Mrakodrap Shard sa dotkol stropu londýnskeho neba

Londýn na seba upriamuje pozornosť sveta. Blížiace sa olympijské hry generujú aktivity aj v architektonickom svete. Popri športoviskách a olympijskej dedine sa hlavné mesto Spojeného kráľovstva ťahá aj do výšky. Mrakodrap Shard od svetoznámeho talianskeho architekta Renza Piana sa so svojimi 310 metrami dotkol maxima londýnskeho neba. Vyššie to už regulatívy leteckej dopravy nepovoľujú...

Piano opäť vyvoláva vášne
Renzo Piano (1937) rozhodne nie je architekt, ktorého stavby sa prechádzajú mlčaním. Naopak, provokujú, a to poriadne. Už svojim odvážnym Centre Georges Pompidou (spoluautor R. Rogers) riadne zdvihol mandle všetkým konzervatívnym Parížanom. Stavba totiž na fasáde vystavila na obdiv všetky svoje vnútornosti (technické rozvody, klimatizačné potrubia, vyhliadkové eskalátory) navonok, a to v celej farebnej divokosti. Dnes tento „netvor“ patrí s Louvrom a Eiffelovkou medzi trojicu najnavštevovanejších atrakcií Paríža a dostal sa do encyklopédií svetovej architektúry 20. storočia.

Dostane sa do lexikónov aj mrakodrap Shard v Londýne? Dá sa to predpokladať, hoci odstup je ešte príliš malý. V máji by sa mal len dokončiť, pričom pre návštevníkov bude sprístupnený v júni. Samozrejme, kritikov má už teraz dosť. Najviac sa mrakodrapu vytýka jeho negatívne ovplyvňovanie panorámy mesta, a najmä pohľadu na Katedrálu sv. Pavla. Podľa princa Charlesa architekti menia Londýn na veľký piknikový stôl, na ktorom majú obrovskú uhorku (budova 30 St Mary Axe v štvrti City; autor: Foster and Partners) a teraz k nemu pribudla aj gigantická soľnička. Nech je ako chce, obrovskému vyhliadkovému kolesu London Eye vyrástla v mrakodrape Shard konkurencia. Veď kto by sa nechcel pozrieť na mesto z najvyššej budovy západnej Európy…

Sklenený črep
Vznik Shardu sa datuje do roku 2000, keď sa londýnsky developer Irvine Sellar rozhodol v štvrti Southwark zmeniť tvár výškových budov zo 70. rokov minulého storočia. Sellar si za tvorcu svojich ideí vybral Renza Piana, ktorý v tom čase viedol výstavbu na berlínskom Postupimskom námestí. V nemeckej metropole sa stretli na pracovnom obede a Piano začal priamo pred investorom kresliť svoj návrh. Počas obedňajších chodov sa rodil na papieri sochársky tvar podobný ľadovcu s ostrým hrotom uprostred rieky Temža. Pianove inšpirácie viedli naprieč kultúrnymi vplyvmi i samotným géniom loci. V povrchovej štruktúre mrakodrapu sa inšpiroval líniami železničných tratí neďaleko Southwarku, v tvare zase mestskými vedutami od benátskeho maliara Canaletta z 18. storočia či sťažňami lodí na mori. A vznikol mrakodrap v tvare pyramídy…
V roku 2009 boli v Southwarku odstránené posledné zvyšky starých budov a miesto na Shard bolo pripravené. Pôvodne sa mal mrakodrap volať London Bridge Tower, pretože stojí neďaleko starobylého Tower Bridge. Dnes je objekt známy ako Shard London Bridge, ale používajú sa aj názvy Shard of Glass a The Shard. Áno, všade sa objavuje slovo „shard“, čiže črep. Zdá sa, že tento trochu posmešný názov ho uvedie do života a prinesie mu 310 metrov slávy. Pod mrakodrapom je stanica londýnskeho metra London Bridge a najvyššia nemocnica na svete, Guy’s Hospital s výškou 143 metrov. Vznikol aj priestor na nové múzeum a ďalšie menšie obslužné budovy.

Kancelárie, hotel, vyhliadka
Shard má spolu 98 poschodí, z toho 23 je neobývateľných a tri sú pod zemou. Jeho výstavba sa začala v marci 2009. Prvé poschodie bolo dokončené 28. januára 2010, 50. poschodie ten istý rok 28. septembra a posledné, 72. vo výške 245 metrov v januári 2011. Rast v tomto období bol naozaj úchvatný – jedno poschodie za jeden deň.

