Na kávičku do Café Marrakech

Marocké kráľovstvo. V predstavách sa vlnia sporo odeté brušné tanečnice v sliepňavom svetle krásnych farebných lámp, znejú píšťaly a bubny, rozvoniava sladkastý ovocný tabak, v pohári so zeleným čajom a mätou štrngá ľad. Pre toho, kto má rád Orient a jeho chute, vône a dizajn, je to rajská predstava. Dobrou správou je, že za ňou netreba cestovať ďaleko. Všetko toto a ešte aj oveľa viac ponúka bratislavský bar a reštaurácia Café Marrakech.

Stretnutie s talianskym dizajnérom

V priestoroch dnešného orientálneho baru bola pred nedávnom galéria nehnuteľností. Majiteľom Café Marrakech je totiž developerská spoločnosť IURIS GROUP, a. s. „Galériu nehnuteľností sme tu otvorili v čase stavebného boomu na Slovensku. Potom však prišla kríza a predaj nehnuteľností zamrzol. Premýšľali sme, čo spraviť s týmto priestorom, keďže nájomnú zmluvu sme mali na desať rokov,“ hovorí jedna z majiteliek reštaurácie Adriana Benková z IURIS GROUP. Keďže sa priestor nachádza v srdci mesta na naozaj dobrej adrese, rozhodli sa tento priestor premeniť na podnik.

„Prvou myšlienkou bolo vytvoriť Budha Bar podľa vzoru svetovej franchi­singovej siete, ktorá tieto bary prevádzkuje v mnohých metropolách. Ukázalo sa však, že je to celkom komplikované – bolo potrebné kúpiť licenciu, dodržať niektoré pravidlá,“ hovorí Adriana Benková. V tom čase sa trojica investorov zoznámila s mladým talianskym dizajnérom Nicolom Talianim. Jeho láska k severoafrickej krajine investorov presvedčila, že aj Marrakech môže byť cestou k odlišnosti a zážitku.

„Chceli sme na Slovensko priniesť niečo nové, exotické, niečo, čo tu ešte nemáme. Myslím, že sa nám to do veľkej miery podarilo,“ konštatuje majiteľka.

Berberský nábytok z trhu

„Milujem Maroko a navyše som chcel spraviť niečo, čo je osobné a nevyrobili to sériovo,“ hovorí dizajnér Nicolo Taliani. Dodáva, že takmer všetko, čo sa v priestoroch baru a reštaurácie nachádza, pochádza priamo z Maroka. „Kreslá, stoličky, stoly, džbány z terakoty. To všetko pochádza z Maroka. Vyrobili to buď ručne, alebo v malých rodinných továrňach s individuálnym prístupom,“ hovorí.

Jedna z mála vecí, ktoré boli vyrobené na Slovensku je bar v reštaurácii. V interiéri je prevažne použité cédrové drevo, tiež typické pre severoafrickú oblasť. „Množstvo vecí som zohnal na trhoch, kde v Maroku obchodníci predávajú často starožitný berberský nábytok a doplnky. Odtiaľ je aj niekoľko lámp,“ opisuje dizajnér. Spomína na úsmevný príbeh skrine stojacej pri schodoch do suterénu: „Kúpil som ju vo veľkoobchode v Maroku a ani mi nenapadlo spýtať sa, odkiaľ je. Až o niekoľko mesiacov som sa tam vrátil a dozvedel som sa, že pochádza z Bali a s Marokom nemá vôbec nič spoločné,“ so smiechom hovorí dizajnér.

Absintová fontána a marocké koberce

Priestory Café Marrakech sú rozdelené do dvoch dizajnových častí. Prízemie s galériou je zariadené v koloniálnom štýle a odkazuje tak na marockú minulosť – tesne pred prvou svetovou vojnou bolo Maroko francúzskym protektorátom. Masívne kožené kreslá, masívne drevené stoly. To všetko odkazuje na pokus „civilizovať“ a skrotiť túto krajinu s osemtisícročnou históriou.

Zároveň je táto reštauračná časť pre konzervatívnejšieho našinca schodnejšou cestou ako hrubozrnná exotika. Aj preto investori zvolili pri tomto vstupnom priestore zlatú strednú cestu. Prítomná je atmosféra, ale zároveň aj dobre známe civilizované záchytné body.

Suterén, v ktorom sa nachádza bar, už nie je natoľko kompromisný, aj keď aj tu muselo Maroko spraviť niekoľko ústupkov. „Typické sedenie na zemi investori odmietli, ale je to pochopiteľné. To by bol už naozaj veľmi „hardcorový“ orient a nebolo by to pre každého. Už len ľudia, ktorí majú pohybové ťažkosti, by mohli mať so sedením problém. Kompromisom je znížené sedenie, ktoré je v Maroku tiež bežné,“ konštatuje dizajnér.

„Pravoverné“ sú aj koberce – tiež všetky originál marocké. „Tie biele koberce, nazývajú sa Beni Ourain, pochádzajú z púšte a tie červené – kilim – sú zasa z inej časti Maroka,“ vysvetľuje Nicolo Taliani.

V suteréne je atmosféra autentická. Šero, nízke sedenie a pestrofarebné lampy vytvárajúce na stenách čarovné obrazce. Atmosféra sa umocní, keď podnik ožije – tanec brušnej tanečnice, dym z vodných fajok alebo šumenie tečúceho absintu z absintovej fontány môže človeka naozaj preniesť ďaleko z hlavného mesta Slovenska.

Zelený čaj s mätou a swizzles!

Na výber síce nie je množstvo jedál, o to viac sa však kuchár môže venovať ich príprave. Kuchyňa je jemne prispôsobená našim končinám, najmä čo sa týka pikantnosti, inak sa ale chute správajú naozaj orientálne.

