Najväčšia slovenská drevostavba v Palme asi nevznikne: Problémom je konzervatívna a zastaraná legislatíva

Projekt prebudovania priemyselného areálu Palmy je jedným z najambicióznejších v Bratislave. Od získania pozemkov spoločnosťou Corwin prešli už 4 roky. Za ten čas sa opustené územie dočkalo prekreslenia svetovým ateliérom Gehl Architects, ktorého návrh prekonal očakávania. Naplánované je akési mesto v meste, ktoré malo obsahovať aj najväčšiu drevostavbu na Slovensku. Tento plán však postupne stroskotáva.

Vyše storočná história výroby aj mesto v meste

Priemyselná výroba je tu datovaná už od roku 1920, pričom areálu v Palme dominuje industriálna atmosféra aj niekoľko mohutných stavieb. V závode sa pritom vystriedalo viacero firiem – najskôr tu sídlila Olea, neskôr Lovosivická a.s., po znárodnení v roku 1946 tu boli Bratislavské tukové závody, ku ktorým sa neskôr pridali Tri Lipy. V roku 1958 vznikol fúziou troch podnikov Národný podnik Palma. 

Na pozemkoch Račianskej ulice, v susedstve Novej Cvernovky, spoločnosť fungovala až do roku 2013, keď bol podnik definitívne uzatvorený a výroba ukončená. Veľký zlom prišiel o šesť rokov neskôr – developer Corwin získal veľkou transakciou priemyselný závod do svojho vlastníctva. 

O rok neskôr sa začala odhaľovať budúca podoba Novej Palmy, ktorú navrhlo svetoznáme architektonické štúdio Gehl Architects. Na mŕtve miesto Bratislavy sa tak po dlhých rokoch môže vrátiť život. Obnovia sa jej dominanty a vznikne tu komplex na vysokej architektonickej úrovni, ktorý by sa nestratil ani v zahraničí.

Do areálu mohli dlho vstúpiť len developer a architekti, nedávno sa však Palma otvorila aj pre novinárov. Ide o kolos obrovských rozmerov, na šiestich hektároch sa rozprestierajú mohutné i menšie stavby, vrátane sila či objektu lisovne, ktorá po požiari z roku 2021 prišla o strechu. Objekty sú však v žalostnom stave, podobne ako celý pozemok, ktorý čaká na transformáciu. 

Základným stavebným prvkom celej štvrte budú bloky maximálne päť až sedempodlažných budov zasadených do verejných priestorov. Vychádzať budú z princípov „soft city“ (mesto sa prispôsobuje potrebám svojich obyvateľov a návštevníkov, pozn. red.) spoluzakladateľa Gehl Architects. Nová Palma by mala do lokality priniesť lokálne centrum, ktoré bude svojou štruktúrou pripomínať zástavbu centra v Starom Meste. 

Developer i architekti tak chcú do areálu priniesť nové centrum s kultúrou toho starého, pričom Novej Palme bude dominovať veľké námestie pri bývalom sile, ktoré sa svojou rozlohou bude rovnať Hlavnému námestiu v srdci metropoly. Palma tak nebude obsahovať žiadne vysoké budovy a jej dominantou zostane bývalé silo. 

Okrem neho zostane zachovaná aj bývalá zámočnícka dielňa, lisovňa a starý mlyn. Obytná časť Palmy by mala pozostávať z blokov, v ktorých strede budú k dispozícii poloprivátne vnútrobloky. Projekt zároveň pomôže aj doprave na Račianskej ulici. Dôjde totiž k jej rozšíreniu o jeden jazdný pruh pre autá a pribudne aj segregovaná cyklotrasa a široký chodník pre peších. Zároveň vznikne priestor pre rozšírenie nástupíšť električkovej zastávky.

Výstavba celého projektu je však závislá od zmeny územného plánu, ktorý tú stále počíta s priemyselnou výrobou. Aktuálne je možné realizovať iba prvú etapu Palmy, ktorá obsahuje administratívu v rámci Palma Uptown Offices. Tá je v súlade aj s dnešným územným plánom, čo potvrdilo mesto svojim záväzným stanoviskom. 

Najväčšia slovenská drevostavba v Palme je v utópiou

Je známe, že poločnosť Corwin by chcela do Palmy priniesť aj drevostavby. Developer neskôr tento zámer konkretizoval, keď potvrdil, že by rád v Palme postavil najväčšiu drevostavbu na Slovensku.