Prízemie a 1. poschodie je vestibul a prvých 28 poschodí zaberú administratívne priestory bizniscentra. Nasledujú exkluzívne reštaurácie a 34. až 52. poschodie si rezervoval päťhviezdičkový hotel Shangri-La, ktorý tak v Londýne otvorí svoju prvú pobočku. K dispozícii bude 195 luxusných izieb s výhľadom na Londýn, ktorý inde nenájdu. Stosedemdesiat z nich bude mať viac ako 42 štvorcových metrov a 25 apartmánov bude mať dokonca aj balkóny v štýle zimných záhrad. V hoteli nebudú chýbať bazén a fitnescentrum, samozrejme, s výhľadom na Londýn. Hotel by mal svojich prvých hostí ubytovať začiatkom budúceho roka. Nad hotelom je ďalších 13 poschodí, kde vzniknú luxusné byty pre tých najnáročnejších. Cena jedného? Maličkosť – okolo 20 miliónov libier. Posledných päť poschodí bude tvoriť vyhliadka, na ktorú návštevníkov dopravia rýchlovýťahy. A nad nimi už je len priestor pre 500-tonovú anténu.
–>–>

Shard London Bridge Miesto: Southwark, Londýn Autor:  Renzo Piano Building Workshop S.r.L. Developer: Sellar Property Group Projektový manažment: Turner & Townsend Stavebný inžiniering: WSP Cantor Seinuk Betonárske práce: Robert Bird Group  Generálny dodávateľ: Mace Začiatok výstavby: marec 2009 Ukončenie výstavby: máj 2012 (ukončenie mrakodrapu)  jún 2012 (predpokladané sprístupnenie verejnosti) Celkové náklady: 450 miliónov £ (asi 551,9 mil. €) Výška hrotu antény: 309,6 m Výška strechy: 304,1 m Počet poschodí: 95 (z toho 72 obývateľných) Počet podzemných poschodí:3 Počet výťahov: 43 Celková podlažná plocha: 127 489 m2

Odolná proti hurikánom i teroristom
Po páde newyorských Dvojičiek v septembri 2001 sa radikálne zmenila konštrukcia výškových budov. Architekti a stavební inžinieri prišli s novým konceptom mrakodrapov, ktorý mal byť odolnejší aj proti možným teroristickým útokom. Shard je v tomto smere vôbec prvým mrakodrapom v Spojenom kráľovstve, ktorý tieto nové požiadavky spĺňa. Medzi tieto požiadavky okrem iného patria aj únikové schodiská, nehorľavé materiály a odolnejšie konštrukcie.

Sklo, betón, oceľ – to sú ústredne materiály tvoriace tento mrakodrap. Samozrejme, hlavným vizuálnym prvkom mrakodrapu je fasáda, na ktorej sú natáčajúce sa sklenené panely odrážajúce slnečné lúče a nebo. Aj preto sa jeho výraz bude meniť podľa počasia a ročného obdobia.

„Každá budova je nosníkom,“ hovorí Kamran Moazami, šéf konštrukcie v spoločnosti WSP Group, ktorá zabezpečovala inžiniering. „Vo výškových stavbách pôsobia silné bočné sily zapríčinené vetrom a často aj seizmickými aktivitami, ktoré ju môžu vertikálne rozhýbať. Preto je dobrý dizajn mrakodrapu o umiestnení materiálu do optimálneho miesta. Každý tvar má svoje vlastné príležitosti a našou povinnosťou je ich nájsť… Každému hovorím: Ak organizujete veľkú akciu, choďte do vysokej budovy, lebo je bezpečnejšia ako ostatné typy budov. Ak sa chcete ochrániť pred hurikánom či bombovými útokmi, choďte do vysokej budovy, lebo je tak projektovaná.“

Výška 310 metrov prinesie mrakodrapu Shard titul najvyššej budovy v Európskej únii, ktorým sa však nebude môcť pýšiť príliš dlho. Už v roku 2016 ho môže predstihnúť Hermitage Plaza s výškou 323 metrov, ktorá by mala vyrásť v parížskej štvrti La Défense. Najvyššou budovou Európy však bude moskovské Mercury City Tower s výškou 327 metrov, ktoré by sa malo dokončiť v tomto roku.

(pet)
Foto: Wikimedia Commons

Článok bol uverejnený v časopise ASB.