný zásah do zachovaných konštrukcií. Rozhodli sme sa teda pristavať samostatnú pavlač, ktorá obslúži vrchné izby a spodným vytvorí zápražie vďaka hustému latovaniu,“ vysvetľujú autori svoj zámer.

Na pavlač pritom použili dubové drevo druhej triedy, ktoré malo pôvodne slúžiť ako palivo. Do izieb na prízemí sa vstupuje priamo z pavlačového zápražia, pretože majú vybúrané parapety. Oceľové rámy továrenských okien, naopak, zostali. Za ne pribudli nové moderné výplne. Pôvodná oceľová konštrukcia tak neslúži len ako autentický prvok, ale aj ako ochrana pred pádom.

Naklonené prízemie

Zážitkom pre ubytovaných je zrejme aj fakt, že stavba je celá zvlnená. Aby ju zastabilizovali, museli architekti k severnej fasáde doplniť niekoľko oporných pilierov. V izbách na prízemí tak možno v úplnom bezpečí zažiť, aké to je, keď sa nakláňajú steny. Interiéry sú jednoduché a svetlé. Kúpeľneoddeľujúoceľové rámy s matným zasklením.

Autenticita na poschodí

Maximálna snaha o zachovanie autenticity stavby si na druhom poschodí vynútila zaizolovanie znútra. Vďaka tomu zostala na mieste pôvodná ošumelá drevená fasáda, ktorá je stále zdravá. Aj krovu zachovali jeho konštrukčnú logiku. Najvýraznejšou premenou prešiel podľa tímu ORA východný štít. Je celý zasklený a poskytuje výhľady na krajinu.

V izbách na poschodí zachovávajú génia loci trámy a fošne. Práve pôvodné fošne po konverzii vytvorili zaujímavé podlahy.

„Všetko dopĺňajú sadrové formy, využívané ako stolíky, tienidlá lámp alebo len ako dekorácie. Veci, ktoré tu pôvodne boli uskladnené, v redukovanom množstve zostali na svojom mieste,“ dodávajú autori k špecifikám interiérového riešenia.

Namiesto triedenia priestor na oslavu

Priemyselné stavby sú ideálne transformovateľné na priestory, kde sa konajú spoločenské udalosti. Vďačia za to hlavne veľkým „halám“ s otvorenou dispozíciou. Platilo to aj v prípade triediarne. Keďže išlo o historicky najmenej cennú stavbu v areáli, k jej premene architekti pristupovali konvenčnejšie. O výsledku na záver prezrádzajú:

„Na prízemí sa po novom nachádza reštaurácia s kuchyňou. Na reštauráciu nadväzuje skleník. Ide o jednoduchú oceľovú konštrukciu, kde sme krytinu nahradili sklom. Do pôvodného priestoru sa vstupuje ťažkým zváraným oceľovým schodiskom. Funguje ako estetický objekt. Na pôvodnej povale sa nachádza veľká sála, ktorej sme ponechali autenticitu. Všetky konštrukcie sú pôvodné, vek na nich zanechal viditeľné stopy.“