Miesto pre európske vertikály

 

Maďarská metropola Budapešť rieši schvaľovanie investičných zámerov ako aj výškových budov v dvojúrovňovom rozhodovacom procese. Prvé schvaľovacie konanie prebieha na miestnych úradoch mestských častí. Zámer sa ďalej posúva na prehodnotenie súladu s vypracovanou Budapeštianskou mestskou plánovacou rámcovou reguláciou (BVKSZ), platnou od roku 2001. Tá, popri iných atribútoch, stanovuje aj maximálnu mieru zastavanosti a výšku budov, ktorá celkovo nesmie presiahnuť 55 metrov.

Problémom tohto nariadenia je absencia dôkladných stratégií, nakoľko dokument určuje len smer a náplň investícií. To často zneužíva súkromný sektor, ktorý selektuje podľa súčasného trhu, bez ohľadu na koncepčné ciele daných lokalít. Nájdu sa však aj výnimky ako napríklad oblasti popri Dunaji, bývalé Expo parcely, oblasť za Duna Plázou, oblasť MOM a West End projekt.

Názory na problematiku výškového zónovania Budapešti sa rôznia. Časť odborníkov odmieta akékoľvek zásahy do existujúcej siluety mesta, kým tá druhá lobuje za vypracovanie dôkladných štúdií. Do roku 2001 bola aktuálna koncepcia vybudovania administratívnej zóny v duchu „Manhattan“ na ostrove Csepel, od tejto vízie sa však upustilo. V súčasnosti sa investičný záujem sústreďuje na dve lokality. Na jednej je plánovaný projekt Raiffeisenu, ktorý počíta s vybudovaním administratívnej veže, vysokej 110 metrov, druhá lokalita sa nachádza na nábreží rieky Dunaj. Tu bol na ploche 32 hektárov ohlásený investičný zámer Duna City.

Spomínané projekty sa nachádzajú za vonkajším mestským okruhom v širšom centre. Práve táto oblasť má výrazný predpoklad byť v budúcnosti atraktívna z hľadiska situovania výškových budov. V súčasnosti prebiehajú rôzne odborné rozpravy, ktoré pripúšťajú možnosti umiestnenia výškových dominánt v miestach styku mestských radiál s vonkajším mestským okruhom Hungária Körút. Doplnkovo by sa „výškovky“ mohli objaviť aj v širšom centre, ako kompozičné dotvorenie už existujúcich výškových budov na miestach prázdnych prieluk. Súčasné predstavy naznačujú formu a výškové členenie týchto stavieb v podobe zoskupení stalaktitových výtvorov. Dôraz sa bude klásť na ich vhodné začlenenie do scenérie geomorfologického rozloženia mesta Budapešť, rešpektujúc okolitú krajinu ako aj Budínsky hradný kopec, čo si vyžaduje seriózne profesijné grémium a kreatívnu hospodársku a spoločenskú participáciu.

Avizovaný projekt Duna City je logickou odpoveďou trhu s nehnuteľnosťami na budúce investície v tejto lokalite a zároveň nadväzuje na investície, ktoré sa tu za posledné roky uskutočnili. Je situovaný na hlavnej obchodnej tepne Budapešti a prezentuje komplexnú mestskú štruktúru na mieste bývalého priemyselného areálu s čiastočným zachovaním pamiatkovo chránených výrobných objektov. Projekt otvára nové dimenzie pre realitný trh a architektúru, ktorej koncept akcentujúcich veží postupne výškovo klesá až úplne splynie so zeleňou. Keďže súčasné regulatívy nedovoľujú výstavbu vežových objektov, v rámci projektu boli vypracované rôzne štúdie pre nové definovanie kategórií výškových budov, pod ktoré by spadali aj výškové stavby Duna City. Pri tejto príležitosti sa spracovali vizuálne vplyvy projekčného zámeru na chránenú vedutu hl. mesta ako aj vplyvy na svetlosť okolitých budov, dopravnú zaťaženosť a hlučnosť. Na vypracovanie architektonicko-urbanistickej štúdie vyzvali viacero projekčných kancelárií, z ktorých zvíťazil návrh ateliéru EEA-architects. Tento projekt už schválili samosprávy, investor si však bude musieť počkať na konečné rozhodnutie hlavného mesta.