„Prvá Idea vznikla na základe presvedčenia našej spoločnosti o potrebe posúvania hraníc v udržateľnej výstavbe,” hovorí Samuel Csáder, Development Manager spoločnosti Corwin. „Stavebníctvo má na svedomí približne 40 percent z celkovej produkcie oxidu uhličitého na svete. Preto je nesmierne dôležité, aby sme neustále hľadali inovatívne a udržateľné riešenia s cieľom stavať ekologickejšie. A práve drevo je v tomto smere najvhodnejší materiál,” dopĺňa dôvody, pre ktoré sa developer rozhodol začleniť do projektu stavby z dreva. 

Podľa neho je možné pomocou tohto materiálu stavať veľmi rýchlo s menšími negatívnymi dopadmi na okolie počas stavebných prác. „Moderné drevené konštrukčné prvky sa vyznačujú aj porovnateľnými a niekedy dokonca lepšími parametrami požiarnej bezpečnosti v porovnaní s klasickými materiálmi. Drevo má navyše skvelé akustické vlastnosti a prispieva aj k lepšej interiérovej klíme,” vysvetľuje výhody daného materiálu Samuel Csáder. 

Rovnako sú ale s drevom spojené ekonomické nevýhody, keďže finančné náklady na výstavbu sú oproti klasickým železobetónovým kancelárskym budovám o 20 percent vyššie. „Napriek tomu sme chceli priniesť do Bratislavy aj niečo nové a dať najavo našim budúcim tenantom (z angličtiny nájomníkom, obyvateľom, pozn. red.), že to s udržateľnosťou myslíme vážne. A že s nami vedia tieto hodnoty zveľaďovať, prípadne sa nimi inšpirovať,” vraví.

Pôvodný návrh najväčšej slovenskej drevostavby mal vyše 15-tisíc metrov štvorcových – nižšia časť s piatimi nadzemnými podlažiami a vyššia s ôsmimi. Spoločne s prízemím mala ponúkať pracovné miesta pre tisíc ľudí. „Po negatívnych ohlasoch od hasičov sme návrh upravili a začali uvažovať len o nižšej časti predmetnej budovy, ktorá by bola postavená z drevených nosných prvkov. No ani s touto optimalizáciou sme neuspeli,” hovorí exkluzívne pre ASB Samuel Csáder. 

„Do plnohodnotného povoľovacieho procesu sme sa s týmto zámerom ani nedostali. Predmetnú budovu sme projektovali hybridne a počas vývoja projekcie sme chodili zámer priebežne konzultovať. Oficiálne sme podali dokumentáciu pre časť Požiarnej ochrany v detaile DUR (dokumentácie pre územné rozhodnutie, pozn. red.), ale dostali sme zamietavé stanovisko,” hovorí nové informácie Development Manager spoločnosti Corwin. 

Konzervatívne zákony, ktoré brzdia celú krajinu

Slovensko je známe svojimi prísnymi zákonmi pri budovaní drevostavieb. V prípade zmiešaného konštrukčného celku, teda mixu horľavých a nehorľavých materiálov ako železobetón a drevo, môže mať budova maximálne 5 podlaží a podlaha najvyššieho z nich nesmie byť vyššia ako 12 metrov. Celková výška budovy by v tomto prípade bola približne 15 metrov.  

Celodrevené konštrukcie s priznanými nosnými drevenými prvkami majú ešte o stupeň prísnejšie normy. Nevýrobné stavby je možné stavať do výšky 9 metrov, stavby na bývanie a ubytovanie musia mať najviac 3 podlažia a pre výrobné objekty je určená podmienka do 3 podlaží (priznané drevo). 

Aj keď sa to môže zdať úsmevné, v našej krajine je to posun. Uvedené pravidlá u nás platia od roku 2017, keď sa udiala revízia normy o požiarnej bezpečnosti stavieb. Dovtedy u nás platil zákon starý 40 rokov, ktorý povoľoval iba 2 nadzemné podlažia pri stavbách na bývanie, 3 podlažia pri výrobných stavbách a 4 pri nevýrobných objektoch. 

„Na základe vyjadrení Hasičského a záchranného zboru jedinou cestou, ako začať plnohodnotne stavať s využívaním drevených nosných prvkov, je zmena požiarnej normy. Jej posledná zmena, ktorá sa dotýkala výstavby z dreva, trvala 7 rokov a priniesla minimálne úpravy platných noriem,” hovorí o nových pravidlách z roku 2017 Samuel Csáder. 