„Keď sme sa rozhodli pre marocký koncept, kolegyňa šla s Nicolom do Maroka a týždeň tam vyberali. Nábytok, ale aj jedlá a pitie. Bol tam s nimi aj Stanislav Vadrna, ktorý vymyslel celú filozofiu drinkov v našom bare,“ opisuje Adriana Benková.

Tie tiež predstavujú kompromis oproti originál marockému štýlu: „V Maroku je prevládajúcim náboženstvom islam a to znamená, že sa tam alkohol na verejnosti takmer vôbec nepije,“ s úsmevom hovorí dizajnér a jedným dychom dodáva, že je prirodzené, že na Slovensku na takúto hru, pre bar likvidačnú, investor nepristúpi. Alkohol tak zostal súčasťou ponuky baru, ale ani v tomto prípade nemožno hovoriť o tradičných drinkoch.

Stanislav Vadrna, profesionálny návrhár charakteru a prevádzky barov, priniesol „swizzles“. Sú to drinky, ktoré sa miešajú prevažne z rumu, džúsu, horkej a sladkej príchute. Miešajú sa pomocou drevenej paličky batan lele, ktorá sa vyrába z dreva aromatického stromu z Karibiku. Swizzles sú v podstate typické karibské drinky.

Špecialitou podniku sú tiež čaje – okrem typického marockého zeleného čaju s mätou je k dispozícii ponuka čajov z čerstvého ovocia. „Niektorí hostia sem prichádzajú vyslovene len na čaj,“ konštatuje Adriana Benková.

Jedálny lístok obmieňajú každé tri mesiace

Bar Café Marrakech vznikol pred vyše rokom, jeho začiatky však boli trocha rozpačité. „Bol to náš prvý projekt tohto druhu a naša neskúsenosť sa odrazila v prvom rade na výbere tímu. Prvý tím nebol dobre nastavený a odrazilo sa to, samozrejme, na tržbách. Po štyroch mesiacoch sme sa utvrdili v tom, že treba niečo robiť, a personál sme vymenili. Pomohlo,“ spomína si na ťažké začiatky investorka.

Na pomoc si zavolali manažérku Silviu Zajíčkovú, ktorá práve odchádzala z inej dobre zavedenej reštaurácie. Nová manažérka vymenila celý tím, ale pozmenila aj koncept podniku – rozhodla sa do ponuky pridať jedlo. Investori najprv preferovali myšlienku baru s ponukou studených jedál, no na radu manažérky sa rozhodli svoje rozhodnutie prehodnotiť a zaradili ponuku špecialít pozostávajúcich z kombinácií marockej a francúzskej kuchyne. Srdcom kuchyne je šéfkuchár Peter Kulčár s mnohými medzinárodnými skúsenosťami.

„Jedálny lístok by sme chceli každé tri mesiace obmeniť, takže hostia sa môžu tešiť na stále novú ponuku jedál,“ hovorí Adriana Benková. Na začiatky baru spomína ako na zlé obdobie. „Bolo tu prázdno, nefungovalo to tak, ako malo. Po prvých štyroch mesiacoch nasledovalo obdobie hľadania a odvtedy sa to stále zlepšuje,“ hovorí a dodáva, že určite pomohlo aj to, že sa investori osobne začali zaujímať o fungovanie podniku.

Orient spája ľudí

Skutočnou kuriozitou podniku je bar v suteréne, v marockej časti. Zo strany barmana je všetko, ako má byť, bar je vo výške jeho pása, keď stojí. Zo strany hosťa je však bar maličký – sedí sa pri ňom ako pri bežnom stole a namiesto barových stoličiek sú k nemu pristavené pohodlné kreslá. Jeho návrh zhotovil Stanislav Vadrna a všimli si ho aj porotcovia súťaže Slovak Bar Awards 2010. Café Marrakech vďaka nemu získalo cenu za najlepší barový dizajn. Aj bar tak zdôrazňuje filozofiu nízkeho posedu, typickú pre orient.

„Orient ma fascinuje, rovnako ako ma fascinuje celý tretí svet. Mám pocit, že napriek tomu, že ľudia tam žijú v oveľa horších podmienkach, sú šťastnejší ako my. Majú v sebe ľudské teplo – a to som chcel preniesť aj do dizajnu tohto podniku. Dizajn barov je dnes zväčša moderný a chladný, česť výnimkám.

Orient je teplý a farebný a pre mňa osobne oveľa krajší a zaujímavejší,“ hovorí dizajnér Nicolo Taliani. Café Marrakech je jeho prvý interiér, nikdy predtým na ničom podobnom nepracoval. Spontánnosť tohto konceptu mu však len dodáva na čare.

„Tento bar bol hotový za tri aj pol mesiaca, vrátane výroby zariadenia v Maroku a jeho dovezenia na Slovensko,“ hovorí a dodáva, že s riešením je spokojný on aj investor. 

Kúsok sveta
Úroveň slovenských barov a reštaurácií sa v poslednom čase pomaličky zlepšuje. Samozrejme niekto môže namietať, že posadnutosť dobrým jedlom niekedy nepozná mieru a občas sa podobá na novodobé náboženstvo. Samozrejme, všetko s mierou.

Na druhej strane však aj Slováci konečne prichádzajú na to, že okrem rezňov a vyprážaného syra s hranolčekmi, pizze a podobne na svete existuje ďalšia miliarda chutí, ktoré sa oplatí „okoštovať“. Netreba sa vzdávať svojich národných chutí, to rozhodne nie. Ale práve podniky ako Café Marrakech rozširujú obzory, prinášajú na Slovensko kúsok iného sveta a umožňujú ho vnímať všetkými zmyslami.

Tamara Leontievová
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.