Miesto na pozorovanie vtákov
Dva odlišné prístupy v rámci jednej témy a dva kvalitné výsledky. Centrá na pozorovanie vtáctva vo Švédsku a v Spojených arabských emirátoch sú predstaviteľmi nenápadne nápadnej architektúry.
Pozorovanie vtákov je hobby pre trpezlivých. Vyžaduje pokoj, dobrý zrak, opatrné pohyby a výdrž v sústredenom pozorovaní. Architektúra na takéto pozorovanie sa má správať podobne. Napriek koncepcii otvoreného programu, ktorý ponúka architektovi pomerne voľné ruky, nemá byť stavba utáraným hrdým solitérom. Má slúžiť pozorovateľovi ako spoľahlivý základ. Má sa vedieť zaradiť do prírodného prostredia a spolupracovať s rastlinstvom a živočíšstvom vo svojom okolí. Popri tom všetkom by si mala zachovať svoju vlastnú tvár. Mimoriadne významnou je aj schopnosť sprostredkovať zážitok z krás prírody a ducha miesta.
Precíznosť fasádneho detailu podčiarkuje charakter a silu pôsobenia trstinových objektov akoby jednoliato pokrytých srsťou. Životnosť trstinového obalu je zhruba 50 až 70 rokov. Ide o praktický materiál, ktorý pri správnom opláštení neprepúšťa vodu ani nepodporuje horenie a pri poškodení sa jednoducho vymieňa. Na steny a strechy je použitý v hrúbke viac ako 25 centimetrov v kombinácii s 20-centimetrovou izolačnou vrstvou. Trstinová krytina je vhodným materiálom aj na hniezdenie drobného vtáctva, ktoré si v nej už ponachádzalo množstvo skrýš.
Foto: Tord-Rickard Söderström
V harmónii s prírodou
Vo Švédsku vzniká v súčasnosti veľké množstvo architektúry podobného zamerania. Prírodné bohatstvo v oblasti jazera Tåkern pozostáva z mokraďových polí, rozsiahlych lúk a tŕstia. V kombinácii s farbistým podvodným svetom a vyše stovkou rôznych druhov vtáctva vzniklo miesto, ktoré si vyžadovalo vytvorenie platformy na pozorovanie. V roku 2007 bola vyhlásená vyzvaná súťaž. Dôležitým rozhodnutím bolo vybrať riešenie, ktoré okrem odzrkadlenia jedinečných prírodných podmienok bude aj reprezentantom jedinečnej architektúry. Víťazný návrh návštevníckeho centra vtáčej pozorovateľne od švédskeho štúdia Wingårdh arkitektkontor oslovil prírodným kontextom a splnil aj podmienku kvality architektonického výrazu.
Výstavba komplexu troch príbuzných objektov sa nevyhla politicko-finančným komplikáciám. Ako prvá bola v rokoch 2008 – 2009 zrealizovaná pozorovacia veža. Zvyšné dve stavby postavili až neskôr. Odčítateľné je to aj zo sfarbenia tŕstia, ktoré na veži stihlo krásne prirodzene spatinovať nasivo, tak, ako človeku vekom zošedivejú vlasy. Celok sa dočkal otvorenia až v máji roku 2012. Len za prvý mesiac navštívilo rezerváciu 20 000 ľudí. Cieľom je prilákať do Tåkernu 100 000 návštevníkov ročne.
Foto: Eson Lindman
V projekte s trojicou budov má každá vlastnú funkciu a umiestnenie. Hlavná budova slúžiaca najmä reprezentačným a edukačným účelom obsahuje expozičné priestory, auditórium a tiež laboratórium. Potrebný odstup od návštevníckeho centra a pokoj pri pozorovaní a rozpoznávaní vtáctva si vyžadovala druhá budova – pozorovacia veža. Nachádza sa na rozhraní lesa a otvoreného priestranstva s vodnou hladinou. Pre záujemcov je otvorená nonstop. Súbor dopĺňa servisná budova s funkciou výroby geotermálnej energie. Celá zostava je sprístupnená systémom rámp a malých mostov v celkovej dĺžke skoro 150 metrov. Dôvodom je členitý terén a umožnenie prístupu pre všetkých, najmä však sprostredkovanie intenzívnych dojmov z prírody, ktorá človeka obklopuje.
Chránená prírodná oblasť Naturum Tåkern je útočiskom s možno najväčšou koncentráciou vtákov v Európe. Nové návštevnícke centrum je v poradí už 29. komplexom zameraným na prezentáciu unikátu početných prírodných rezervácií vo Švédsku. Osud celej oblasti pritom mohli na začiatku 20. storočia zvrátiť plány na vysušenie jazera, ktoré sa nakoniec nenaplnili.
Foto: Eson Lindman
Ekologicky, ekonomicky, lokálne
Nová pozorovateľňa vtákov je neprehliadnuteľná svojou výraznou formou. V súčasnosti obľúbené nepravidelné kryštalické tvaroslovie bolo kontrastne previazané s tradičnou materialitou tejto oblasti. Výsledok je napínavo harmonizujúci. Na splynutie s prostredím využíva návštevnícke centrum práve materiálovú kamufláž z lokálnych prírodných zdrojov. Inšpirovaní prostredím jazera Tåkern pokryli architekti povrch všetkých troch budov tŕstím. Milióny trstinových stebiel zabezpečila žatva z farmy v okolí jazera. S výnimkou nevyhnutných betónových dosiek je návštevnícke centrum drevostavbou, v ktorej sa snúbi súčasný architektonický názor s klasickými stavebnými technikami.