Podľa neho sa od zmeny normy na Slovensku postavilo len pár menších budov a v porovnaní s inými krajinami ako napríklad Rakúsko, Švédsko, Fínsko, Anglicko alebo Francúzsko, táto novela dostatočne neotvorila dvere plnohodnotnej výstavbe z dreva.

„Ozajstný pozitívny dopad a rozmach bude mať takáto výstavba až vo väčšej mierke, keď bude dávať okrem environmentálnych benefitov aj ekonomický zmysel. Začne sa v tomto priemysle na Slovensku viac podnikať a vytvorí sa tak konkurenčné prostredie, ktoré výstavbu s využitím dreva spraví dostupnejšou aj pre menších developerov alebo jednotlivcov,” objasňuje svoj názor.

Development Manager spoločnosti Corwin rovnako pre našu redakciu priznal, že pôvodne malo ísť o experimentálnu stavbu, na ktorú by sa mohli pri prísnych opatreniach udeliť výnimky. „Tento prístup však bol zo strany Hasičského a záchranného zboru rozporovaný. Hľadali sme spoločne cestu, no zatiaľ neúspešne,” povedal Samuel Csáder. 

V tomto prípade sa natíska otázka, či Corwin neuvažuje nad zmenou účelu budovy z kancelárskej na rezidenčnú, čo však developer rázne odmietol: „Neuvažujeme nad zmenou účelu budovy.”

Spoločnosť sa však nevzdáva vízie priniesť do Palmy prvú drevostavbu. „Ak sa v dohľadnej dobe podarí zmeniť územný plán areálu, budeme sa snažiť o jej tvorbu v rezidenčnej časti Palmy. Po niekoľkých rokoch vlastného úsilia sme sa navyše pridali aj k spoločnej pracovnej skupine SKGBC (Slovak Green Building Council – Slovenská rada pre zelené budovy), ktorá má za cieľ iniciovať zmenu aktuálnej požiarnej normy a umožniť tvorbu drevostavieb na Slovensku,” uzatvára Samuel Csáder. 

V zahraničí horí oheň inak

Na Slovensku tak zatiaľ tlieskame prvým lastovičkám, kým vo zvyšku sveta sa predháňajú, kto postaví impozantnejší drevený mrakodrap. A nemusíme ísť ďaleko, ak nazrieme do susedného Rakúska, nájdeme tu špičkovú architektúru z dreva. Viedeň disponuje jednou z najvyšších svetových drevostavieb – jej názov je HoHo Wien a ide o 84-metrovú budovu, ktorá je zo 75 percent postavená z dreva.

Istý čas bola táto budova dokonca najvyššou drevostavbou na svete. Prekonal ju až vežiak Mjøstårnet, nachádzajúci sa necelých 100 kilometrov od hlavného mesta Oslo v Nórsku. Budova má výšku 85,4 metra a získala už niekoľko významných ocenení.

Najnovší príklad je priamo z Českej republiky. Dánske štúdio Henning Larsen Architects v súťažnom dialógu na úpravy územia hlavnej stanice v Prahe, zvíťazilo so svojím návrhom Šťastný Hlavák. Dominantou projektu je drevená strešná konštrukcia, ktorá bude najväčšou drevostavbou v celej Českej republike. 

Prirodzene, špičkové developmenty z dreva sa nachádzajú aj v ostatných štátoch a ďalšie sú ešte v pláne. V Stockholme navrhujú postaviť 120-metrovú drevostavbu, v Londýne zase 300-metrový Oakwood Tower a Tokio chce pokoriť celý svet 350 metrov vysokým mrakodrapom W350. Pripomíname, že v Bratislave zatiaľ nedokáže byť postavená ani budova vyššia ako 15 metrov.

Buď horí oheň v zahraničí inak alebo sú len zákony v našej krajine zastaralé a konzervatívne. Teda najvyššie štátne orgány odmietajú posunúť Slovensko do budúcnosti prijatím nových noriem a odmietajú radikálny spôsob zmeny zákona z nevyjasnených dôvodov. V konečnom dôsledku, dopláca na to napríklad projekt v Palme, kde najväčšia slovenská drevostavba s najväčšou pravdepodobnosťou nevznikne.