Brno a Praha

Problematika výškových budov sa nevyhýba ani Českej republike. Zdá sa, že naši susedia pristupujú k riešeniu otázok plánovania mestských vertikál celkom zodpovedne. Pri schvaľovaní územného plánu Brna v roku 1994 takmer nik nepredpokladal, že v budúcnosti by mohla intenzita využitia územia a podlažnosti zástavby niekoľkonásobne presiahnuť zaregulované hodnoty indexu priemernej podlažnosti. Dnes sa situácia zmenila, do popredia sa čoraz viac tlačia koncepcie výškových návrhov, ktoré predstavujú pomerne veľký zásah do pôvodných štruktúr sídla. Magistrát sa preto rozhodol vypracovať analytickú štúdiu pod názvom Výškové zónovanie v mestskej pamiatkovej rezervácii a v jej ochrannom pásme.

Pri vypracúvaní dokumentu sa mesto sústredilo na prioritné ciele ochrany historicky významnej veduty mesta, stabilizovaných zón s kvalitnou zástavbou či ochrany charakteristických krajinných prvkov v meste a v jeho kontaktových zónach. Štúdia definuje a analyzuje súčasné výškové dominanty z hľadiska ich historického a krajinárskeho významu. Takto vytipované územia sa ďalej skúmajú na základe vizuálneho pôsobenia v panoráme mesta, kde sa následne vyhodnocuje ich vplyv na charakteristickú vedutu sídla. Medzi najvýznamnejšie sledované limity možno zaradiť kvalitu a kapacitu dopravnej obslužnosti, vzdialenosť od historických dominánt mesta či rešpektovanie diaľkových pohľadov na panorámu sídla. Výsledkom štúdie je vymedzenie tzv. aktívnych zón, ktoré sú vhodné pre výstavbu výškových budov.

Mesto začalo s prípravou nového územného plánu už roku 2004. Uvedená štúdia je významným podkladom pre riešenie otázok umiestnenia výškových stavieb a definovanie výškových regulácií konkrétnych lokalít v meste tak, aby mohol územný plán flexibilne reagovať na spoločenské požiadavky. Dokument zároveň napomáha ochraňovať pôvodné historické hodnoty a charakteristický ráz sídla. Z výškových budov sa v súčasnosti v Brne realizuje viacúčelový komplex Orion v mestskej časti Brno-Lesná. Pripravená je koncepčná štúdia dostavby obchodného domu Centrum, projekt hotela Trinity či Spielberk Office Centre.

Podobne ako Brno aj pražská metropola sa pripravuje na tretie tisícročie. Analýza výškovej zástavby je významným krokom k vytvoreniu záväzného dokumentu, ktorý sa stane súčasťou Plánu pamiatkovo udržateľného rozvoja Prahy, ako aj Zásad územného rozvoja v zmysle znenia vybraných ustanovení stavebného zákona. Cieľom štúdie je stanovenie zásad a limitov pri navrhovaní a umiestňovaní výškových stavieb. Dokument bude súčasťou manažmentového plánu mesta. Jeho úlohou bude chrániť identitu priestorového rázu historického centra Prahy a jej okolia.

Autori tejto štúdie rozdelili územie na určité priestorové celky, vychádzajúce z prirodzených morfologických tvarov mesta, ako aj z výrazných antropogénnych koridorov – hlavných železničných či cestných komunikácií. Samotná analýza výškovej zástavby spočíva vo vyhodnocovaní priemernej orientačnej výšky stavieb v konkrétnom územnom celku. Od nej je následne odvodená relatívna výšková hladina, ktorú nepresiahne asi 90 % budov v danom priestorovom celku. Medzi ďalšie dôležité limity, ktoré by sa mali v plánovacích procesoch zohľadniť, patrí inžinierska infraštruktúra, demografia mesta a priestorové technické limity – letecké koridory a priestory pre rádiové spojenia.

Jednou z úloh štúdie je hodnotenie významných vyhliadkových – panoramatických pohľadov, a to smerom do centra, ako aj z centra do okrajových častí sídla. Vyhliadkové body boli rozdelené podľa významnosti do dvoch kategórií, a to na stanovištia na overenie dosahu umiestňovania výškových budov a stanovištia, ktoré by zásadné hmotové zmeny nemali ovplyvniť. Výsledkom vizuálnej analýzy územia je odhalenie pohľadovo exponovaných miest v horizonte sídla.

V súčasnosti má Praha rozpracovaných viacero projektov výškových budov. Väčšina z nich sa stavia v mestskej časti Pankrác (City Tower, City Empiria, Hotel Corinthia). Zanedlho by k nim mal pribudnúť projekt obytnej budovy Epoque. Výstavba mrakodrapov sa plánuje aj v mestskej časti Holešovice, kde sa pripravuje projekt obytného, administratívneho a obchodného komplexu Tower City.

