Mmcité: mestský dizajn s emóciou

Výrobca mestského mobiliáru a dizajnérske štúdio mmcité v roku 1994 založili v Zlíne niekdajší spolužiaci z vysokej školy David Karásek a Radek Hegmon. Lavičky, odpadové koše, stojany na bicykle, predajné stánky, reklamné plochy či zastávky – to všetko patrí k produkcii mmcité, ktorá na českom trhu udáva smer. Spoločnosť je schopná vyvinúť mestský mobiliár aj na svetovej úrovni, veď za svoj stojan na bicykle s názvom Meandre získala prestížne ocenenie Good Design a Red Dot. David Karásek sa predstaví aj na festivale ARCHDAYS 2010 – Bratislavské dni architektúry a dizajnu, ktorý začína budúci týždeň v pondelok.

Nevyčerpateľná téma
Pôvodne chceli len vymýšľať krásne veci pre verejné priestranstva, no neboli spokojní s realizáciou svojich nápadov, a tak si založili vlastní firmu. Spočiatku sa v mmcité venovali len navrhovaniu a obchodu, neskôr založili dcérsku výrobnú firmu Kovocité v Biloviciach pri Zlíne, ktorá má okolo 150 zamestnancov a špecializuje sa na kovovýrobu a kompletizáciu prvkov mestského mobiliáru. Druhou firmou je Egoé so zameraním na záhradný nábytok. Vlaňajší obrat mmcité v Českej republike bol 300 miliónov korún, dcérska firma na Slovensku mala 40 miliónov, v Maďarsku 25 a v Poľsku a Španielsku pätnásť miliónov korún.

„Hoci nás k výrobe našich návrhov prinútila núdza, ukázalo sa to ako výhoda,“ hovorí David Karásek. „Mohli sme si ustrážiť nápad až do jeho konečnej realizácie. Určite je to dosť náročné, ale nemôžeme byť mimo diania.“

Práce majú obidvaja vyše hlavu, ale téma mestského mobiliáru ich stále baví. „Robíme ho už sedemnásť rokov. Je to nevyčerpateľná téma a som presvedčený, že v budúcnosti budeme mať ešte veľa práce,“ priznáva D. Karásek.

Kultúrna misia
Čo to je mestský mobiliár? Patria k nemu výrobky, ktoré sme už spomenuli v perexe. Práve ony vytvárajú špecifický dizajn v interiéri mesta, ktorý nemá konkrétneho užívateľa. Jeho anonymita však tvorcom neprekáža. „Naopak, je to výzva,“ zdôrazňuje D. Karásek, ktorý si uvedomuje, že jeho dizajn podlieha nielen zmenám počasia, ale aj útokom vandalov či sprejerov. „Vieme, že naše výrobky nemajú trvácnosť ako architektonické diela, ale vo svojom časovo obmedzenom pôsobení zase bezprostredne ovplyvňujú každého, kto sa prechádza po uliciach mesta.“

Dizajn mmcité sa často prirovnáva k exkluzívnemu nábytku, no Karásek toto označenie odmieta. „Náš dizajn nie je výberový, ale je rovnako kvalitný, preto to sčasti vnímame ako kultúrnu misiu,“ tvrdí dizajnér, ktorý svoju misiu chápe aj v jej didaktickom rozmere. „Ľudia sa stále obávajú moderných prvkov vo svojom okolí, čo nám sťažuje našu prácu. Najprv teda musíme ľudí presvedčiť, že daný výrobok z mestského mobiliáru potrebujú a ak ho potrebujú, musí mať aj kvalitný dizajn. No a v neposlednom rade ich musíme presvedčiť, aby si tento kvalitný dizajn kúpili u nás.“

Aby sme to preložili do reči stavebného procesu, jeho aktérmi sú investor – zväčša mesto, zákazník – stavebná firma, autor – architekt a subdodávateľ – čiže mmcité. Posledný z uvedeného reťazca rokuje o projekte s architektom, s ktorým hovorí o kvalite dizajnu; s mestom, ktorému sa snaží dokázať technickú kvalitu a bezproblémovú údržbu; no a potom s priamym kupcom – stavebnou firmou, ktorú sa snaží presvedčiť, že to nie je drahé. Pravda, ich veci nakoniec užívajú úplne iní ľudia, s ktorými sa dizajnéri pri rokovaniach ani nestretnú – a to sú bežní občania.

Dizajn s odvahou i odolnosťou
Dobrý dizajn musí byť funkčný, ekonomicky zasadený do reality a musí mať tvar s kultúrnym obsahom. K tejto všeobecnej definícii však David Karásek priraďuje ešte ďalší rozmer: dizajn by mal mať emocionálny náboj. Divák – užívateľ by nemal byť pri ňom ľahostajný, ale súčasne by nemal nezdravo priťahovať jeho pozornosť. Navyše, oproti takému nábytku musí dobre vyzerať nielen z bezprostrednej blízkosti, ale aj z niekoľkých desiatok metrov. Spolu s architektonickými dielami tak menia tvár mesta, no lídri z mmcité si uvedomujú odlišnosť ich pozície v porovnaní s architektom.

