Modelovanie plochy do priestoru je výzva

Interiérový dizajn, a najmä individuálne návrhy na mieru patria z pohľadu architektonickej mierky k menším zákazkám. Ale len tí, ktorí dokážu z pekných architektonických vizualizácií vyrobiť skutočnú „hmotu“, vedia, koľko ozajstného umenia a poctivého fortieľu sa za tým skrýva.

Takýmto človekom, dizajnérom, remeselníkom, ako sám o sebe hovorí, aj vizionárom je Branislav Mikitka. So svojou firmou Design Factory v Holíči začínal v divokých časoch 90. rokov. Pojem dizajn sa vtedy skloňoval najmä v reklame, kde sa riešili výklady a oblepovali sa autá. Boli to prvé lastovičky – zákazky, praktická škola, pretože všetko sa robilo ručne a zháňali sa rôzne triky, ako nápady zrealizovať. Potom prišli reklamné samolepiace fólie a s nimi prvé počítače, drahé softvéry, plotre… Za veľa peňazí niekoľko škatúľ techniky, s ktorou sa bolo treba naučiť pracovať, a najmä splatiť dlhy. „Aby som mohol rozbehnúť biznis, založil som tajne aj rodičovský vinohrad,“ s úsmevom spomína Branislav Mikitka.

Branislav Mikitka je dizajnér-vizionár.

„Neustále som sa motal okolo známych reklamných agentúr. Začínal som s grafikou, ale už vtedy som pokukoval po hmotných veciach,“ opisuje svoje dizajnérske začiatky, keď pri prvých zákazkách na nábytkové kusy narazil na nekvalitu realizačných firiem. „Neostávalo iné, len si postupne nakupovať jednoduché náradie a na kolene zrealizovať zákazku vlastnými silami.“ Rôzne podstavce, stojany a výstavné stánky už začínali voňať interiérovým dizajnom. „Ten som vždy chcel robiť a podarilo sa. Už od roku 1998 vyrábame aj nábytok,“ spokojne dodáva.

Motokárový bar je príkladom, keď skutočná realizácia presne zodpovedá vizualizovanému návrhu.

Škola života

„Po inšpiráciu sme chodili na výstavy do Viedne, Düsseldorfu, Kolína či Paríža,“ priznáva Branislav Mikitka. Práca do Design Factory prichádza dvoma cestami: buď klienti prinesú už hotové vizualizácie a technické nákresy od architektov, alebo prídu len s víziou vo svojej hlave. Reálnejšiu podobu potom priestor získa autorskými návrhmi a tú skutočnú potom pod rukami skúsených majstrov z Design Factory. „Vieme veľa o materiáloch, ako s ktorým pracovať, ktorý ohnúť, za tepla či studena, ako ho nastriekať farbou, experimentujeme s kovom,“ objasňuje tvorivý proces hlava firmy. „S architektmi si vymieňame informácie, mladí sú hneď zapálení pre nové softvéry, my zase vieme, čo s ktorým materiálom.“

Celý bar bol vybudovaný úplne nanovo.

Priestor ako výzva

„Mnoho zákaziek sme vzali aj preto, že sa nám páčili, hoci sme netušili, ako vec vyrobíme,“ hovorí o dizajnérskych orieškoch Branislav Mikitka. „Vymýšľanie bolo vždy pre mňa výzvou. Nie som študovaný architekt, ale pod mnohými vecami som podpísaný ako dizajnér. Skúsenosti s materiálmi mi pomohli vždy odhadnúť, aké máme možnosti. Usmieva sa a približuje detaily: „Návrhy niekedy nemali logiku, technický základ sme museli dodať my. Vizualizácie boli na efekt, ako kulisa, ale my sme museli vymyslieť, ako to bude celé fungovať, čo bude vnútri, ako to bude celé držať. Pekne sme si to vždy odskákali, ale tešilo nás, že napokon sme to, čo bolo na architektonickej vizualizácii, dokázali vyrobiť aj v skutočnosti. Stalo sa nám, že zvedaví klienti sa prišli pozrieť sem k nám do výroby. Videli len nejaké drievka na zemi a pochybovali, že napokon dostanú to, čo si objednali. Zámerne sa voláme Design Factory.

Z 2D dosiek 3D objekt, stojan pre Lenovo.

Do tvorby dávame nielen samotný materiál a skúsenosti, ale dokončujeme veci až do posledného aranžmánu.“ Branislav Mikitka nám pripravil prehliadku referencií a pripomína: „Keď odchádzame, tak po sebe povysávame a všetko funguje. Keď sme robili stánok na zmrzlinu, odchádzali sme, až keď tiekla zo stroja zmrzlina. V predajni techniky sme pozapájali aj vystavené televízory či mobily. V bare po našom odchode už mohlo tiecť pivo, my odchádzame poslední.“ Do vizualizácií Branislav Mikitka vždy prepašuje svoju veľkú lásku – obrazy, ktoré potom do interiéru ako prekvapenie klientovi skutočne dodá. Usilovnosť a zmysel pre detail ich cez referencie doviedol k rôznym zákazkám po svete. „Celý rok sme s výstavným stánkom jednej firmy kočovali po Európe. Prišli sme do výstavnej haly, stánok zmontovali, po výstave opäť rozobrali a išli sme ďalej. Bola to výnimočná skúsenosť,“ spomína. Firma sa však sústreďuje na lokálny trh a špecifické zákazky.

Servisné centrum pre Samsung dostalo svieži dizajn, realizácia prebehla na kľúč.

Pracuje s miestnymi stolármi, ktorých si vychováva, a tí potom vo firme ostávajú roky. „Trh dnes veľmi tlačí na cenu. Dlhoročné skúsenosti sa však v cenovej ponuke nedajú napoložkovať. Ľudia porovnávajú ceny na internete a v masových obchodoch, potom čakajú, že sa priblížime k takému číslu. Nám sem dovezú dosky materiálu, plechovky farieb a my v podstate z ničoho robíme hmotu. Snáď ďalšia generácia pochopí, že skutočná práca má svoju hodnotu,“ vykresľuje obraz slovenskej reality Branislav Mikitka. „Som však vizionár. Modelovanie plochy do priestoru, skladanie ohybov, to sú oriešky, ktoré sú pre mňa výzvou. Pojem ‚nedá sa‘ nepoznám, pre mňa neexistuje.“

Dizajnérskou chuťovkou bol pivný bar v reštaurácii Sa sa zu v Prahe.

TEXT: Mária Nováková,
Foto: Miro Pochyba a archív design factory