Aj pôdorysný tvar hlavnej budovy ovplyvnili podmienky vyplývajúce z tejto rovinatej oblasti. Zvolený koncept v tvare písmena U vytvára ochranný prístrešok proti silnému vetru prichádzajúcemu od jazera, ktorý zároveň vytyčuje nástupné nádvorie.
Foto: Eson Lindman
Vnútorné priestory sú obložené borovicovým drevom a spolu s vápencom vo vstupnej časti pochádzajú tiež z tejto lokality. Podoba pozorovacej veže vysokej 10 metrov sa môže človeku javiť ako abstrahované telo vtáka s dlhými nohami. Hlavnú budovu však formoval najmä jej výstavnícky účel s neveľkou potrebou denného svetla. Minimum okenných otvorov je sústredených na troch dôležitých miestach. Vstup, ktorý pozýva návštevníkov, otvor v osi vstupu, ktorý odhaľuje expozície, a pozdĺžny otvor na konci výstavnej časti ponúkajúci panoramatický výhľad do okolitej prírody. Doplnok v podobe svetlíka, ktorý sa tiahne pozdĺž celého hrebeňa návštevníckeho centra, zabezpečuje horné výstavnícke svetlo a prináša nádych sakrálnej atmosféry.
Situácia – širšie vzťahy: 1. pozorovacia veža, 2. servisná budova, 3. hlavná budova návštevníckeho centra, 4. vstupný priestor, 5. parkovisko
Pôdorysy a pohľady
A. hlavná budova návštevníckeho centra s nástupným plató
B. servisná budova
C. pozorovacia veža s exteriérovou lávkou
Verzia na Arabskom polostrove
Iný pohľad na tematicky príbuzné zadanie mala dubajská kancelária X Architects. Svoje návštevnícke centrum s pozorovateľňou skolaudovali minulý rok v Spojených arabských emirátoch. Areál s veľkosťou 2 534 m2 sa nachádza severne od tretieho najväčšieho mesta Sharjah. Projekt je súčasťou rozsiahlej prírodnej rezervácie Wasit, ktorá pozostáva z piesočných dún a unikátnych soľných plošín, ako aj veľkého jazera a množstva mokradí. Donedávna však bolo územie zamorené skládkami a odpadovou vodou. S nápravou ekosystému sa začalo pred vyše desiatimi rokmi. Na premenu púštneho smetiska na oázu bolo potrebné ozdraviť pôdu po pôsobení toxických chemikálií a odstrániť až 40 000 štvorcových metrov odpadu. Nanovo bolo vysadených 35 000 drevín. Vďaka ozdravnému procesu sa podarilo na územie prírodnej rezervácie Wasit prinavrátiť 350 druhov nemigrujúceho vtáctva a 33 000 sťahovavých vtákov.
Spojitosti a odlišnosti
Tak ako švédska pozorovateľňa, aj tá v Sharjahu sa prispôsobuje a snaží splynúť s prírodným prostredím. Nie však pomocou materiality, ale prácou s topografiou. Celá nástupná časť je zapustená pod úroveň terénu. Návštevník je na začiatok vtiahnutý do útrob centra a až po vstupe do líniovej expozície sa vynára do sveta vtákov. Galéria jedného smeru ponúka pozdĺž svojej osi výstavnícku stenu a obojstranne po bokoch rozsiahle zasklenie s výhľadom do ôsmych exteriérových klietok.
X Architects sú zástancami architektúry kontextu, komplexných riešení a kritického prístupu. Ako sami hovoria, architektúru vnímajú ako sprostredkovateľa miesta.
Foto: Nelson Garrido
Čitateľnosť a charakter tejto pokornej architektúre dodáva jej veľmi jasná urbánna figúra. Dynamizujúco pôsobiaci element, ktorý križuje líniu galérie, je servisný blok. Okrem kancelárií obsahuje priestory slúžiace na kŕmenie, chov a množenie. Jeho polohu, nekorešpondujúcu s jestvujúcim terénom, ovplyvnila požiadavka severne orientovanej zásteny pre ibisy. Na konci hlavnej osi objektu sa nachádza časť s panoramatickým výhľadom do rezervácie Wasit a oddelenie s občerstvením pre návštevníkov.
Na rozdiel od návštevníckeho centra na jazere Tåkern, kde sa vtáky pozorujú výhradne vo voľnej prírode, v Spojených arabských Emirátoch vznikla navyše aj ornitologická zoo.
Foto: Nelson Garrido
Každá z realizácií má svoj vlastný charakter podčiarknutý osobitou formou. Zároveň obe príkladne odhadli mieru dominancie a podriadenosti v architektúre. Podarilo sa splniť aj najdôležitejšiu úlohu pozorovateľských centier – sprostredkovať, vzdelávať a ochraňovať.
Pre horúce klimatické podmienky sú návštevnícke trasy vytvorené prioritne vo vnútorných priestoroch. Pre záujemcov sú však k dispozícií aj malé vozidlá, ktoré človeka prevezú naprieč rezerváciou a dokonca aj do vtáčích klietok.
Foto: Nelson Garrido
TEXT: Beáta Paňáková
Dokumentácia: Wingårdh arkitektkontor, X Architects
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
