Namiesto planetária bude Lanfranconiho námestie. Sľubuje oázu pri rieke

Vyzvaná urbanisticko-architektonická súťaž na námestie, na ktorom malo, ale nebude stáť planetárium, pozná víťazov.

Zrušenie Parku kultúry a oddychu (PKO) na nábreží západne od River Parku mnoho Bratislavčanov vnímalo ako obrovskú stratu pre kultúrny život. Kompenzáciou za tento zmiznutý priestor sa uvažovalo o zriadení prvého bratislavského planetária a mediatéky v rámci nového rozvojového projektu.

Koncept planetária s kapacitou 140 miest, s názvom Dunajská kvapka, bol kritizovaný ako nedostatočná náhrada za kultúrne funkcie pôvodného PKO. Ale ako to už býva, čas všetko vyrieši. Dnes je už jasné, že planetáriu odzvonilo a danú lokalitu čaká niečo nové.

V priestore medzi River Parkom a Výskumným ústavom vodného hospodárstva je naplánované pokračovanie populárneho nábrežného vývoja. Má tu byť námestie, ktoré bude rozdeľovať jednotlivé časti – západnú časť pod vedením Cresco Real Estate a východnú časť pod vedením JTRE. Developerom je spoločnosť WOAL, ktorú za týmto účelom vytvorili JTRE a Cresco Real Estate.

Architekti mali za úlohu v návrhu použiť dlhoveké druhy stromov s veľkými korunami, ktoré sú vhodné do mestského prostredia a odolné voči suchu a klimatickej zmene.

Hodnotiaci tím viedol uznávaný urbanista Peter Gero

Do súťaže developer oslovil 11 krajinných, urbanisticko-architektonických ateliérov, z ktorých šesť svoje návrhy predložilo. V hodnotiacom tíme boli zástupcovia investora, mestskej časti Staré Mesto, Hlavného mesta Slovenskej republiky, Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) a Fakulty architektúry a dizajnu STU. Tí sa zhodli, že všetky predložené koncepty boli kvalitné. „Porota mala možnosť diskutovať o návrhoch, ktoré boli všetky na vysokej odbornej úrovni zodpovedajúcej priestoru, ktorý má vysokú identifikačnú hodnotu pre občanov mesta,“ hovorí predseda poroty a urbanista Peter Gero.

Víťazmi architektonicko-urbanistickej súťaže sa stali architekti a urbanisti Katarína Fejo a Tomáš Hanáček z ateliéru BETWEEN. Tí majú spolu so svojím kolektívom na svojom konte významné urbanisticko-architektonické súťaže, ako napríklad víťazstvo v súťaži Obnova Kúpeľov Sliač, Park Luth v Trenčíne, Námestie slobody v Banskej Bystrici, transformácia nábrežia v Námestove, Depo v Trnave, urbanistická štúdia časť A, B, C v Košiciach, masterplan v Liberci a iné.

„Návrh, ktorý komisia jednoznačne odporúča, je silný v jednotlivých funkciách. Ich skĺbením vytvára vysokú užívateľskú flexibilitu. Zároveň nekopíruje, ale dopĺňa program okolitých objektov, ktoré všetky budú mať živé vnútrobloky. Kombinácia prírodných prvkov vytvára zaujímavú mestskosť a zároveň príťažlivosť pre pobyt aj rôzne aktivity. Takýto priestor nepotrebuje ‚návod na použitie‘, autori vytvorili veľmi intuitívny koncept,“ opisuje návrh Peter Gero.

Priestor, ktorý spája

BETWEEN nie je nič medzi, a predsa. „BETWEEN plnohodnotne rozvíja vzťahy medzi mestom a architektúrou, medzi architektúrou a verejným priestorom, medzi verejným priestorom a krajinou, medzi miestom a príbehmi ľudí. Sme presvedčení, že v pozícii ‚medzi‘ môže vznikať niečo nové, výnimočné. Hry s medzipriestormi nás bavia,“ vysvetľuje Katarína Fejo, a dodáva: „Preto nás oslovila hra s priestorom, ktorý je niekde medzi mestom a okolitou krajinou, ktorá začína riekou.“

Ateliér BETWEEN postavil návrh na idei spojenia. Priestor má spájať všetko a všetkých, ktorí sa v území budú nachádzať, presúvať či vstupovať doň. Každý si tu nájde svoje miesto. Ideu spojenia symbolizujú zelené ostrovy, ktoré organicky spájajú chodníky. Košaté platany budú aj v horúcom lete príjemne tieniť a ochladzovať miesto.

Do zelených ostrovov sú integrované dažďové záhrady, ktoré dokážu zadržať povrchovú vodu a prispieť k schladeniu mikroklímy tohto verejného priestoru. Ideu spojenia napĺňajú aj trávniky. Nie sú len napohľad. Architekti ich doplnili o rôzne druhy bylín a nízkych kríkov. Mäkké plochy sú tematicky rozdelené tak, aby slúžili ľuďom, ale aj prírode, napríklad opeľovačom.

„Prišlo nám nesmierne dôležité chápať priestor v širšom kontexte. Pracovať s motívom kontinuálneho pohybu po nábreží a vytvoriť priestor, kde keď chcem, môžem ísť ďalej pozdĺž nábrežia, alebo ma ten priestor vtiahne dovnútra do akejsi oázy pokoja pri rieke,“ hovorí Tomáš Hanáček z ateliéru BETWEEN.

V riešenom priestore je navrhnutý elegantný pavilón, ktorý nebude zastávať striktne komerčnú úlohu. Má byť otvorený pre verejnosť. Možnosti jeho využitia preskúmajú tvorcovia priestoru v ďalšom vývoji projektu. Architekti stavili v návrhu na nezaťažený prístup, s cieľom priniesť novú dynamiku pre územie, ktoré má historické spojenie s Parkom kultúry a oddychu.

V súlade s Manuálom

Hlavné mesto a mestská časť Bratislava-Staré Mesto, ktoré zadefinovali viaceré kritériá pre budúce zelené námestie, boli taktiež súčasťou poroty. Víťazný návrh sa má zrealizovať v súlade s Manuálom verejných priestorov od MIB. Členmi poroty bol aj Štefan Hasička z kancelárie hlavného architekta Magistrátu hlavného mesta Bratislavy a starosta Starého Mesta Matej Vagač.

„Dohoda s mestom nás zaväzuje využiť toto územie na nábreží Dunaja ako verejné námestie s kvalitnou zeleňou, ktoré bude prispievať k znižovaniu prehrievania verejných mestských priestorov, “ hovorí výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán.

„Podmienky súťaže sme tvorili spoločne s mestom a mestskou časťou. Jednou z nich bolo napríklad použitie takého množstva a typov drevín, ktoré by vo vzrastlom stave poskytli tieň pre viac ako polovicu nezastavanej časti námestia,“ dopĺňa CEO Cresco Real Estate Ján Krnáč.

Lanfranconiho námestie

Námestie bude niesť názov po inžinierovi a vynálezcovi grófovi Lanfranconi, ktorý sa zaslúžil o projekt regulácie Dunaja a ochránil Bratislavu pred povodňami. Brehy Dunaja ako ich poznáme dnes, vysoké a obložené kameňom, sú výsledkom práve jeho práce.