Na Benku či galandovcov už nenaprší. Bratislavské erbové inštitúcie získali po dlhých rokoch nové depozitáre
Andrej Sárközi Nebolo to tak dávno, čo umelecká obec upozorňovala na nevyhovujúce priestory depozitárov hlavného mesta. Kultúrne dedičstvo Galérie mesta Bratislavy a Múzea mesta Bratislavy sa nachádzalo v nevyhovujúcich priestoroch dlhé roky. Tisíce diel našli nový domov len nedávno – v nových depozitároch, ktoré spĺňajú najprísnejšie medzinárodné kritériá.
Pleseň a skaza
Písal sa rok 2017, keď denník Pravda zverejnil článok s titulkom „Pleseň ničí tisíce obrazov”. A písal sa rok 2019, keď týždenník Plus 7 dní napísal článok s titulkom „Stojíme pred katastrofou nebývalých rozmerov”. Aj napriek bulvárnemu pozadiu druhého menovaného média nešlo o preháňanie. Ani zveličenie. Tisíce umeleckých diel hlavného mesta ešte v minulej dekáde skutočne hnili v plechových skladoch v Devínskej Novej Vsi.
O alarmujúcej situácii ešte v roku 2011 informoval vtedajší riaditeľ Galérie mesta Bratislavy (GMB) Ivan Jančár listom bývalého primátora Bratislavy Milana Vtáčnika. Podľa týždenníka, pre ktorý sa Ivan Jančár vyjadril v roku 2019, boli umelecké diela umiestnené v sklade z roku 1983.
Priestor bol však určený na uskladnenie diel tretej a štvrtej cenovej kategórie, keďže podmienky skladu boli nevyhovujúce už vtedy. Napriek tomu sa tu nachádzali esá slovenskej umeleckej scény – Martin Benka, Vincent Hložník, ale aj galandovci. Odhadovaná hodnota diel bola 150 miliónov eur, uviedla Pravda.
Kauza poškodených diel trvala dlho, ohrozených bolo až 5 000 obrazov. Niektoré začali chytať pleseň pre vysokú vlhkosť a museli ich ošetrovať vo Zvolenskom zámku v sterilizačnej komore Slovenskej národnej galérie (SNG). S týmto krokom výrazne pomohla aj vtedajšia riaditeľka SNG Alexandra Kusá.
Dlhodobá výzva zrealizovaná moderným riešením
Dnes je to pre hlavné mesto minulosť. Aj napriek tomu si tieto vážne časy Galéria a Múzeum mesta Bratislavy (MMB) pamätajú: „Investičný dlh v oblasti odborného uloženia zbierok bol vážnym problémom, ktorý trápi mnohé kultúrne inštitúcie na Slovensku. GMB a MMB neboli výnimkou. Viac ako 30 rokov obe inštitúcie riešili problém s nevyhovujúcimi priestormi, ktoré nespĺňali potrebné štandardy v oblasti vzduchotechniky a úložného systému.“
„Zákulisie nikto nevidí, a aj preto doň neprúdia investície v potrebnom rozsahu. Výsledkom je degradácia zbierok, zatečené diela a niekde doslova rozklad nášho kultúrneho dedičstva,” uviedol primátor Bratislavy Matúš Vallo. Detaily výstavby nových depozitárov zase uviedol starosta Starého Mesta Matej Vagač: „S výstavbou nových depozitárov pre uloženie zbierkových predmetov Galérie mesta Bratislavy a Múzea mesta Bratislavy začalo mesto po spoločnom hľadaní priestorov v roku 2020.”
Išlo o prestavbu bývalých výrobných objektov, ktoré boli realitou už v roku 2023, zaplnené sú väčšinou diel až dnes. Na ploche 4 320 m2 je aktuálne uložených viac ako 5 000 diel, pričom pribúdať budú v ďalších fázach sťahovania.
Na prestavbe a adaptácii priestorov na moderné depozitáre sa podieľali GMB aj MMB. Spoločne sa tiež delia o digitalizačné a konzervačné pracovisko, ako aj kancelárske priestory. Projekt rieši dlhodobý problém s uložením zbierok a zlepšuje podmienky ich správy.
Čo sa týka typu uložených predmetov, kým GMB sa zameriava na uloženie diel výtvarného umenia, MMB do nových depozitárov premiestňuje predovšetkým historický nábytok, etnografické a umelecko-historické zbierky.
„Projekt nových depozitárov vyniká svojou komplexnosťou, keďže okrem stavebných úprav objektu a postupného sťahovania zbierok zahŕňa aj konzerváciu zbierkových predmetov a digitalizáciu administratívy spojenej s pohybom diel. Ide o dlhodobý projekt, ktorý má zásadný vplyv na zvyšovanie kvality odborného uchovávania kultúrneho dedičstva mesta Bratislava,“ hovorí Katarína Trnovská, riaditeľka Galérie mesta Bratislavy.
Bezpečnosť na najvyššej úrovni
Novovybudované priestory ponúkajú plne kontrolované prostredie vybavené technológiami na monitorovanie a reguláciu vnútornej klímy. Vďaka tomu je možné zabezpečiť stabilné podmienky na uchovávanie umeleckých a historických predmetov, čo umožní predĺženie životnosti uložených zbierok a ich uchovanie pre ďalšie generácie.
Zvolené technologické riešenie zahŕňa výstavbu zo sendvičových panelov s minerálnou vlnou a systém aktívneho monitorovania a úpravy vnútorného prostredia. Prísne kontrolované sú hodnoty ako teplota (16 – 22 °C), vlhkosť vzduchu (okolo 50 %), ako aj koncentrácia CO₂ a VOC látok. Osvetlenie je nastavené na 150 luxov s použitím LED diód s minimálnou emisiou UV žiarenia, aby sa predišlo degradácii materiálov.
Depozitáre spĺňajú najprísnejšie medzinárodné normy na uloženie zbierok. Zabezpečené sú elektronickým požiarnym systémom, kamerovým monitorovaním so záznamom a 24-hodinovou strážnou službou. Okrem toho bol v priestoroch nových depozitárov inštalovaný elektromagnetický systém monitorovania pohybu osôb.
Bratislava konečne získala moderné priestory pre zachovanie nášho kultúrneho dedičstva. Na Benku, galandovcov či Hložníka už nenaprší, z obrazov nebude potrebné odstraňovať pleseň a Galéria mesta Bratislavy sa už nemusí modliť za ich prežitie pri väčšej búrke. Tieto kroky hlavného mesta na ochranu kultúry môžu byť inšpiráciou aj pre iné orgány v našom štáte.