„Naše zariaďovacie prvky majú v porovnaní s architektúrou kratšiu morálnu trvácnosť, čo nám umožňuje viac sledovať súčasné trendy,“ hovorí David Karásek. „Vždy však s dôrazom na odolnosť mestského mobiliáru. Vstupujeme s ním do priestoru, ktorý môžeme oživiť. Ulica je určená domami, ktoré vznikali v rôznom časovom období a ich život sa počíta na desiatky až stovky rokov. Mobiliár v meste však zvyčajne nevydrží dlhšie ako dvadsať rokov. Môžeme byť však pri ňom odvážnejší, lebo sa dá ľahšie vymeniť podľa aktuálnych potrieb a vkusu.“

Ocenenie zo sveta
David Karásek je presvedčený, že ak sa mmcité chcelo dostať na súčasnú pozíciu, jeho tvorcovia museli byť aj manažéri. „Ja osobne sa stále cítim byť viac dizajnérom,“ rozhodne vyhlasuje D. Karásek. „Odborne sledujem viac dizajnérsky než manažérsky svet. Možno si aj moji zamestnanci myslia, že som zlý manažér, ale to ma príliš netrápi. My sa s kolegom Radekom Hegmonom len snažíme dať tvorivú vášeň aj do podnikania,“ s úsmevom dodáva Karásek.

Kvalitu tejto vášne dokazujú aj prestížne svetové ocenenia, ktoré spoločnosť mmcité získala nedávno za svoj produkt s názvom Meandre. Pri pohľade na jeho jednoduché riešenie sa až nechce veriť, že podobné umiestnenie bicyklov na verejnom priestore ešte nikoho nenapadlo. Ide o stojan stočený na gumovom podklade, z ktorého sa skladajú drážky pre bicykle. Vlastnosťou svojho pružného materiálu sa drážky adaptujú na akýkoľvek priemer bicykla, pričom sú k nemu šetrné.

Produkt začínal svoju púť oceneniami – druhým miestom na minuloročnom Czech Grand Design, po ktorom nasledovali už iba víťazstvá. Na súťaži Good Design, ktorú pred pol storočím zakladali Eero Saarinen a Ray s Charlesom Eamsovcami v spolupráci s Múzeom architektúry a dizajnu v Chicagu, získali prvú cenu v konkurencii niekoľkých stovák výrobkov. Víťazstvo zopakovali na čoraz populárnejšej súťaži Red Dot, ktorú od roku 1955 organizuje Design centrum Nordrhein Westfalen v nemeckom Essene a svojím významom oslovuje aj širokú oblasť laických obdivovateľov dizajnu. Toto prestížne „double“ sa v jednom roku nepodarilo získať ešte žiadnemu českému autorovi.

A čo bude ďalej? „Nezaspať na vavrínoch,“ hovorí D. Karásek. „Chceme preraziť v takých krajinách, ako sú Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, kde ľudia oveľa viac žijú na uliciach. „Tam sa s verejným priestranstvom doslova maznajú. U nás je v tomto smere pred nami ešte veľa práce.“

Najznámejšie výrobky mmcité ­slovami Davida Karáska Meandre – je to doslova revolučná záležitosť, ktorá sa však nerodí príliš často. Vedeli sme, že chceme vymyslieť niečo nové. Niečo, čo bude k bicyklu šetrné a zároveň adaptabilné. Na tomto stojane sme pracovali približne päť mesiacov a výsledok bol aj pre nás prekvapujúci. Vera – je to permanentný bestseller, ktorý nás stále živí. Ide o ekonomickú lavičku so širokou škálou variantov a ich tvary ma aj po rokoch bavia. Táto lavička má oceľovú kostru s drevenými, ale aj oceľovými výplňami. Radium – aj túto lavičku už vyrábame pomerne dlho, no stále sa dobre uplatňuje na rôznych trhoch. Pôvodne sa vyrábala iba z oceľového zinkovaného plechu, pričom zvarením na dvoch koncoch sa vytvorila pomerne pevná štruktúra. Získala titul Vynikajúci design 2005. Elias – je to štíhly, geometricky tvarovaný stĺpik ukrývajúci pozdĺžnu dutinu, ktorá mení svoj vzhľad v závislosti od uhla pohľadu od tmavého tieňa až po plnú priehľadnosť. Tohto roku sme pripravili jeho osvetlenú verziu s LED diódami. Portiqoa – mäkko modelovaná bočnica z hliníkovej zliatiny pracuje so zaujímavým optickým efektom diagonálne postavených stien. Podkladu sa dotýka len úzkou spodnou hranou a niektoré pohľady odhaľujú tenké línie. Sedačka a operadlo lamely tejto lavičky je z masívneho dreva.

Ľudo Petránsky
Foto: mmcité

Článok bol uverejnený v časopise ASB.