Moderný palác Domu hudby: Najprv vás ohromia priestory, potom hudba

Ukážka modernej architektúry, ktorá vás všetkými zmyslami vtiahne do seba a pohltí. Taký zážitok sľubuje realizovaný projekt úplne novej hudobnej inštitúcie v Budapešti, majstrovské dielo parížsko-tokijského ateliéru.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Joachim, Bartók, Thern, Kálmán, Liszt. A to zďaleka nie je kompletný výpočet veľkých mien maďarských či uhorských hudobných skladateľov, ktorými by sme mohli zaplniť celú stranu. To len podčiarkuje, ako ďaleko kraj okolo Dunaja ovplyvnil v predošlých storočiach hudobnú kultúru celej Európy, a tým vlastne aj zvyšku sveta.

Maďarsko sa však chovalo k plejáde svojich veľkých umelcov pomerne macošsky a ich zásluhy doposiaľ nedostatočne akcentovalo. Dom hudby, ktorý bol slávnostne otvorený minulý rok v Budapešti, tento historický dlh spláca.

Projekt Domu hudby od Sou Fujimoto Architects vybrala porota v medzinárodnej súťaži pre jeho ikonický dizajn zo 170 rôznych návrhov. Odborníci pritom na realizácii ocenili organicky zvlnenú, prelamovanú strechu, rozsiahle zasklené steny i výrazne osobitú identitu stavby. A, samozrejme, inovatívne poňatý interiér, v ktorom sa moderná technológia prelína s umeleckým zážitkom a architektúrou.

Stavba neskromných meradiel – zaberá plochu 9-tisíc m² – bude slúžiť primárne ako koncertná sála a zároveň ako vzdelávacie centrum a múzeum hudby. Objekt vás ohromí už samotným nezvyčajným poňatím, ale aj kombináciou impozantných meradiel a neobvyklého tvaru. A tým, ako je vkusne zasadený medzi stromy a chodníky Városliget, ústredného mestského parku a v pláne Budapešti dominujúcej plochy verejnej zelene.

Príroda ožíva melódiami

Aj preto sa tu dizajnéri zo štúdia Sou Fujimoto Architects inšpirovali synergiou, túžbou po splynutí svetov zvukov a prírody. Budova sa voči svojmu okoliu prezentuje ako prirodzené pokračovanie prírodnej krajiny. Celá fasáda domu je obložená skleneným baldachýnom, ktorý tak umožnil vznik úplne transparentnej budovy pôsobiacej dojmom, akoby sa rozplývala v priestore.

Sklenenú fasádu tvorí 94 na mieru vyrobených, horizontálne nedelených panelov. Niektoré z nich majú na výšku až 12 metrov. Tento krok pomáha čiastočne odrušiť dojem zväčšeného meradla a súčasne sa tým odbúrava hranica medzi vnútorným a vonkajším priestorom. Stromy z parku tak vizuálne prenikajú dovnútra a hudba sa zasa „leje“ von, jemne ako zo zdobenej hudobnej šperkovnice.

Pocit z toho, že vnútri počúvate hudbu pod šírym nebom, umocňuje viac ako 30-tisíc štylizovaných listov skrytých v podhľade a stropnom obklade. A, samozrejme, aj voľné prieniky k oblohe – stovka kráterovitých otvorov, doplnených vysadenými živými stromami.

Strecha je vďaka tejto perforácii veľmi dynamická a tvarom pripomína včelie plásty – kombináciu organických materiálov s prísnou logickou geometriou. Prúdi tadiaľ čerstvý vzduch a denné svetlo. Nepravidelný charakter strechy tak nie je len dizajnom pre efekt, zvlnená konštrukcia priamo napomáha plnému rozvinutiu zvukových vĺn. A tým, že mení svoju hĺbku, sa väčšou mierou stáva súčasťou parku.

Ako sa rodí hudba?

Tento moderný palác je jedinečný aj tým, ako komplexne sa stavia k fenoménu hudby. Neobmedzuje sa len na prednes živej a reprodukovanej hudby, ale venuje sa aj jej odbornému výkladu a vzdelávaniu. Ponúka totiž mimoriadne koncipované expozície a výstavy, ktoré predstavujú hudobnú históriu krajiny – ako sa vlastne hudba tvorí a aký vplyv má na naše životy. Dom je navrhnutý tak, aby návštevníkov priamo nabádal k interakcii s fenoménom hudby.

V celosvetovom kontexte je mimoriadnou stála expozícia „Zvukovej dimenzie – cesty hudby v priestore a čase“. Prevádza dvojtisícovou genézou rytmu, hudobnej notácie, polyfónie. Doslova od praveku až po avantgardné smery hudobnej kultúry, a to za sprievodu digitálnej i funkčnej databázy hudobných nástrojov, ktoré je možné odskúšať v špeciálnej akustickej kopule.

Zvuky hudby sa musia „niesť“ a priestory Domu hudby ašpirujú svojou kvalitou na ďalšie svetové prvenstvo. Týmto priestorom je kruhová, guľovitá koncertná sála. Vo forme teoretického návrhu a 3D modelu bola prezentovaná – na základe prepočtov hudobného skladateľa Karlheinzema Stockhausena – na svetovej výstave Expo v japonskej Osake v roku 1970. Odvtedy však zostávala len nenaplnenou vedecko-fantastickou fikciou.

Tá tu teraz ožíva a ponúka azda ten najkomplexnejší hudobný zážitok na planéte Zem. 60 poslucháčov si tu môže naraz vychutnať „360° priestorový hologramový“ zvukový zážitok, ktorý k nim bude vysielaný zo všetkých smerov.

Unikátna koncertná sála

Pozornosť si rozhodne zaslúžia aj koncertné sály určené na živú produkciu hudby. Na prízemí sa nachádzajú dve také. Menšia, ktorá slúži na výučbu hudby, a väčšia, s kapacitou 320 miest. Tá je vybavená orchestriskom s regulovateľnou výškou. Je teda vhodná na hudobné experimenty. Podobnou disponujú len tri ďalšie koncertné sály na svete.

Tu v Dome hudby je realizácia sály dizajnovo prispôsobená homogénnemu zvuku tak, aby sa vznikajúce tóny odrážali a nepriamo sa rozptyľovali od skla, čím sa predlžuje dozvuk a umocňuje hudobný zážitok. Ku krytým sálam ešte prináležia vonkajšie pódiá určené na každodenné koncerty a večernú produkciu.

Dom hudby sa rozprestiera na troch odlišných výškových úrovniach, ktoré odrážajú časti výstavy. Priestory pod úrovňou terénu poskytujú miesto na stále expozície a nachádza sa tu aj jedinečný zvukový dóm.

Na úrovni terénu je potom zasklená koncertná sála, doplnená pódiami pod šírym nebom – tu sa hudba prelieva do parku. A napokon najvyššia úroveň je venovaná hudobnému umeniu, edukačným priestorom a múzeu. Prejsť sa celým Domom hudby teda znamená prechádzať svetom hudby i jeho tajnými zákutiami.

Prepracovaná architektúra modernej stavby tu nie je len kreatívnym výkrikom a nespútanosťou umeleckých foriem. Myslí sa tu aj na prítomnosť, budúcnosť a materiálne hodnoty. V objekte je preto nainštalovaný inovatívny systém vykurovania a klimatizácie a celá prevádzka zariadenia je dotovaná obnoviteľnými zdrojmi. Solárna energia zaisťuje elektrinu a geotermálny vrt sa stará o teplo, ktoré zas uchováva rekuperácia.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2023