Parížsky model

Metropolu Paríž možno zaradiť medzi najmodernejšie mestá na svete. Vďaka svojej bohatej histórii a vysokej úrovni služieb kraľuje na popredných priečkach v rebríčku turistickej návštevnosti. Ani Paríž neobišiel stavebný boom moderných vertikálnych konceptov, mesto sa však dokázalo s rozvojom vysporiadať originálnym spôsobom. Hádam jedinou čiernou ovcou v panoráme centra Paríža je veža Montparnasse, postavená v roku 1973.

Vďaka prísnym výškovým reguláciám si historické jadro mesta naďalej zachováva svoju pôvodnú tvár. Symboly ako Eiffelova veža, katedrála Notre Dame či povestná prírodná dominanta Montmartre s fenomenálnou bazilikou Sacré Coeur sa určite nemusia báť novodobej konkurencie.

To však neplatí v luxusnej administratívnej štvrti La Défense, ktorá vznikla v 50. rokoch minulého storočia ako reakcia mesta na moderný rozvoj. Prvé mrakodrapy tu uzreli svetlo sveta začiatkom 70. rokov. V súčasnosti jedna z najväčších administratívnych a obchodných štvrtí v Európe čaká ďalšie prírastky výškových budov, ktoré sa vo výške doslova predbiehajú. Niektoré z nich – Tour Granite a Tour T1 s úctyhodnou výškou 185 m sú už vo výstavbe, iné zatiaľ v štádiu návrhov. Najnovšie bola vypísaná verejná architektonická súťaž na nový symbol La Défense, ktorým by mal byť gigant Tour Signal. O vysokej úrovni verejného obstarávania svedčia aj zvučné mená zúčastnených, ako Jacques Ferrier, Norman Foster, Daniel Libeskind, či Jean Nouvel.

22@Barcelona

Od roku 1992, kedy boli pri príležitosti konania olympijských hier postavené v Barcelone dve najvyššie budovy (154 m), mesto ožilo stavebným rozvojom výškových budov až začiatkom tretieho tisícročia. Jedným z najvýznamnejších projektov vytvárajúcich priestor pre situovanie výškových budov je projekt revitalizácie priemyselnej štvrte Poblenou, 22@Barcelona, ktorý mestská rada schválila v roku 2000.

Táto oblasť sa v minulosti využívala výlučne na priemyselné účely. Nová klasifikácia však uvažuje s koexistenciou diverzifikovaných mestských činností, ktoré nezaťažujú životné prostredie. Projekt sleduje víziu kompaktnejšieho využívania mestského priestoru pri udržaní nízkeho podielu priemyselnej výroby, čo napomáha rozvíjanie konceptu plánovania výškových budov. Predpokladá sa zmena funkcie takmer 30 % industriálnej plochy na občiansku vybavenosť, bývanie a mestskú zeleň.

Proces regulácie investičného zámeru usmerňujú tri záväzné nariadenia. Prvým je modifikovaný územný plán, uprednostňujúci rôznorodé využívanie oblasti. Do existujúcej funkcie bývania by sa mali začleniť nové doplnkové funkcie, ktoré sú zároveň kompatibilné s plánovanými produkčnými aktivitami. Územný plán vytipoval šesť rozvojových oblastí s celkovou rozlohu 925,5 m², čo predstavuje 47 % revitalizovaného územia.

Spomínané oblasti vytvoria základ novej urbanistickej štruktúry, ktorá naštartuje premenu celej oblasti a zároveň umožní implementáciu strategických aktivít, pre vznik novej dynamiky v území. Jednotlivé oblasti sa ďalej rozdeľujú na menšie zóny s detailnejšou špecifikáciou regulatívov. Druhým dokumentom je špeciálny plán infraštruktúry, ktorý komplexne rieši dopravu územia. Posledný záväzný nástroj plánovania rozvoja danej štvrte predstavuje doplnený zoznam historicko-umeleckého, architektonického dedičstva mesta Barcelona, do ktorého bolo zaradených 68 objektov priemyselného dedičstva v Poblenou.

Za posledných 10 rokov vyrástlo vo štvrti Poblenou 11 výškových budov s výškou viac ako 20 podlaží. Najvyššia z nich, Torre Agbar, bola dokončená v roku 2004 a meria 144 metrov. V tomto roku by sa mala ukončiť výstavba druhej najvyššej budovy, hotela Habitat Sky, ktorý bude merať 115 metrov.

Miriam Turancová, Kristián Szabó
Foto: Dano Veselský, Daniela Gažová, Miriam Turancová, Kristián Szabó, EEA-architects Budapest
Vizualizácia: archív ECM