Na hraniciach zovšeobecnenia

Na polostrove pri obci Särö trávievali leto v prvej polovici minulého storočia švédski králi. Dnes Särö obklopuje lesopark a prírodné rezervácie. Je to vychýrené rybárske miesto, vyhľadávajú ho aj hráči golfu.

Vila pomenovaná po majiteľke Ann stojí asi tri kilometre od golfového klubu na klinovitom pozemku. Pozemok zachádza síce až k vode, ale tesne pri brehu ho, žiaľ, pretína verejná komunikácia Krokaviksvägen. Architekt to však vyriešil vtipne – vytvoril pred vilou elegantné plató s plytkou vodnou nádržou, ktorá zakrýva výhľad na cestu a je optickým mostíkom k výhľadu na more.

Keďže zadná vrstva vytvára rovinu fasády, vzniklo zastrešenie nad obytným priestorom a jednou zo spální na poschodí. Architekt ponúkal aj ďalšie možnosti zaclonenia fasády, majiteľ však odmietal komplikácie. Dosiaľ býval so ženou v úzkostlivo udržiavanom prostredí starej architektúry. Obom sa žiadala radikálna zmena, teda čo najjednoduchšie, čisté tvary, betón. Pravdepodobne pre maximálnu tvarovú redukciu tento dom švédskeho architekta výnimočne nie je vložený do terénu – v iných domoch krásna skala ozdobuje interiér.

Od susedov do vily nie je vidieť – na bočných stenách nie sú okná. Všetky miestnosti sú orientované na juhozápad k moru. Morská krajina je dosť členitá a pripomína jazero, pretože šíry horizont zacláňa okolo desať ostrovov. Prvé dva – nepomenované – sú celkom blízko brehu; trochu ďalej od nich, ale stále vo vzdialenosti do 500 metrov je severnejší Saskar, južnejšie je Bastholmen.

Na predĺžení bočnej línie vily pokračujú múriky, ktoré vytvárajú na parcele vnútorný kosoštvorcový areál s veľkou terasou s podlahou z mierne bieleného dreva duglasky tisolistej. Rovnaká, avšak vykurovaná podlaha je aj v interiéri. Priestranná terasa s grilom a pre oblasť typickou borovicou ladí s okolím. Vedľa ihličnanu pod pergolou je dlhý stôl pre 18-člennú spoločnosť. Pergola z jednoduchej, tmavej oceľovej konštrukcie zapadá do členenia fasády.

Areál sa končí spomínanou betónovou nádržou z tmavého betónu s prietokovou hranou. Na svahovitom teréne sa cesta dala prikryť plošinou tak, aby z prízemia bolo hneď za terasou vidieť už len more. Za nádržou sa rozprestiera geometrická záhrada s terénnymi vlnami.

Betón je zvonka chránený proti vlhkosti silikónovým náterom a zvnútra protiprašným silikátovým náterom. Od parkoviska sa vstupuje na terasu tesne pri fasáde. Prvý kus nábytku, ktorý vidieť po vstupe cez sklenú fasádu, je stolička na chodbe od legendárneho dánskeho dizajnéra Hansa J. Wehnera, ktorý zomrel tento rok vo februári. Wingårdh z úcty zvyčajne inštaluje do svojich objektov nejaké jeho dielo.

Interiér a exteriér oddeľuje dvojité, 10 mm hrubé sklo. Je nízkoemisné s tepelnoizolačnou argónovou výplňou. Je však dostatočne pevné – v januári 2005 obstálo v zaťažkávacej skúške počas uragánu Gudrun, ktorý postihol najmä túto oblasť Švédska.

V chodbe je za dverami v múre s podobnou úpravou, akú majú vstavané skrine, skrytá anglická powder room, čiže v podstate väčšia toaleta s veľkým zrkadlom a umývacím priestorom, a vedľa je vstup do práčovne. Na opačnej strane sa nachádza obývací priestor s kláštorne prostým kozubom a lavicou v stene. Tu sú jedinými silnými akcentmi živly: horiace polená a vlny za oknom. Odtiaľ sa výrezom v betóne prechádza k schodisku. Tento detail je skomponovaný tak osobito, že aditívne usporiadanie priestorov za ním nevnímame ako monotónne, ale ako rytmické.

Schodiskom sa vystupuje najskôr na chodbu a odtiaľ buď do dvoch veľkorysých spální, alebo na terasu na severovýchode, kde stúpa terén. Najvzdialenejší kút domu však skrýva prekvapenie. Po puristických tvaroch a nábytkovej moderne sa v kúte spálne vypína starožitná klasicistická skriňa.

Na prízemí sa od priečneho prvku s priamym schodiskom začína sekvencia prvkov vstavaných skríň. Všetky priestory ostali otvorené kvôli výhľadu. Na začiatku je jedáleň so stolom pre 12 osôb, potom nasleduje priestranná kuchyňa s intímnejším stolovaním. Výhľadom na druhú stranu – na oblé skaly za domom – Wingårdh aspoň opticky spojil dom s terénom, keďže okolnosti nedovoľovali užšie, fyzické prepojenie s bezprostredným okolím.