Múzeum a zároveň most

V nórskom umeleckom parku čoskoro vyrastie nová skulptúra. Bude to zároveň múzeum aj most. Hodinu cesty smerom na sever od Oslo pri rieke Randselva v Jevnakeri v Nórsku bol koncom deväťdesiatych rokov založený Kistefos Sculpture Park. Dnes je domovom mnohých diel svetoznámych umelcov, ako je Anish Kapoor, Olaruf Eliasson, Fernando Bottero či Elmgreen & Dragset.

Park je v tesnej blízkosti historickej budovy papierní a rozkladá sa na oboch brehoch rieky. Tie boli dosiaľ spojené starým mostom, v súťaži však architekti z dánskeho štúdia BIG navrhli rieku preklenúť novým objektom v tvare jednoduchého nosníka a ich projekt zvíťazil.

Schodisko ako rieka

Na spojenie dvoch rôzne vysokých brehov použili architekti malý trik s veľkým účinkom. Dlhý úzky nosník v strede mierne „zrotovali“, čím dosiahli nielen elegantný tvar, ale navyše vyriešili niekoľkometrový rozdiel medzi južným, zalesneným a severným, skalnatým, pozvoľna stúpajúcim brehom rieky. Budova múzea práve ohybom získala zaujímavo tvarované a vzájomne prepojené vnútorné priestory. Na južnej strane sú to miestnosti vhodné na výstavu obrazov a menších skulptúr, smerom na sever sa priestor otvára a zväčšuje, aby bol schopný poňať väčšie skulptúry a náročnejšie priestorové inštalácie. Staticky pôsobiaci hranol získal vďaka pootočeniu úplne odlišnú dynamiku. Fascinujúce na tomto tvare je, že horizontálne línie sa plynulo stávajú vertikálnymi a naopak.

Vstup do múzea je takmer neviditeľný.

Neobvyklé rozvinuté schodisko, ktoré prirodzene vyplynulo z netradičného tvarovania, akoby tieklo z horného podlažia na spodné a bolo vlastne prirodzeným interiérovým pokračovaním toku severskej rieky, pričom rýchly pohyb vodného živlu vymenili autori za staccato ľudských nôh. Na modernej severskej architektúre je sympatické, že sa nebojí variability, a tak aj v tomto relatívne obmedzenom priestore plní schodisko nielen svoju utilitárnu funkciu, ale je aj auditóriom pre rôzne udalosti či prezentácie. Architekti, vedomí si majestátneho účinku výškového rozdielu, poskytli návštevníkom múzea mimoriadny zážitok z pozorovania umeleckých artefaktov v interiéri, ako aj meniacej sa krajiny v exteriéri, a to zakaždým z inej pohľadovej roviny – podľa toho, na ktorom schode práve človek stojí.

Objemový model zasadený do krajiny

Fascináciu dokonalosťou prírodného prostredia priznávajú aj sami architekti – podľa neho totiž navrhli tvar budovy. „Múzeum má byť mostom, nie cieľom. Umelecké diela vystavené vnútri budú vlastne prirodzeným pokračovaním promenády s exteriérovými inštaláciami. Budovu múzea sme zadefinovali nielen ako kultúrnu inštitúciu, ale aj ako infraštruktúrny prvok,“ hovorí Bjarke Ingels, zakladajúci partner architektonického štúdia.

Tvar múzea je sám osebe umeleckým dielom.

Interiér galérie ponúka originálne a jedinečné výstavné možnosti.

S výhľadom na kávu

Do múzea sa vchádza z južnej strany. Vstupná fasáda je celá sklenená a foyer nechali architekti otvorený v plnej konštrukčnej výške budovy, ktorá dosahuje rozmer troch bežných podlaží. Nachádza sa tu informačné centrum, obchod so suvenírmi a ďalšie obslužné priestory. Navyše hostia vchádzajúci do budovy majú už pri prekročení prahu dokonalý výhľad až na druhý koniec budovy, kde ich po kultúrnom zážitku čaká kaviareň s výhľadom na starú papiereň a okolitú krajinu. V letných mesiacoch bude možné kaviareň rozšíriť o vonkajšie plató. Dokonalosť jednoduchosti si architekti uctili aj výberom materiálov. Sklenenú časť fasády – strechy – vypĺňa izolačné sklo so schopnosťou odraziť až 75 % tepelných ziskov a s vloženým reflexným UV filmom, ktorý odráža pre umelecké artefakty škodlivé žiarenie. Transparentný obal dopĺňa brúsený obklad z antikorových panelov. Elektrické solárne tienenie integrované do fasádneho systému umožní zatienenie alebo úplné zatemnenie vnútorných priestorov.

Rieka prirodzene rozdeľuje prírodný park s galériou na dve polovice a v meandroch vytvára prechádzkové okruhy.

Pridaním nového mosta v podobe múzea architekti zjednotili územie parku s exteriérovou a interiérovou galériou do logického celku.

Kistefos múzeum

Miesto: Jevnaker, Nórsko
Investor: Kistefos Museum
Autori: Bjarke Ingels, David Zahle
Projektový líder: Brian Yang
Spolupráca: Alina Tamosiunaite, Christian Dahl, Ryohei Koike, Balaj Alin Iulian, Marcelina Kolasinska, David Tao, Jan Magasanik, Tiina Juuti, Kamilla Heskje, Eva Seo Andersen, Finn Nørkjær, Andreas Klok Pedersen
Typ projektu: vyzvaná súťaž
Riešená plocha: 1 400 m²
Stav: vo výstavbe
Obstavaný priestor: 65 576 m³

Dva brehy rieky preklenuli architekti základným tvarom kvádra.

Dva výškovo rozdielne brehy prepojili vtipným pootočením jedného konca „lávky“.

Pootočenie vytvorilo priestor na vertikálnu galériu s možnosťou umiestniť do múzea aj kaviareň. Horizontálny severný koniec kvádra ponúka výhľady na starú papiereň.

Sklenená stena plynulo prechádza zo vstupnej fasády cez strešnú rovinu až po tradičné vertikálne zasklenie.

Dynamická stredná časť objemu kvádra zjednocuje dva rozdielne konce galérie.

Jevnaker, Nórsko Text: Mária Nováková, Dokumentácia: BIG

Článok bol uverejnený v časopise ASB.