Mrakodrap Donau City Tower 1 – najvyššia budova v Rakúsku

Francúzsky architekt Dominique Perrault sa dotkol viedenského neba. V rakúskej metropole navrhol mrakodrap Donau City Tower 1, ktorý sa výškou 250 metrov stal najvyššou obytnou budovou u našich západných susedov.

Veža má väčšiu ambíciu, ako byť len budovou,“ povedal na slávnostnom otvorení mrakodrapu Dominique Perrault. „Je to investícia do budúcnosti mesta.“ Francúz vie, o čom hovorí. DC Tower 1 je totiž súčasťou novej komerčnej štvrte Donau City, ktorú navrhol on sám. Má byť spoľahlivým orientačným bodom v tomto novom urbanistickom priestore. O niekoľko mesiacov má v jej susedstve pribudnúť ďalšia veža – DC Tower 2, ktorá bude mať výšku 168 metrov. Výškové prvenstvo v Rakúsku prebral DC Tower 1 od iného viedenského mrakodrapu – Millennium Tower dokončeného v roku 1999 s výškou 202 metrov. Najvyššou stavbou však zostáva v Rakúsku vyhliadková veža a vysielač Donauturm (252 m). DC Tower 1 však nesleduje len výšku, ale aj najvyššie technologické a environmentálne princípy a spĺňa najnovšie kritériá Európskej komisie pre zelené budovy. „Budova nie je len o rekordnej výške, ale najmä o špičkovej úrovni efektivity, funkčnosti a architektúry,“ zdôraznil Thomas Jakoubek, konateľ developerskej skupiny WED AG-Gruppe. „Verím, že DC Tower 1 sa stane výrazným symbolom modernej štvrte vo Viedni – perspektívneho miesta na život.“

Tekutá fasáda

Pre Dominiqua Perraulta (nar. 1953) bolo výzvou spojenie horizontálnych a vertikálnych častí v mestskej štvrti Viedne vo veľkej mierke. Vopred odmietol prvoplánovo okázalý kontrast medzi vertikálnou fasádou a poschodiami členenými umelými terasami. „Chceli sme vybudovať špecifickú topografiu povrchu fasády, ktorá by harmonizovala s neďalekým Dunajom,“ približuje Perrault. „Nekĺzali sme sa po jej povrchu, išlo nám o zachytenie tekutosti, čiže pohybu, ktorý by bol odrazom okolitého života. Vežu by som prirovnal k stromu s koreňmi. Strom je zaujímavý, ak v ňom vidíte pohybujúce sa výťahy, ale je ešte pôsobivejší, ak v ňom cítite aj jeho korene. Aj preto môj prístup začína od krajiny, pokračuje urbanistickou stratégiou v okolitom kontexte a nakoniec sa končí samotnou budovou. V takejto postupnosti je možné všetko a veľkosť už nie je problémovou otázkou…“ DC Tower 1 má 60 nadzemných podlaží, ktoré obsahujú 93 600 štvorcových metrov podlahovej plochy. Na spodných 15 podlažiach bude štvorhviezdičkový Hotel Meliă Vienna s 255 izbami, ďalšie podlažia ponúknu 66 000 štvorcových metrov kancelárskej plochy, z ktorej je už vyše polovica obsadená. Na vrchných podlažiach – od 52. po 56. poschodie – je 32 loftových bytov a na 58. poschodí čaká návštevníkov highlight v podobe reštaurácie a Sky baru s panoramatickým výhľadom. Podzemie má 44 000 štvorcových metrov, ktorých podstatnú časť tvorí 570 parkovacích miest.

Donau City

Donau City vzniklo na severnom brehu Dunaja na území pôvodne určenom na výstavbu objektov na Expo 1995, ktorá však bola zrušená. Neďaleko je Vienna International Centre s charakteristickými polkruhovými budovami dokončenými v roku 1979. Súčasná výstavba Donau City sleduje plán nového centra mesta, kde bude bývanie, administratíva, vedecký a technologický park Tech Gate, ako aj oddychové plochy na trávenie voľného času. Jeho projekt oddeľuje pohyb chodcov od dopravy. Centrum mesta je dostupné za niekoľko minút metrom, ktorého stanica je hneď na okraji štvrte. Dnes tu žije a robí 8 500 ľudí, v blízkej budúcnosti by mal tento počet narásť na 15 000.

DONAU CITY TOWER 1

Miesto: Donau City, Viedeň
Architekt: Dominique Perrault
Developer: WED AG-Gruppe
Investor: UniCredit Bank Austria AG
Začiatok výstavby: leto 2010
Ukončenie výstavby: jeseň 2013
Oficiálne otvorenie: 26. 2. 2014
Celkové investície: 300 mil. eur
Výška: 250 m (vrátane 30-metrovej antény)
Počet poschodí: 60
Dĺžka: 59 m
Šírka: 28 m (priemerne)
Hmotnosť ocele: 20 000 t
Objem použitého betónu: 110 000 m³
Hmotnosť budovy: 290 000 t
Celková plocha nadzemných podlaží: 93 600 m²
Celková plocha     podzemných podlaží: 44 000 m²

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY
Foto: © MICHAEL NAGL/DPA/ADAGP; © WALTER SIEBERER
Dokumentácia: © DPA / ADAGP

Článok bol zverejnený v časopise ASB.